Reklama
Reklama

Prínos EÚ pre SR za 10 rokov členstva

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku
Počet zobrazení: 2971

vlajky_eu-sr_vyska.jpgKVANTIFIKÁCIA DOPADOV ČLENSTVA

Celkovo bolo z fondov politiky súdržnosti v rokoch 2004 – 2013 vyčlenených 12,86 miliárd eur. Prostriedky zo zdrojov EÚ predstavujú takmer 80 % verejných investícií na Slovensku.

Dopravná infraštruktúra je kľúčová pre rozvoj regiónov i pre atraktivitu Slovenska pre investície.

Od roku 2004 sa z eurofondov postavilo vyše 100 km diaľnic a rýchlostných komunikácií, ďalších 112 km je vo výstavbe.

Podarilo sa postaviť alebo zmodernizovať vyše 1 830 km ciest I., II,. a III.  triedy

Zmodernizovalo sa vyše 100 km železníc, ďalšie desiatky km sú vo výstavbe.

EÚ podporuje aj nákup nových vlakových súprav a obnovu vozového parku. Z eurofondov SR mohla zaobstarať 61 nových vlakov.

V Bratislave sa z eurofondov vymení celý trolejbusový park (80 moderných nízkopodlažných trolejbusov) a zaobstará sa nákup 30 električiek a 15 vlakových súprav pre prímestskú dopravu, čím sa úroveň MHD dostane na úroveň iných európskych metropol.

Košice sa môžu tešiť na 23 nových električiek, obnovu električkových tratí, nové trolejbusy a prímestské vlaky.

Vďaka eurofondom môžu naše deti študovať v dôstojných priestoroch. Zmodernizovalo sa vyše 1 020 škôl.

Veľmi citeľný dopad má členstvo v EÚ na zdravotníctvo a sociálne služby. Z európskych fondov sa zmodernizovalo 56 nemocníc a 208 zariadení sociálnej starostlivosti.

Ťažko by sme na mape Slovenska hľadali mesto či obec, ktoré nemali prospech z európskych fondov. Svedčia o tom aj obnovené centra miest, vynovené námestia, opravené budovy, vysadená zeleň, zmodernizovaná infraštruktúra.  EÚ podporila regeneráciu 843 sídel a verejných priestranstiev.

Z eurofondov sa podporil vznik 130 000 nových pracovných miest

Predpokladom pre tvorbu nových pracovných miest sú investície do priemyselného rozvoja i do vedy a výskumu. Z európskych prostriedkov sa postavilo 26 priemyselných parkov a poskytla sa priama podporu pre vyše 572 malých a stredných podnikov. Podpora smerovala pre 116 vedeckých inštitúcií, ako aj na podporu inovačných aktivít v podnikoch (30 projektov, z toho 26 malých a stredných podnikov).

EÚ dala výrazný impulz cestovnému ruchu, podporilo sa takmer 500 zariadení. Tieto investície pomáhajú zvýšiť atraktivitu regiónov, zvýšiť príjmy z cestovného ruchu a vytvoriť nové pracovné miesta. 

V oblasti životného prostredia EÚ podporila výstavbu a obnovu takmer 1 600 km novej kanalizačnej infraštruktúry a 230 projektov na zníženie znečistenia vzduchu. Zrekonštruovalo sa 24 čistiarní odpadových vôd. Vďaka prostriedkom z EÚ sa výrazne zvyšuje odolnosť Slovenska voči povodniam. V oblasti protipovodňových opatrení EÚ podporila celkovo 99 projektov vo výške 128 860 991 €. SR čerpala aj z Fondu solidarity EÚ, cez ktorý EÚ poskytuje pomoc členským krajinám v naliehavých situáciách, akými sú napríklad veľké prírodné katastrofy. Slovensko čerpalo z Fondu solidarity v súvislosti ničivou víchricou v Tatrách v roku 2004 (5,7 mil. eur) a s povodňami v roku 2010 (20,4 mil. eur).

V rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a rozvoja vidieka sa medzi slovenských poľnohospodárov rozdelilo 4,848 mld. eur (2004 – 2013).

EÚ je motorom študentskej mobility. SR sa aktívne zapojila do úspešného programu Erasmus. Vďaka nemu od roku 2004 mohlo vycestovať vyše 17 500 študentov a ďalších 3 000 študentov absolvovalo zahraničnú praktickú stáž v podnikoch. Na výmenné programy vycestovalo 6 237 vysokoškolských učiteľov zo Slovenska.

Zviditeľneniu mesta i regiónu prispel projekt Košice – Európske hlavné mesto kultúry. Finančná podpora smerovala do 20 investičných projektov v celkovej výške 55 mil. eur.

Vstupom do Schengenu sa všetky hranice SR s výnimkou hranice s Ukrajinou stali vnútornými hranicami EÚ. Inými slovami, na 94 % našich hraníc odpadli hraničné kontroly, uľahčil sa voľný pohyb osôb i tovaru.

Vďaka tlaku Európskej komisie na mobilných operátorov, poklesla cena roamingových hovorov a SMS o 80 %. Používanie mobilného internetu v zahraničí (dátový roaming) zlacnelo o 91 %.

vlajky_eu-sr_vyska.jpgVEREJNÁ MIENKA

1. Čo znamená EÚ pre občanov SR

Európska únia pre väčšinu Slovákov znamená euro (53 %) a slobodu cestovať, študovať a pracovať kdekoľvek v EÚ (53 %). Pre 22 % občanov EÚ znamená silnejšie slovo vo svete a pre 18 % slovenských občanov únia znamená mier.

2. O ktoré práva sa Slováci zaujímajú

Slováci sa z práv, ktoré im vyplývajú z občianstva Európskej únie, najviac zaujímajú o prácu v inej krajine EÚ (49 %) a o život v inej krajine EÚ (46 %). Na treťom mieste je získanie lekárskej pomoci v inej krajine EÚ (38 %).

3. Pozitívne výsledky európskej integrácie

Slováci ako jeden z dvoch najpozitívnejších výsledkov európskej integrácie označili voľný pohyb ľudí, tovaru a služieb v EÚ (75 %).  Na druhé miesto Slováci zaradili euro (47 %), na tretie miesto sa dostal mier medzi členskými štátmi EÚ (40 %).

Väčšina Slovákov vníma členstvo SR v EÚ pozitívne. Takmer dve tretiny populácie Slovenska (66,3 %) si myslí, že vstup Slovenska do Európskej únie bolo správne rozhodnutie.

4. Pocit euroobčianstva

Slováci sú v rámci EÚ tradične nadpriemerne proeurópski, 66 % Slovákov sa cíti byť občanom EÚ.

5. Akú Európsku úniu chcú občania

Výrazná väčšina občanov Slovenskej republiky (78 %) súhlasí s existenciou Európskej hospodárskej a menovej únie s jednotnou menou – eurom.

Na Slovensku má výraznú podporu aj vytvorenie spoločnej zahraničnej politiky 28 členských štátov EÚ (76 %) a spoločnej obrannej a bezpečnostnej politiky členských štátov EÚ (85 %).

Väčšina Slovákov podporuje ďalšie rozširovanie Únie (51%). V 

Tieto čísla potvrdzujú tradične silnú podporu slovenských občanov pre procesy európskej integrácie.

Pokiaľ ide o nastavenie hlavných cieľov EÚ, najväčšia skupina slovenských respondentov (27 %) si myslí, že pre európske inštitúcie a európskych politikov je hlavným cieľom rozvíjať ekonomiku EÚ a zrýchľovať jej rast. Súčasne si najväčšia skupina respondentov (37 %) na Slovensku myslí, že hlavným cieľom by malo byť zlepšenie životnej úrovne všetkých občanov EÚ.

Väčšina (51 %) slovenských respondentov dokonca súhlasí s názorom, že „EÚ by sa mala ďalej rozvíjať do federácie národných štátov“.

Súčasne väčšina Slovákov hľadí na budúcnosť Európskej únie optimisticky.

6. Čo robí EÚ v čase krízy

Väčšina (59 %) slovenských občanov si myslí, že EÚ vytvára podmienky na tvorbu väčšieho počtu pracovných miest v Európe.

Taktiež väčšina (53 %) občanov SR si myslí, že EÚ uľahčuje podnikanie v Európe.

Väčšina občanov SR (59 %) si myslí, že EÚ pomáha riešiť globálne hrozby a výzvy, a tiež že EÚ pomáha chrániť svojich občanov (64 %).

54 % občanov v SR si myslí, že z dlhodobého hľadiska bude EÚ vďaka kríze silnejšia. V EÚ28 sa s týmto výrokom stotožnilo iba 45 % respondentov. Nesúhlasila tretina (33 % v SR, 35 % v EÚ28).
 

  • Poznámka redakcie: Ako hodnotíte vy prínos členstva SR v EÚ, môžete vyjadriť v našej ankete na hlavnej stránke.
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama