Príchod emigrantov môže mať aj svoje výhody, veria Nemci

Problematika emigračnej krízy sa v Prahe očividne nepodceňuje. Len počas dvoch dní (30. 11. a 1. 12.) hlavné mesto Českej republiky hostilo tri nezávislé semináre na tému, ktorá je v Európe už dlhodobo skloňovaná vo všetkých pádoch. Nasledovné riadky sa venujú prvému z nich, nakoľko sa ho oficiálne zúčastnili aj hostia zo Slovenska. Seminár s názvom „Politické dopady emigrácie z ľavicovej perspektívy a z pohľadu krajín strednej Európy“ zorganizovala Spoločnosť pre európsky dialóg (SPED) a Európska sieť pre politické vzdelávanie a vedecké analýzy (Transform!).

V reprezentačných priestoroch pražskej radnice privítala hostí Marta Semelová (KSČM). Slova sa ďalej ujal Gregory Mauzé (Nadácia Rózy Luxemburgovej, Belgicko), aby predstavil pracovný a pre seminár zároveň východiskový dokument Odpoveď ľavice na azylovú krízu a migračnú politiku (adresa dokumentu je na záver článku). Nasledovali príspevky a diskusie odvíjajúce sa od  tematických okruhov:

•             Príčiny emigrácie. Boj proti vojnám.
•             Dôvody strachu z emigrantov.
•             Bezpečnosť a sociálna situácia.
•             Ekonomické dopady emigrácie na EÚ.
•             Pohľad ľavice na problematiku emigrácie. Riešenia ľavice a boj proti postupom extrémnej pravice.

S oficiálnymi referátmi vystúpili Jiří Málek (SPED), František Škvrnda (Fakulta medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave), Marika Tändler-Walenta (Die Linke), Piotr Ikonowicz (Nadácia Rózy Luxemburgovej) a Attila Melegh (Transform! Maďarsko). Seriózny a zodpovedný prístup účastníkov seminára k problematike sa poznateľne premietol do vysokej úrovne referátov a diskusných príspevkov.

Aj z týchto dôvodov sa nakoniec nepotvrdili predpoklady o neprekonateľných rozporoch medzi pozíciami západoeurópskych a stredoeurópskych krajín, hoci rozdielny prístup bol viditeľný. V príspevkoch Západoeurópanov dominovala kritika postojov časti európskej verejnosti k emigrantom, analyzovali sa pôvod, opodstatnenosť a skutočná miera obáv z nich, alebo sa hovorilo o nebezpečenstvách, ktoré môžu predstavovať protiimigrantské nálady.

Stredoeurópania popri právach emigrantov poukázali i na ich povinnosť rešpektovať spoločenské pravidlá a kultúru hostiteľov (Jaromír Kohlíček, KSČM). Podľa Jiřího Málka (SPED), takýto postoj u Čechov hneď neznamená odmietanie občanov iných národností, čo doložil štatistickými údajmi o počte Ukrajincov, Vietnamcov, Slovákov a ďalších prisťahovalcov, ktorí sa navyše do českej spoločnosti bezproblémovo integrovali. Oproti svojim západným kolegom sa Stredoeurópania vo všeobecnosti zameriavali skôr na príčiny emigrantskej krízy. Jednou z nich je podľa Františka Škvrndu negatívna rola zahraničnej politiky USA a NATO, pričom ako upozornil, NATO sa (na rozdiel od EÚ) kritike významnejších európskych politikov úspešne vyhýba.

Seminár priniesol veľa ďalších pozoruhodných úvah a postrehov. Spomedzi nich treba spomenúť aspoň otázku redaktorky Haló novín ohľadom schopnosti Nemecka finančne ustáť bezprecedentný nával emigrantov a odpoveď nemeckých kolegýň na ňu. Redaktorka vyjadrila pochybnosti o tom, že sa postoj nemeckej vlády nakoniec neotočí proti veľkej časti nemeckých občanov a chcela vedieť, kto bude náklady spojené s príchodom emigrantov financovať. Ako ďalej spresnila, jej obavy vychádzajú z predpokladaného rozsahu a komplexnosti pomoci priamo sa dotýkajúcej administratívnych výdajov, výstavby ubytovacích komplexov, zdravotnej starostlivosti, zdravotného poistenia, jazykových a rekvalifikačných kurzov, navýšenia kapacít škôlok a škôl, rodinných prídavkov a v neposednom rade i sociálnych dávok pre tých, ktorým sa nepodarí zamestnať.

Podľa nemeckých kolegýň sa o finančnej zodpovednosti za prijímanie emigrantov stále rokuje. Technicky teda ešte nie je jasné, kto a akým spôsobom bude výdavky vykrývať. Nemecká vláda však už prijala súbor opatrení v zmysle politiky úspor. To, že verejný odpor voči takejto politike nie je taký silný, ako by sa dalo očakávať, zástupkyne Die Linke vysvetlili vkladaním nádejí do zastavenia demografického úpadku Nemecka a vierou vo výhody lacnej pracovnej sily. Z dlhodobého hľadiska by, podľa tohto chladnokrvného kalkulu, mala emigračná kríza priniesť Nemecku hospodárske výhody. Či sa tak nakoniec stane, je diskutabilné. Isté je len, kto na experiment a falošnú solidaritu doplatí. Elita to nebude.

Foto: Autor












Adresa publikácie Odpověď levice na azylovou krizi a migrační politiku:
http://www.transform-network.net/cs/publikace/publikace-2015/news/detail/Publications/-ca2c6f3d6a.html