Reklama
Reklama

Prezidentské voľby v Kirgizsku

Počet zobrazení: 1144

Kirgizskí historici súčasnosti vo svojich najnovších prácach vehementne dokazujú, že Jenisjeský kirgizský kaganát mal všetky klasické znaky štátnosti: jednotné územie, spoločný jazyk na tomto území, kultúrne tradície a všeobecne uznávaný mocenský systém, ktorý sa pretavil do akejsi jasnej administratívnej správy na čele s hlavou (kaganom) štátneho útvaru. Tento umiestňujú do rokov 840 – 940 n. l., keď sa vraj Kirgizi stali „hegemónmi“ v Strednej Ázii. Dávno pred tým, než vznikol trojdielny epos Manas (Манас дастаныdlhší než Iliada).

Takýto koncept presadzoval (už v roku 1926), neskôr v stalinskej dobe obeť represií, Abdykerim Sydyk Sydykov (Абдыкерим Сыдык уулу Сыдыков). Jeho busta je umiestnená v centre Biškeku v tzv. Aleji zakladateľov kirgizskej štátnosti, ktorá je hneď vedľa budovy postavenej v minulom storočí členmi družstva Interhelpo. Na tejto budove je – zatiaľ – umiestnená trojjazyčná pamätná tabuľa venovaná Interhelpu. Odhalil ju počas svojej návštevy v Kirgizsku (apríl 2010) slovenský prezident Ivan Gašparovič. Odvtedy sa (žiaľ) už žiaden prezident/ka/ Slovenskej republiky za svojimi krajanmi do Kirgizska neunúval. Podľa všetkého, to ani nehrozí. Pre korektnosť, prezident R. Schuster tam bol tiež a po návrate sa pokúsil problém „interhelpákov“, z ktorých sú už mnohí odvtedy niekde na nebesiach, riešiť, ale vláda nemala vôľu.

pamatna_doska_odhalena_042010_prezidentom_i._gasparovicom.jpg
Pamätná tabuľa, ktorú v apríli 2010 odhalil prezident Ivan Gašparovič.

Pamätná doska, kde je napísané, že tam je na počesť „85. výročia príchodu vlakovej súpravy Interhelpo do Piškeku z Československej republiky...“ prežíva svoj búrlivý osud.

Už bola demontovaná (do depozitu), ale na vtedy mimoriadne rázny zásahy slovenského veľvyslanca v Kirgizsku (2017) sa zatiaľ vrátila späť na pôvodné miesto. Takže, ak budete v Biškeku, zastavte sa aj tam..., miestni vás tam s radosťou dovedú! Slovensko a Slovákov si v Kirgizsku jednoduchí ľudia vážia.

Lenže teraz je u časti kirgizských politických elít, ktoré sú platené nie z Kirgizska, nie z Eurázie, nie z Európy a dokonca ani nie z Ázie..., problém, prečo je slovenský jazyk na prvom mieste a kirgizský až na treťom. Takže demontáž je stále aktuálna... a nikomu to vôbec nevadí, pretože sú „iné priority“.

Vráťme sa späť, k historickej téme periodizácie postavenia Kirgizov v Strednej Ázii. Samozrejme, že historici v Uzbekistane a v Kazachstane majú na takúto periodizáciu a najmä na otázku hegemóna v Strednej Ázii iný názor.
 

Prvé prezidentské voľby


Ale poďme bližšie k modernej histórii Kirgizska. Písal sa rok 1991, presnejšie bolo 12. októbra 1991, keď sa už v nezávislom Kirgizsku konali prvé – všeľudové – prezidentské voľby.

Prvým priamo voleným prezidentom krajiny stal Askar Akajevič Akajev (Аскар Акаевич Акаев). Pravda „prezidentom“ bol už od roku 1990, ale vtedy ho zvolili „len“ poslanci Najvyššieho sovietu Kirgizskej republiky v súvislosti s prijatím Deklarácia o štátnej suverenite Kirgizskej republiky zo dňa 15. decembra 1990 (Декларация о государственном суверенитете Республики Кыргызстан от 15 декабря 1990 года).[1]

Voľby v roku 1991 boli v súlade s Deklaráciou o štátnej nezávislosti Kirgizskej republiky zo dňa 31. augusta 1991 (Декларации о государственной независимости Республики Кыргызстан от 31 августа 1991 года)[2].

V týchto voľbách získal A. Akajev (v roku 2003 ocenený – vďaka neskôr rektorovi M. Mečárovi, ktorý diplomaticky pôsobil v Strednej Ázii – titulom Dr.h.c. Univerzity A. Dubčeka v Trenčíne) 95,3% hlasov voličov. Skúsme si toto číslo, teda percento legitimizujúcich voličov, z rôznych dôvodov (aj vnútroslovenských) zapamätať!

Pre korektnosť, bol jediným kandidátom a voliči mali možnosť vyjadriť svoju vôľu buď „za“, alebo „proti“.

prvy_prezident_kirgizska_askar_akajev_rok_1995.jpg
Prvý prezident Kirgizska Askar Akajev (rok 1995). Foto: www.24.kg

Po tejto prvej voľbe bol zvolený ešte raz v roku 2000, keď získal 1 460 201 hlasov, t. j. 76,4% (inak budúci – tretí – prezident A. Atambajev sediaci momentálne vo väzbe, mal ako protikandidát v tejto voľbe 117 658 hlasov, t. j. 6,2%).

Dôležitejší je však dátum 24. marec 2005. Riadne zvolený prezident A. Akajev, ako to majú globálni farební revolucionári v itinerári, bol zvrhnutý a ušiel do exilu.

V tejto súvislosti koho už všeobecne zaujíma, nakoľko platí mandát, ktorý získa kandidát vo voľbe (regulárnej) a nakoľko, ako upozorňuje J. Keller, ide len o „.. .drobnú formalitu...“, ktorú môže správne nabudená ulica zrušiť. Opäť, je tu podobnosť so Slovenskom?

Novou exilovou domovinou sa mu stala Ruská federácia, Moskva, kde A. Akajev s rodinou žije dodnes.
 

Prvé striedanie a exil
 

Vystriedal ho Kurmanbeg Salievič Bakijev (Курманбек Салиевич Бакиев), ktorý bol zvolený v júli 2005. Vtedy získal 1 312 174 hlasov, čo je 88,63% hlasov zúčastnených voličov. Po druhej voľbe v roku 2010 vydržal vo funkcii len do apríla 2010. Nastúpil klasický scenár. Nepokoje na uliciach, útek do exilu (Bielorusko – ktorého ho Kirgizsku nevydalo) a voľba nového prezidenta.

Pred voľbou nového, bola ešte dočasná (medzi)prezidentka Roza Isakovna Otunbajeva (Роза Исаковна Отунбаева), ktorá priviedla Kirgizsko k prezidentským voľbám a nedávno sa na margo toho nového a dnes exprezidenta A. Atambajeva a jeho trestného stíhania vyjadrila jednoznačne: „... máme tu dočinenia s človekom, na ktorom visia seriózne trestné činy...“
 

Vnútropolitická postprezidentská kríza
 

Keď v Kirgizsku silovo vrcholila vnútropolitická kríza okolo tretieho exprezidenta Kirgizska Almazbeka Šaršenoviča Atambajeva (Алмазбек Шаршенович Атамбаев), o čom budeme hovoriť nižšie, prvý exprezident A. Akajev sa nechal neočakávane cez média počuť, že by sa chcel vrátiť do Kirgizska, pretože „... formálne zákazy k návratu do vlasti neexistujú...“

Toto vyjadrenie samozrejme nenechalo bez reakcie Generálnu prokuratúru Kirgizska, ktorá sa v súvislosti s možným príletom A. Akajeva (a jeho rodiny) do Biškeku rozhovorila o platných trestných stíhaniach, ktoré majú priamy súvis s exprezidentom, jeho synom Ajdarom, dcérou Bermet, jeho širšou rodinou (Majram Akajeva, Adil Tojgonbajev...) a ľuďmi, ktorí mu boli počas prezidentovania „blízki“.

kirgizski_prezidenti.jpg
Prezident S. Žeenbekov, vľavo, a exprezident A. Atambajev, vpravo, počas inaugurácie –
ešte ako priatelia a partneri. Fotozdroj: www.president.kg

V mnohých prípadoch už boli kirgizskými súdmi voči nim (v neprítomnosti obvineným) vynesené rozsudky, ktoré potvrdili tvrdé nepodmienečné tresty + konfiškáciu majetku (za korupciu, daňové delikty, podvody rôzneho druhu...).

Len syn Ajdar Akajev je podľa rozsudku povinný uhradiť škodu cca 10 mil.$ v prospech medzinárodného letiska Manas (a ešte lieta v štyroch trestných veciach, kde sa škoda pohybuje na úrovni 3 mil.$). Raz darmo, syn prezidenta, to je zjavne v postsocialistickom kriminálnom biznise priepustka a amnestičná istota!

Zatiaľ stále platí medzinárodný zatykač na A. Akajeva a spol., kde je okrem ekonomickej trestnej činnosti inkriminovaný aj trestný čin (vlastizrada) odovzdania časti územia Kirgizska Číne a Kazachstanu, ako aj zodpovednosť za streľbu do demonštrantov v obci Bospiek (v rámci „aksyjských“ udalosti 2005). Tiež platí oficiálna žiadosť Biškeku o extradíciu A. Akajeva domov do Kirgizska, na ktorú Moskva nereagovala, nereaguje a zdá sa, že ani reagovať nebude.
 

Tretí tiež nemal šťastie


Tretí v poradí riadny prezident Kirgizska Almazbek Šaršenovič Atambajev (Алмазбек Шаршенович Атамбаев) sa stal prezidentom v roku 2011, bol predsedom vlády (2010 – 2011, 2007) Kirgizska a predsedom Sociálnodemokratickej strany Kirgizska (1999 – 2011). Prezidentoval od roku 2011 do roku 2017, keď ho v riadnych (medzinárodne uznaných voľbách) nahradil jeho protežant S. Žeenbekov. To, že podporoval a presadzoval jeho voľbu, opakovane potvrdzuje aj vo svojom ostatnom interview – z väzby – pre anglojazyčné vydanie OCmagazine.com slovami: „... úprimne som chcel, aby bol S. Žeenbekov zvolený za prezidenta…“ Potom jedným dychom pokračuje: „... nedostatočne som pristúpil k štúdiu človeka, ktorý sa stal mojím nástupcom na poste prezidenta...”[3]

Inak, A. Atambajev sa narodil 17. septembra 1956, takže aktuálne bude svoje narodeniny tentoraz oslavovať vo vyšetrovacej väzbe.

exprezident_a._atambajev_po_zadrzani.jpg
Exprezident A. Atambajev po zadržaní. Foto: www.24.kg


Určite si svoje postprezidentské obdobie takto nepredstavoval. Kirgizská tradícia zahmlievania minulosti však nepustí! Bol to veľký priateľ SLOVA a český filozof Egon Bondy, ktorý (parafrázujúc) upozorňoval na „nebezpečenstvo, ktoré sa skrýva najprv v zahmlievaní, potom vo falzifikácii a nakoniec v cielenom zabudnutí na minulosť. Cielená falzifikácia je zločinná vec, ale úplne vygumovať spomienky na minulosť, to už je zločin proti ľudskosti. To všetko vedie ľudí k zmene mentality, správania a k tomu, aby boli bezmocní.“

Tesne po teatrálnom zadržaní A. Atambajeva, dňa 16. augusta 2019, zverejnila Generálna prokuratúra  Kirgizska okrem predchádzajúcich obvinení (korupcia, pokus o štátny prevrat) aj zoznam (zo 120-tich bodov) majetku, ktorý bol odobraný exprezidentovi.

Predmetom žaloby je o. i. aj financovanie výstavby mešity v Biškeku posvätenej obetiam 7. apríla (7 апрель шейиттери). Ide o obete pokusu o nedokonanú farebnú – tulipánovú revolúciu v marci/apríli 2005. Pamätná tabuľa obetiam týchto dní (zahynulo 86 ľudí) je aj pred prezidentským palácom v centre Biškeku na námestí Ala Too. Preto si časť ľudí v Kirgizsku myslí, že ide o oneskorenú pomstu liberálov voči A. Atambajevovi.

exprezident_a._atambajev_a_autor_textu_p._juza.jpg
Exprezident A. Atambajev a autor textu P. Juza. Foto: archív autora


Pravda je len jedna...
 

V konglomeráte krajín postsovietskej Strednej Ázie (Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Turkmenistan a Uzbekistan) má Kirgizsko reputáciu „najdemokratickejšej“ krajiny s najotvorenejším (teda v rámci Strednej Ázie) prístupom k politickému aktivizmu.

Preto asi nikoho neprekvapí, že v rámci „oneskorenej pomsty“ poslanec kirgizského parlamentu Žogorku kenešu (Жогорку Кенеша) Dastan Bekešev navrhol, aby na bývalej leteckej základni „Manas“ (ktorú používali US sily vo vzťahu k Afganistanu) vzniknúť kasínový komplex, kam by nemali prístup: „... chorí (závislí na hazarde) Kirgizi a moslimovia a iní zahraniční by mali bezvízový vstup...“

Čo sa týka zadržania exprezidenta A. Atambajeva, 8. augusta 2019 bola zriadená špeciálna komisia na vyšetrenie udalostí. Je jasné, že komisia (ako obyčajne) nič nevyšetrí, ale bola vytvorená. Navyše, ak sa cca 1,7 tis občanov Kirgizska obrátilo na Generálnu prokuratúru Kirgizska s tým, že konanie silových štruktúr pri zadržaní exprezidenta A. Atambajeva nebolo adekvátne.

Takže zrátané a podčiarknuté!

Prvý prezident A. Akajev žije v exile a bojí sa vrátiť domov (druhý tiež).

Ostatný (tretí) je vo väzbe!

Byť prezidentom (najmä po ukončení mandátu) je v Kirgizsku „delo tonkoje“.

Čo sa týka štvrtého prezidenta, Sooronbaj Šaripovič Žeenbekov (Сооронбай Шарипович Жээнбеков), ktorý získal 913 092 hlasov, t. j. 54.75%, tento zatiaľ viac-menej prezidentuje.

Lenže v Kirgizsku je možné aj nemožné a nemožné je možné!

(Autor, doc. Peter Juza, je vysokoškolský učiteľ)

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama