Reklama
Reklama

Putinovo ultimátum – požiadavka na zmenu svetového poriadku

Počet zobrazení: 2806

V minulom článku v Slove (Putinov plán B) som sa pokúšal odhaliť pozadie či dôvody jeho ultimáta.
Na prvý pohľad sa javil ako list plný arogancie a nereálnych požiadaviek.
Takto sa to ale môže javiť tým, ktorí toto ultimátum sťahujú k riešeniu rusko-ukrajinského, resp. rusko-amerického konfliktu.
USA sa neponáhľali s odpoveďou a až po urgencii ministra zahraničných vecí Lavrova americká strana oznámila, že dajú písomnú odpoveď.
Ruské ultimátum svojou ostrosťou a jednoznačnosťou sa vymyká štandardným diplomatickým nótam a má charakter skôr vypovedania vojny.
Pozadie týchto požiadaviek je zmena dnešnej architektúry medzinárodných vzťahov a ukončenie americkej unilaterálnej politiky.
Nakoniec sa Rusko predsa dočkalo odpovede s požiadavkou, aby táto odpoveď nebola zverejnená.
Komentár z ruskej strany sa obmedzil iba na konštatovanie, že americká strana chce pokračovať v dialógu s Ruskom.
EÚ nereagovala na to, že Joe Biden nepotrebuje konzultovať toto stanovisko so svojimi spojencami a rozhostilo sa z tejto strany iba veľké ticho.
Z razantnosti ultimáta je zrejmé, že Rusko odmieta doterajší svetový poriadok, ktorý je založený na monopole politickej moci USA a je pripravené si vynútiť jeho zmenu aj vojenskými prostriedkami.
Existujúca architektúra medzinárodných vzťahov je výsledkom víťazstva USA v studenej vojne, kedy sa zrútil ZSSR a zanikla Varšavská zmluva (1991). USA sa po tomto akte ocitli bez seberovného rivala a stali sa dominantným hráčom svetovej politiky. Nahradili tak predchádzajúcu bipolárnu štruktúru sveta, ktorá bola postavená na rozhodujúcich jadrových mocnostiach Ruska a USA.
Nie je bez zaujímavosti, že v deväťdesiatych rokoch USA nemali cieľ stať sa jedinou politickou a vojenskou mocnosťou.
Pád ZSSR nebol výsledkom jeho vojenskej porážky, ale bol vyvolaný rozpadom jeho vnútorných politických štruktúr a najmä komunistickej strany.
USA sa tak stali „pánmi sveta“ bez jediného výstrelu. Politická a hospodárska sila im umožnila hodnotiť niektoré krajiny ako „bad boys“, zločinecké ríše zla a uvaľovať na ne sankcie, či meniť ich vlády.
Základným ideologickým nástrojom hodnotenia bolo dodržiavanie, resp. porušovanie ľudských práv.
Táto ideologická mantra sa používala na krajiny, o ktoré mali USA z rôznych dôvodov záujem. Krajiny mimo záujmu USA, resp. ich spojenci, boli od tejto ideologickej šablóny oslobodené.
V poslednom desaťročí ako hlavný výchovný prostriedok USA začali používať ekonomické sankcie a vytvárať zoznamy osobností, s ktorými nie je možné udržiavať žiadne kontakty.
Rusko svojimi ultimatívnymi požiadavkami v zásade žiada uznať legitimitu svojich záujmov a svojho životného štýlu a ukončiť unilaterálne mocenské pôsobenie USA a návrat k bipolárnej štruktúre, ktorá platila do zániku Varšavskej zmluvy.
Ruský komentár k čítaniu odpovede amerického prezidenta bol síce chladný, ale nie odmietavý. Pokým však nebude verejne publikovaný, je ťažké sa k nemu vyjadriť.
V sobotu 4. 2. 2022 španielske noviny El País zverejnili údajne plné znenie odpovede USA a NATO, ale ani jedna strana ju nepotvrdila.
Ak by to naozaj bolo tak, že USA sú pripravené vyjsť v ústrety pri konkrétnych bezpečnostných hrozbách (Ukrajina, Gruzínsko, Moldavsko, Poľsko, Rumunsko), znamenalo by to, že na týchto územiach rakety nebudú inštalovať, resp. tam, kde sú, budú demontované. Zdá sa, že by šlo o významný krok k pokrytiu bezpečnostných záruk Ruska.
Čo USA odmietajú, je odstúpiť od všeobecného princípu americkej politiky, že vstup do NATO závis iba od slobodného rozhodnutia každej krajiny.
Na prvé čítanie by možno Rusko aj takýto návrh mohlo prijať. Ak by sa však Joe Biden chcel zbaviť tlaku Ruska, musel by nasledovať príklad Varšavskej zmluvy a ukončiť činnosť NATO.
Z pohľadu medzinárodných vzťahov môžeme ruské ultimátum považovať za začiatok nového typu medzinárodných vzťahov a ukončenie USA ako hegemóna svetovej politiky.
Je paradoxné, že nové dnes znamená vlastne iba návrat k starému typu medzinárodných vzťahov.
Putin ako svoj posledný tromf kladie na stôl informáciu, že po trojhodinovom rozhovore počas zimnej olympiády s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom podpísali dohodu o bezlimitnej strategickej spolupráci.
Dnes ešte nevieme, čo všetko obsahuje, ale skutočnosť, že v nej Rusko opätovne potvrdzuje, že Taiwan považuje za čínsku provinciu, nás utvrdzuje, že aj Čína sa pripája k požiadavke nového svetového poriadku, kde mentorovanie a označovanie, ktorá krajina je darebácka alebo zločinecká, bude neakceptovateľné.
Spojenie Ruska a Číny nebudú USA už môcť ignorovať.
Zdá sa, že USA príliš tlačili na pílu, keď obe krajiny označili ako nepriateľské, voči ktorým musia demokratické štáty uplatňovať politiku zadržiavania.
Z doterajších dvoch nepriateľských krajín Ruska a Číny sa vytvára akási nová aliancia, ktorej záujmy budú musieť aj USA rešpektovať.
Predpokladám, že aj pre Joea Bidena musí kooperácia medzi Čínou a Ruskom znamenať studenú sprchu a minimálne viesť k zmene slovníka amerických politikov. Aj ostatné vládne štruktúry, a nakoniec i občania USA, budú musieť rešpektovať, že americký spôsob života nemá všeobecnú globálnu podporu. Budú musieť dokonca uznať, že nemalá časť sveta nemá oň ani záujem.
V prípade, že USA uznajú požiadavku na bipolárne riadenie sveta, bude to ťažký úder aj pre EÚ a jej politickú reprezentáciu, ktorá dlhodobo a servilne asistovala pri presadzovaní záujmov USA (America First). To bude platiť aj na slovenských politikov, ktorí sa „hádzali na bodáky“, len aby zmluva s USA bola podpísaná.
Znevažovať polovicu slovenskej populácie len za to, že má k zmluve výhrady a že sa jej nepáči rozširovať hranice amerického vplyvu na východ, si bude vyžadovať veľkú sebakritiku a možno títo politici budú potrebovať dlhší čas, aby pochopili, že obrana unilaterálneho sveta nemá žiadnu budúcnosť.
Na argument, že keď využívame vojenskú ochranu NATO, asi by sme zmluvu mali podpísať, sa treba spýtať: Prečo s USA, a nie s velením NATO...?!
Nakoniec máme aj dobrú skúsenosť s bipolárnym svetovým poriadkom, ktorý nám zabezpečil 70 rokov svetového mieru aj pri existencii tisícok jadrových zbraní, a to nebolo ani nie je málo.

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama