Putin, „padouch nebo hrdina“?

Počet zobrazení: 2585

Názov článku som si vypožičal z českej westernovej paródie Limonádový Joe a je do určitej miery pokračovaním úvahy: Aké sú príčiny rusko-ukrajinského konfliktu z minulého týždňa.

Článok u niektorých čitateľov vyvolal nevôľu a zdal sa im, že som veľmi negatívny k Bidenovi a prezidentovi Zelenskému a vyhýbam sa označiť ruského prezidenta, že to je ten agresor, zločinec, ktorý nesie zodpovednosť za genocídu ukrajinského národa.
Aby nevznikol dojem, že nebodaj súhlasím s vojenským riešením ukrajinskej krízy, tak som týmto čitateľom prisľúbil, že sa kriticky pozriem aj na Putina.
Patrím medzi tých, ktorý neverili, že by Putin urobil takú obrovskú politickú chybu, že by vojensky vstúpil na Ukrajinu. Vychádzal som nielen z ubezpečovania vrcholných politikov Ruska, že západné tvrdenia o príprave vstupu ruskej armády na Ukrajinu sú nezmysly a smiešne tvrdenia, ktoré si západné tajné služby vycucali z prsta, ale najmä z toho, že by to bola politická samovražda. Vojenské riešenie by totiž potvrdzovalo všetky tie predikáty o Putinovi a o jeho zákernosti a jeho psychopatii a túžbe po krvi...

putin_donkeyhotey_flickr_800.jpg
Karikatúra: Flickr / Autor: DonkeyHotey

Nakoniec sa to však stalo a ruské vojská 24. 2. 2022 vstúpili na Ukrajinu!
Dovtedajšie vystúpenia Putina na domácej či svetovej politickej scéne skôr ukazovali, že prezident váži svoje slová a snaží sa o určitú konzistenciu svojich prejavov s politickými rozhodnutiami. Jeho otoč o 180 stupňov, ktorý sa udial vo veľmi krátkom čase, ale nebol vysvetlený a zdôvodnený.
Keď si však v mysli prehráme udalosti, ktoré tomuto kroku predchádzali, musia nás zaujať opakované a presné predpovede amerického prezidenta, ktorý predpovedal niekoľkokrát deň vstupu ruských vojsk na Ukrajinu. Fakticky sa zmýlil iba o niekoľko dní.
Odkiaľ a od koho J. Biden mohol mať takéto informácie?
Je zrejmé, že to mohli byť iba americké tajné služby, ktoré museli komunikovať s niekým z generálneho štábu ruskej armády, resp. z najvyšších miest ruskej politickej reprezentácie, ktorá pripravovala podklady pre rozhodnutie prezidenta Putina.
Jeho neuveriteľnú rýchlu zmenu a nadšenie pre vojenské riešenie ukrajinskej krízy možno vyložiť iba tak, že dostal informácie, z ktorých vyplývalo, že vpád ruskej armády je najrýchlejšie a najbezpečnejšie riešenie ukrajinskej krízy. Zdá sa, že optimizmus vyplývajúci z podkladov Putinovej tajnej služby bol taký veľký, že sa zrejme tento prístup nedal odmietnuť.
Keď prezident Putin urobil to, čo predpovedal americký prezident, tak to znamená, že obaja museli mať tie isté podklady, ktoré ale pripravovala iba jedna strana. Či sa nám to páči alebo nepáči, musíme skonštatovať, že ruský prezident naletel! Optimistické prísľuby, ktoré mu dodávali ukrajinské a americké tajné služby boli založené na tom, že ukrajinská armáda je pripravená vzdať sa Rusku a podporiť výmenu politického vedenia v Kyjeve. Putin uveril, že podľa týchto informácií sa vytvorila na Ukrajine ideálna príležitosť pre vojenskú intervenciu a nepostrehol, že ide iba o pascu, ktorej zmyslom je oslabiť Rusko a Putina.
Diskusie o tom, či skutočne bol prezident Putin proti vojenskému riešeniu krízy alebo iba tajil svoj úmysel, sú preto dnes zbytočné.
Pre ruského prezidenta je to politické faux pas, ktoré by sa v demokratickom štáte nemalo bez následkov vyskytovať. Je pravdou, že presne takto klamal aj George Bush, aj britský premiér Tony Blair, keď tvrdili, že Saddám Husajn má k dispozícii chemické zbrane, resp. zbrane hromadného ničenia, a preto bolo potrebné vojensky zakročiť. Aj títo politici sa zbavili zodpovednosti za 500, či 700 tisíc mŕtvych Iračanov tým, že sa ospravedlňovali, že dostali zavádzajúce informácie z tajných služieb.
Túto verziu potvrdil aj prostoreký ukrajinský prezident, ktorý vyhlásil, že ruské tajné služby si mysleli, že komunikujú s členmi generálneho štábu ukrajinskej armády, ale v skutočnosti to boli iba ukrajinské tajné služby.
Americká strana to tiež potvrdila, ale v záujme udržovania mediálnej predstavy krvilačného Putina sa musela vzdať detailov o tomto podvode na ruského prezidenta. Vytvorenie jeho diskreditačného obrazu malo vyššiu cenu, ako ho ponižovať a vysmievať sa mu, že je truľo a že sa nechal nachytať.
Prehra na tomto poli je o to väčšia, že takejto chyby sa dopustil plukovník Putin, ktorý by mal byť znalec práce a významu tajných služieb.
Túto teóriu potvrdzuje aj sám prezident Putin, keď po troch dňoch svojej vojenskej anabázy vyzval generálny štáb a celú armádu, aby sa vzdali...
Skutočnosť však bola dramaticky odlišná a ruskému prezidentovi zostala iba útrpná anabáza blatami a močariskami Ukrajiny a viesť predom prehratý boj so svetovými médiami.
Keď mu po mesiaci došlo, že situácia je totálne odlišná od podkladov, ktoré dostával, nezostalo mu nič iné, iba vymeniť niekoľko vrcholných šéfov ruských tajných služieb. Pre plukovníka Putina je to však vysoká profesionálna prehra!
Prezident Putin sa však dopustil viacero chýb v tomto vojenskom ťažení. Jeho predstava vojny sa chcela zásadným spôsobom odlíšiť od amerických vojen, ktoré sa vyznačovali kobercovými náletmi a zrovnaním napadnutých miest so zemou.
Jeho politické zadanie, ako sa má viesť vojna, bolo však naivné a detinské. Jeho predstava, že ruská armáda odmietne útočiť na civilné objekty a bude útočiť iba na vojenské ciele, musela stroskotať pri strete s partizánskou vojnou.
Rovnako ciele ruskej armády, t. j. denacifikovať a demilitarizovať Ukrajinu, boli „pošetilé“ a nerealizovateľné. Odlíšiť fašistu od bežného ukrajinského občana je v gerilovej vojne nemožné. Táto požiadavka bola realizovateľná iba pre tých, ktorí sa vzdali a ktorí sa museli vyzliecť a ukázať, či majú nejakú nacistickú tetáž na svojich telách.
Bojovníkov a ostreľovačov z bytoviek však nebolo možné odlíšiť od bežných obyvateľov, ktorým spravidla nezostalo nič iné iba suterén, či pivnica ich domu.
Príslušníci domobrany ako aj príslušníci rôznych bataliónov spravidla obsadzovali vrchné poschodia bytoviek, z ktorých mali najlepšie pozície a odkiaľ mohli vysoko efektívne napádať ruské kolóny. Obyvateľom v pivniciach zostala iba hrôza z tých, ktorí ich ochraňovali ako aj z tých, ktorí ich chceli oslobodiť.
„Humanistická predstava“ vojny v konfrontácii s realitou musela tak skončiť fiaskom a nastúpil nemilosrdný boj partizánov ako aj ruských vojakov o vlastný život...
Za jeho ďalšiu chybu možno považovať vymenovanie stavebného inžiniera za ministra vojny, ktorý sa hneď po prvých výstreloch zrútil...
Prestarnutý generálny štáb, z ktorého niektorí generáli majú problémy s dychom iba keď čítajú správy o situácii na bojiskách, nemôže byť vážnym vojenským partnerov pre silne motivovaných ozbrojených občanov, ktorí chcú vytvoriť Novú, silnú Ukrajinu. Toto všetko potvrdzuje, že ruská armáda nebola pripravená na vojenský konflikt.
Na základe týchto chýb a absencie profesionálneho vedenia vojny zo strany vedenia armády nezostalo nič iné, iba zmeniť takéto naivné vedenie vojny a ujať sa efektívneho riadenia vojenských operácií.
Treba povedať, že aj vojna je remeslo, ktorému sa treba učiť, a nie je možné ju riadiť iba politickými heslami a humanistickými predsavzatiami. Putinove zásady vedenia vojny sú akoby odkopírované zo stredovekých vojen z čias Fanfán Tulipána. Vojna v bielych rukavičkách je však samovražedná nielen pre generalitu, ktorá má takéto prístupy aplikovať, ale aj pre obyčajných vojakov. Toto nakoniec zdôvodňujú aj vysoké straty ruských ozbrojených síl.
Zdá sa, že to už pochopil aj Vladimír Vladimirovič Putin a vymenoval nového generála pre vedenie vojny na Ukrajine. Jeho životopis a skúsenosti zo Sýrie vracajú Rusko do reality a vojna môže byť viac podobná tým americkým.
Ak by sme chceli zhodnotiť túto prvú etapu Putinovho vedenia vojny, musíme povedať, že prehral na celej čiare! Je to neúspech politický, vojenský, aj osobný!
Napriek tomu by som bol opatrný v jeho odpisovaní ako najvyššieho predstaviteľa Ruskej federácie. Začiatok vojny bol zlý aj vo Fínskej vojne, ako aj s Nemeckom, a predsa to dokázali za obrovských strát otočiť vo svoje víťazstvo.
Rovnako aj úvahy o puči, resp. atentáte na prezidenta Putina sú príliš americké...
elkový pohľad na Putina a jeho hodnotenie, a teda aj odpoveď, či je „padouch, nebo hrdina“ je závislé od toho, či priznáme Rusku právo na jeho bezpečnosť a jeho záujmy, alebo ich odmietneme.
Ak si povieme, že Rusko je gaunerská krajina, ktorá nemá žiadne práva, potom prezident Putin nemôže vyzerať inak ako bezcharakterný, úchylný a sadistický zabijak túžiaci po krvi a svetovláde.
Ak však Rusku priznáme právo na jeho bezpečnostné záujmy, potom nič nezostáva ani USA iba o nich s Ruskom rokovať.
Táto povinnosť Ruska a USA rokovať vyplýva z povinnosti týchto dvoch vojensky najsilnejších krajín za celosvetový mier! Možno tento pojem je už dnes silne zdiskreditovaný, ale som presvedčený, že iba z tejto pozície môžeme apelovať a žiadať jednu alebo druhú vojenskú mocnosť o dialóg. Ak jeden z nich odmietne rokovať o bezpečnostných záujmoch, potom ohrozuje svetový mier a pripravuje svetový konflikt na úrovni definitívneho armagedonu pre našu civilizáciu.
Pre USA je ukrajinský konflikt komfortnou príležitosťou, ako oslabiť Rusko a dať politickú a vojenskú prácu pacifistickej EÚ.
Americká záporná odpoveď na ruské požiadavky zastaviť expanziu NATO na východ je z hľadiska udržania celosvetového mieru však veľmi riskantná. Pre ukrajinských bojovníkov má až povahu tragédie, nakoľko oni si myslia, že bojujú za svoje národné a historické požiadavky, no peniaze a dodávky zbraní sledujú iné ciele...
Dnes zo strany vojnových štváčov prevažuje pohľad na ruského prezidenta a Rusko, že ide o nepriateľskú krajinu, ktorú nebude stačiť iba oslabiť, ale najlepšie bude, ak ju čo najskôr zničíme.
Vyššími výdavkami na zbrojenie a zaťahovaním EÚ do občianskej vojny na Ukrajine sa však približujeme iba k celosvetovému vojenskému konfliktu, ale nie k mieru! Dokonca si myslím, že by nebolo viacej mieru vo svete, ani keby sme Rusko aj zlikvidovali a v Moskve vybudovali nový Biely dom!

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984