Reklama
Reklama

Reč – rodná zem

K najnovšej básnickej zbierke Gregora Papučka
Počet zobrazení: 3624

g._papucek_vlavo.jpgVydavateľstvo Pavla Stana PostScriptum priviedlo na svet ďalšiu knihu „zahraničného“ Slováka Gregora Papučka: Jesenná, s podtitulom Básne a preklady. Autor a vydavateľ si už dlhšiu dobu rozumejú, nie je to prvá spolupráca, dúfam, že ani posledná. Jeden i druhý majú moje sympatie. Spomínanú knihu aj jej autora, na snímke vľavo, predstavil začiatkom novembra 2015 vydavateľ na knižnom veľtrhu Bibliotéka v Bratislave. Návštevníci si s veľkou pozornosťou vypočuli informácie zo života Slovákov v Maďarsku a započúvali sa do majstrových veršov. Beseda mala veľký úspech.

jesenna.jpgA teraz k najnovšej Papučkovej knižnej zbierke. Knižka je rozsahom útla, obsahom mnoho a veľavravná. Strán vrátane obsahu a tiráže má 88, ale pôvodných básní, piesní a prekladov má len o desať menej – 78. Básnik Papuček je skutočne majstrom slovenského slova. Na vyjadrenie mnohorakosti významu, širokého záberu a hĺbky myšlienky mu stačí  priestor o veľkosti strany A6. Aj to riedko zaplnený! Zdôrazňujem, majster slovenského slova. Nie je to samozrejmosť. Na rozdiel od domácich tuzemských, našských slovenských spisovateľov žije a tvorí v prostredí, kde je doma slovo a myšlienka maďarská. Maďarská myšlienka – maďarstvo – nie je príliš naklonené (neanalyzujem prečo) inému, inojazyčnému, inonárodnému spôsobu života. Mnohých našincov to vedie k určitému prispôsobeniu. Načo zdôrazňovať inakosť? Gregor k tomu poznamenáva: „Povedali nám, že tá naša reč/ nie je slovenská, vraj len taká tótska!/ Chytila sa nás ako cholera/ táto myšlienka krajne idiotská.“

Predmetom Papučkovho veršovania sú námety dotýkajúce sa osudu ľudstva (Čudná vojna s. 8) či „len“ miestnych Slovákov. Dokonca ilustrujúce drobnosti každodenného života človeka, jeho starosti a radosti, aj život záhrobný.  V zbierke je kapitolka internetových básní, ľudových či remeselných ponášok a povrávok. Básne Gregora Papučka sa dobre čítajú, slová plynú samé od seba, niektoré boli aj zhudobnené. Aj tie tu nájdete. Záverečná časť knihy prináša jeho preklady básni pre deti od Sándora Weöresa.

Literárnokritické hodnotenie tvorby G. Papučka nechávam na povolaných. Moje hodnotenie je jednoduché, jednoznačné a jasné. Často tvrdím, že slovenská básnická tvorba pre mňa vyvrcholila štúrovskou poéziou. Čo bolo potom, o tom potom. Samozrejme Krasko, Válek a poniektorí iní tiež svietia na moju poetickú cestu. Dnes opäť vidím svetlo na konci slovenského básnického tunela – Gregor Papuček. Preháňam? Určite! Ale rád, s potešením. A ak si prečítate jeho básne, mnohí budete so mnou súhlasiť. Zakončím slohou jeho Otčenáša za reč našu:

Otče náš, ktorý si na nebesiach/posväť nám našu slovenčinu.//A ochraňuj nás od pokušenia/ vymeniť si ju na reč inú.

Tieto slová neplatia len pre Slovákov v Maďarsku...

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama