Revolúcia sa blíži! Budúcnosť progresívna alebo reakčná?

Esej o svete, v ktorom žijeme
Počet zobrazení: 9889

Svet sa už čoskoro radikálne zmení a nevypočutí proroci varujú. Súčasný stav je odsúdený na zániku, ale odpoveď na otázku, či bude budúcnosť progresívna alebo reakčná, je neistá – hovorí to aj Chris Hedges, americký novinár, spisovateľ, autor knihy Smrť liberálnej triedy. Nachádzame sa v situácii, keď jeden systém už nefunguje, ale nový ešte nie je stanovený (situácia, ktorú Gramsci nazval Interregnum – „lehota, kedy myšlienky podopierajúce starú vládnucu elitu nevládnu, ale ešte sme neartikulovali „niečo“, čo ich nahradí). Hedges nadväzuje na (neo)marxistického filozofa Antonia Gramsciho, ktorý posunul marxizmus z ekonomickej na kultúrnu nadstavbu a Marxov naturalistický prístup nahradil historizmom. Fasáda moci – fyzická či ideologická – zostáva bez zmeny, ale má čoraz menšiu a menšiu dôveryhodnosť. Francúzsky ekonóm Thomas Piketty, autor knihy Kapitál v 21. storočí, ktorý 15 rokov zbieral a analyzoval dáta o majetkovej nerovnosti, sa dopracoval k nasledujúcemu záveru: žijeme vo svete, kde o osude bežných ľudí rozhoduje hŕstka boháčov. Piketty prirovnáva súčasný stav ku koncu 19. storočia (väčší podiel kapitálu si rozdeľovali tie isté rodiny z generácie na generáciu). Riešením je podľa ekonóma progresívna globálna daň z kapitálu. Čo všetko charakterizuje súčasný svet? Máme tu niekoľko dôkazov o tom, že starý poriadok je v troskách a nový sa nevytvoril. Transatlantická zmluva o voľnom obchode TTIP a vytváranie nových ekonomických blokov, nové sťahovanie národov v podobe vlny utečencov, masové protesty vo Frankfurte, vzostup náboženského fundamentalizmu, občianska vojna na Ukrajine a vyhrotené vzťahy medzi Západom a Východom, vojenské zbrojenie NATO a Ruska, bombardovanie Jemenu, vzostup extrémnej pravice vo Francúzsku (Le Penová a Národný front), v Česku a na Slovensku; euroskepticizmus v Británii (David Cameron a sľubované referendum o EÚ) a v Rakúsku a, samozrejme, situácia v Grécku. To všetko je dôsledkom krízy neoliberálneho, nadnárodného kapitalizmu, ktorý požiera postupne sám seba a prehlbuje sociálne rozdiely na extrémne materiálne bohatých a chudobných. Stredná trieda postupne mizne a aj vďaka tzv. flexibilnému pracovnému času sa utápa v neistote striedania luxusu a mizérie. Začneme najaktuálnejšou udalosťou: Gréckym referendom

Progresívna inteligencia na strane Grécka
 

Blíži sa revolúcia?

Dôkazom toho, že koniec bankovej diktatúry a neoliberálneho systému sa blíži, je aj revolučná nálada v Grécku a vzostup progresívnej ľavicovej strany Podemos v Španielsku. Alexis Tsipras si je vedomý, že zmena musí byť globálna a internacionálna. Aj preto vo svojom príhovore jasne povedal: „Verím, že takto ukážeme cestu všetkým národom Európy.“ Revolučné nálady v Grécku víta aj slovenská progresívna, ľavicová inteligencia. Ľuboš Blaha na sociálnych sieťach vyhlásil: „Dnes Grécko hrdinsky ukázalo, že aj proti neoliberalizmu sa dá bojovať. Pre každého ľavičiara v Európe aj vo svete to hrozne veľa znamená: ďakujeme a držíme vám všetkým palce! Syriza! Sloboda! Grécko!“ Grécku revolučnú vlnu víta aj slovenský politológ Eduard Chmelár. „Keby som bol Grék, tak v nedeľu hlasujem NIE. NIE plánu veriteľov, pretože to, čo ponúkajú je obyčajná sprostá úžera, ktorá ich doviedla do problémov, v ktorých sú dnes. Problém je v tom, kto ich zadlžil a kto falšoval údaje. To nebola Grécka vláda, ale americká investičná banka, ktorá potrebovala mať Grékov v Eurozóne, pretože v Grécku je jedna z najdôležitejších flotíl NATO… preto vymysleli plán – tzv. TROIKA (MMF, EK, ECB)…že požičiame vám peniaze za podmienok, ktoré by žiadny normálny človek neprijal a tak isto ho odmietali aj Gréci. Vnútili im to! Tretinu výdavkov pohltila armáda… to bola podmienka…ďalšie veci skončili v rukách nemeckých a francúzskych bánk, takže 90% peňazí Gréci jednoducho nedostali. Bola to najhoršia depresia v západnom štáte od 2. svetovej vojny. Je to podobné, akoby k vám prišiel exekútor, zoberie vám výrobné prostriedky a povie vám robte,“ prehovoril Eduard Chmelár v senickom DAVe pri príležitosti šírenia iniciatívy Zjednotení za mier. K podpore Grécka sa pripojili aj autor významnej knihy „Dějiny a revoluce“ Oskar Krejčí, Peter Takáč či spisovateľka Gabriela Rothmayerová a mnohí ďalší na sociálnych sieťach. Grécku ľavicovú vládu a Syrizu podporujú aj intelektuáli celosvetového významu, ako Judith Butler, Tariq Ali (známy z kontrakultúrnych protestov 60. rokov) alebo súčasný slovinský filozof Slavoj Žižek (ktorý vo svojich knihách bravúrne demaskuje princípy ideológie) a Étienne Baliba (zdroj A2larm). O nefunkčnosti systému hovoria aj renomovaní ekonómovia, ako sú KrugmanStiglitz. Proti diktatúre bánk vystúpil aj nemecký filozof Jürgen Habermas (predstaviteľ tzv. frankfurtskej školy) ktorý vyhlásil: „Nie banky, ale občania musia rozhodovať o Európe.“  Na stranu Grécka sa postavila aj francúzska inteligencia, či kubánsky revolucionár Fidel Castro a mohli by sme pokračovať v menovaní ďalších významných osobností. Slovenský mainstream naďalej mlčí alebo klame. Pro-systémoví politici, novinári, samozvané osobnosti a nimi ovládaná väčšinová mládež pritakáva danému status quo a odmieta akúkoľvek pochybnosť o tom, že čosi je tu prehnité. Situácia sa mení každým dňom a všetci netrpezlivo očakávajú, čo sa bude diať. Grécko a hneď po ňom Španielsko sú veľkou nádejou pre iný svet. Najväčšou tragédiou by bolo, keby zostala nádej umlčaná a tyrania bánk by pokračovala. Tak či onak, 5. júl 2015 bol zlomovým historickým okamihom.

Bod krízového zlomu, nový revolucionár a potreba nádej
 

Hedges tvrdí, že svet je v súčasnej dobe blízko bodu krízového zlomu, aký sme ešte nikdy ako ľudstvo nezažili. Podobnosti nachádzame s Veľkou francúzskou revolúciou 1789 a rokom 1848 (v komparácii s európskymi národnými revolúciami). Podľa Hedgea sa revolúcia blíži, lenže nevieme kedy, kde, ako alebo v mene akej idey. Ide o stav, ktorý prirovnáva Hedges k Leninovi, šesť týždňov pred revolúciou vo švajčiarskom exile.

Hedges ďalej hovorí, že náš svet potrebuje revolucionára viac ako inokedy predtým„Existujú rôzne typy revolucionárov, avšak majú určité spoločné charakteristiky. Teológ Reinhold Niebuhr hovorí o tzv. ,vznešenom šialenstve‘ a James Baldwin píše, že to nie je ona moc, že [revolucionári] majú víziu, ale je to fakt, že sú ňou posadnutí. Myslím si, že je to správne. Sú to často ťažké, excentrické osobnosti od prírody, pretože bojujú za vykročenie vpred, ktoré musí čeliť systému moci [takým spôsobom, ktorý je] takmer akousi formou samovraždy. Ale vo chvíľach prelomu, sú rebeli kľúčoví; a nie je možné prejsť ,seizmickou zmenou‘ bez nich. Pre revolucionára je kľúčová viera… najmä viera, že sme povolaní vykonávať dobro, ak sme schopní učiť, čo je dobré. Aj keď tomu Budhisti hovoria karma, viera je založená na tom, že proces niekam smeruje. Viera tvorí nádej a bez nádeje by to samozrejme nemalo zmysel. Nemôžeme ľudom vziať nádej…

Zbrane systému: antikomunizmus a militarizmus
 

Hedges upozorňuje na to, že hrozí pravicová vôľa budúcnosti. Populistické hnutia vľavo sú slabé, pretože v mene antikomunizmu ničia silné revolučné pohyby. „Stále začíname od nuly. Nemáme ani jazyk na popísanie triedneho boja. Sme naľavo, ale sme zmätení, rozostrený a bez prostriedkov. Ak nie sme brutálni ku diagnostike toho, proti čomu sme, potom je všetok náš odpor márny. Ak si myslíme, že hlasovanie pre Hillary Clintonovú je naozaj niečo, čo môže niečo zmeniť, potom skôr nerozumieme moci korporácií a tomu, ako to tu funguje. Ak čítate spisy antropológov, existujú štúdie o tom, ako sa civilizácie rozpadali. My sme určite na tejto ceste. V dejinách išli rôzne civilizácie k vode, ale teraz je situácia iná. Keď ,pôjdeme dole‘, pôjde s nami celá planéta.“ hovorí Hedges.

Tento scenár nie je žiadnou novinkou. Podobné tvrdenia nachádzame aj v nadčasovej knihe Vedecký komunizmus z roku 1974 (ak si odmyslíme, niektoré, dnes už neaktuálne výroky): „Ľudstvo stojí pred alternatívou, ktorá sa vzťahuje na osudy všetkých národov: buď zabezpečia podmienky pokrokového rozvoja každého národa v mieri, alebo nastane katastrofa, nevídaná svojim rozsahom a dôsledkami, katastrofa, ktorá by mohla ohroziť výdobytky ľudskej civilizácie. Aby si imperialisti zachránili svoje panstvo, v širokom rozsahu praktizujú intervencie, štátne prevraty, podplácanie, klamanie, vydieranie, vraždenie nepohodlných vodcov, rozdúchavanie národnostných a kmeňových nesvárov. Usilujú sa dať moc svojim bábkam. Miestna reakcia kladie húževnatý odpor pokrokovému vývinu. Opiera sa o aktívnu politickú, finančnú a neraz aj vojenskú podporu imperializmu. Ideovo-politickým nástrojom reakcie je antikomunizmus. Monopolistická buržoázia má k dispozícii mohutný aparát ideologického tlaku, ktorý utvára v kapitalistických krajinách ovzdušie vhodné pre vládnuce kruhy, psychologicky pripravuje vojnu. Pri zabezpečení mieru musí mať veľkú úlohu boj za všeobecné a úplne odzbrojenie. Vládnuce kruhy USA podporovali koloniálnu vojnu Francúzska v Alžírsku, intervenciu Belgicka v Kongu, pomáhajú rozširovať trestné akcie Portugalska v jeho kolóniách. Imperialisti USA používajú pri koloniálnej expanzii najhrubšie metódy násilia a vojnovej lúpeže. Organizovanie kontrarevolučného vpádu do Guatemaly v roku 1954, rozdúchanie separatistických vzbúr v Indonézii v 50 . rokoch, vojenská intervencia v Libanone roku 1958, vysadenie amerických vojsk v Thajsku roku 1962, okupácia Južnej Kórey a Tchaj-wanu – to je len niekoľko faktov, svedčiacich o americkej politike potláčania národnooslobodzovacieho hnutia. ,Keď sa nahromadí veľa diel, samy začnú strieľať‘, hovorí stará múdrosť. Oslobodenie od bremena zbrojenia otvorí nové možnosti materiálneho a duchovného rozvoja ľudstva.“ Zabudnuté a aktuálne slová jednej knihy, ktorá bude už možno čoskoro zakázanou literatúrou…a možno nie?

Spory medzi krajinami sú vyhrotené tak, že nám hrozí svetová vojna. V mene vojnovej propagandy sa šíria z úst samozvaných osobností (najmä novinárov a žiaľ aj umelcov) frázy o euro-atlantických hodnotách (voľný trh?), zlých diktátoroch a šírení demokracie (demokracia sa pod týmto vplyvom stala vyprázdneným simulakrom).

Kniha Vedecký komunizmus z roku 1974 ďalej hovorí: „Imperialistické veľmoci používajú v odpore proti národnooslobodzovaciemu hnutiu metódy ,kolektívneho kolonializmu‘. Tomu slúži systém vojensko-politických a ekonomických orgánov ako napr. NATO a ,Spoločný trh‘. Dejiny ukazujú, že zdrojom všetkých vojnových zrážok medzi štátmi bola územná, hospodárska a politická expanzia, útočná a na suverenitu jednotlivých národov ohrozujúca politika panujúcich vykorisťovateľských tried, ktoré sa usilovali rozšíriť svoje bohatstvo. Nepriateľské vzťahy medzi národmi zaniknú len vtedy, keď zmizne antagonizmus medzi triedami jednotlivých národov.“ Sme svedkami toho, ako sa všetky uvedené definície uvádzajú do praxe na Ukrajine. V spoločnosti vládne nenávisť a tá si hľadá obete. Politici neponúkajú alternatívu a ak aj niektorí áno, ich hlasy sú nevypočuté a prevalcované oportunizmom a bojom za udržanie status quo.

Našťastie vznikla iniciatíva Zjednotení za mierCharta proti fašizmu, nacizmu a vojne. Obe iniciatívy sa usilujú o alternatívu voči súčasnej geopolitike, ktorá smeruje k veľkému vojnovému konfliktu. Otázkou je, či budú úspešné a dokážu bojovať s médiami, ktoré im vyhlásili bojkot.

Internetová hegemónia, trolleri a svet etickej relativizácie.
Kto manipuluje a prečo je Slovensko na ceste intelektuálneho regresu…

 

Mediálna manipulácia a marketing používajú tie najsofistikovanejšie psychologické metódy na ovládanie ľudí (od znalostí semiotiky, cez využívanie humoru až po psychológiu farieb či zvukov). Sociálne siete a nový fenomén tzv. trollerov dokáže aj vďaka nekonečnej túžbe ľudí po zábave (spomenul by som v tomto kontexte titul Neila Postmana – Ubaviť sa k smrti ) a atomizácii spoločnosti zničiť zrelativizovať (bez väčších problémov) každú ideu. Do svojho trollerského boja nepoňal len antikomunizmus, ale aj zosmiešňovanie všetkého od náboženských smerov, marxistov, Rusov, Grékov, ezoterikov, antiamerikanizmu, národovcov, slavistov, občianskeho tribunálukatolíkov, rasistov, fašistov, antisemitov, vegánov, alternatívne  stravovanie, Rozborila, liečiteľovMezenskejalternatívnych médií, environmentalistov až po radikálnu ľavicu či ľudí z vlastných radov (zrejme pre zachovanie si nadhľadu). Je jasné že, hlúpnutie spoločnosti treba reflektovať, ale ak si niekto zvolí formu, ktorá ho dostáva hlboko pod morálny suterén, ktorý je často horší ako samotný predmet reflexie, má takýto človek vôbec mandát moralizovať? Príkladom sú mnohé tzv. „hejterské“ anonymné stránky na sociálnych sieťach (špeciálne stránka Prečo ľudom hrabe?, ktorú budem v nasledujúcom texte analyzovať). Stránky účelovo kombinujú komentáre osobností s ideologicky pomätenými indivíduami, profilmi čudákov a vyslovene vyhľadávajú každý prešľap vrátane toho, kto má koho v priateľoch, kto mu čo a akým spôsobom komentuje či dokonca lajkuje, kto robí gramatické chyby, či kde a s kým bol odfotený a pod.. Používajú vlastný slang, ktorý si prisvojili módne vlny hipsterov, yuccies a najmä zatiaľ nepreskúmaných internetových hejt-kyberkultúr: príklad hejt, dissuješ, wtf, made my day, facepalm a pod. Do toho všetkého občas zamiešajú falošnú solidaritu (najmä v liberálnych témach) a často (v uvedenom kontexte pokrytecké) moralizovanie o ľudských právach. Neznášajú, keď proti nim používajú tie isté zbrane. Do sekcie extrémizmu dávajú pod jednu kategóriu akýkoľvek občiansky odpor, ktorý by dokázal ohroziť systém (šikovne pokombinujú marxistov, nacionalistov, smerákovezoterikov a vytvoria neprehľadnú zmes, za ktorou zostane iba jedna veľká relativizácia a výsmech všetkého). Manipulujú s informáciami, zverejňujú súkromné konverzácie, stalkujú profily na sociálnych sieťach, píšu nenávistné blogyzosmiešňujú lacným americkým a cynickým humorom a na jednu úroveň kladú progres a regres. Relativizujú vyššie idey, šíria beznádej a cynický humor, ktorý tvorí frustráciu a beznádej…a hlavne: sú anonymní. Na zozname nepohodlných som sa jedného času taktiež ocitol.

Stránka je evidentne sponzorovaná nakoľko získala za pár mesiacov 11 tisíc like-ov, čo je prakticky pre užívateľa s bežným dosahom nemožné. Skrátka…takto sa robí novodobá propaganda. Správcovia stránky na tieto aktivity zabijú stovky a tisíce hodín času. Aká je motivácia správcov týchto stránok? Prečo to robia? Za stránkou Prečo ľuďom hrabe stojí o.z. SOD – spoločnosť pre občiansku diskusiu a o ich aktivitách sa dočítate v nasledujúcom blogu. Po vyššie uvedených špinavostiach vám určite príde vtipná nasledujúca veta: „Diskusie nemajú za cieľ len objasniť súčasné politické, ekonomické a spoločenské problémy, ale aj vychovať osobnosť slobodného občana a k občianskym cnostiam ako komunikatívnosť, nezávislosť úsudku či úcta k zákonu. … Konajú sa v divadle GUnaGU pod moderátorskou taktovkou Mariana Jaslovského, hudobníka a publicistu, ktorý nedávno založil na Facebooku stránku s príznačným názvom Prečo ľuďom hrabe. Tá slúži na propagáciu diskusií SOD, no nájdete na nej aj množstvo odkazov a linkov na už vyššie spomenuté zaručene „správne“ informácie. Práve v tomto duchu sa niesli aj niektoré diskusie SOD. Zúčastnili sa ich navyše veľmi zaujímaví hostia na čele s Martinom Bútorom, Ivanom Miklošom či Jozefom Haštom, známym psychiatrom, ale aj Pétrom Hunčíkom, rovnako psychiatrom. Tradičným účastníkom besied týkajúcich sa konšpiračných a im podobných záležitostí je psychológ a poslanec Národnej rady Slovenskej republiky František Šebej (Most-Híd). Ten už nejaký čas vedie na internete boj, podobajúci sa tomu s veternými mlynmi, práve s priaznivcami pochybných teórií. Nie je tak prekvapením, že patrí medzi vďačné terče zástancov konšpiračnej komunity.” Na odhalenie tohto podvodu stačil jeden blog, v ktorom každému inteligentnému človeku svitne, kto za tým všetkým stojí. Za závesom sa skrývajú pro-západní neokonzervatívci a neoliberáli z pravicových a pro-systémových politických kruhov, z ktorých sú mnohí zodpovední za neoliberálne reformy, úpadok po roku 1989 a masívnu privatizáciu strategických podnikov. Veľkou iróniou je, že práve Marián Jaslovský organizuje prednášku s názvom „Dobro a zlo na internete -2.neformálna interaktívna prednáška v cykle Letná škola kritického myslenia“. Kým na západných univerzitách učia o kritickom myslení erudované osobnosti ako Chomsky, Lipovetsky, Baudrillard, Žižek, Bělohradský, Bauman, Hauser, Hrubec, tak na Slovensku učia kritickému mysleniu ľudia ako Marián Jaslovský, ktorý manipuluje cez morálne bahno stránky Prečo ľuďom hrabe. Po komparácii príspevkov a postupne prídete na to, o čo týmto ľuďom ide. Propagujú sociálny darvinizmus, turbokapitalizmus, neoliberalizmus, nihilizmus, rusofóbiu, západný liberalizmus (vykradnuté a triedne vykastrované témy roku 1968, ktoré prevzali od liberálnej ľavice), militarizmus, trhovú ekonomiku, antikomunizmus a podprahovo najmä udržanie statusu quo a prevládajúcej neviditeľnej ideológie.

Kam sa podela čo i len elementárna etika a morálka? Kam až zašla patologická virtualizácia anonymných identít? Ak sa stalkovanie, vulgárne urážanie a znevažovanie stane kolektívne tolerované, kam môže zájsť toto šialenstvo? Čo je to za ľudí, ktorí sa smejú z toho, že Ruska spáchala samovraždu, keď si fotila selfie? Alebo si robia srandu zo ženy po autonehode, ktorá hľadá alternatívnu liečbu? Čo je to za ľudí, ktorým prerástla nenávisť tak cez hlavu, že sú snáď ešte horšími než fašisti, rasisti či náboženskí extrémisti, ktorých parodujú? Hľadajte toho, čo z toho všetkého niečo môže mať.

Tento nový fenomén do istej miery nahradil štandardnú politickú satiru, akú poznáme napr. z 90.rokov a nahradil ju čímsi, čo je len veľmi ťažké akýmkoľvek spôsobom podchytiť. Aby sme neboli zaujatí, treba povedať, že tento marketingový druh boja poňala vo veľmi obmedzenej miere aj druhá strana (taktiež vznikajú stránky, meme komixi, fotomontáže, banneri, špeciálne smiles, slang a pod.). Je skutočne ťažké posúdiť etické a morálne hranice, tohto konania najmä v prípadoch, ak zachádzajú do súkromia. Zakončím túto pasáž tromi citátmi. Prvý je od J. J. Rousseaua: „Každý čestný muž se podepíše pod to, co píše. Copak by někdo strpěl, aby k lidu či pred nejakým shromáždením promlouval maskovaný řečník – a dokonce při tom na druhé útočil a zasypával je nadávkami?“ Druhý od Schopenhauera: „Napadat v masce a zakuklení lidi, kteři vystavují odhalenou tvář, to nedelá žádny čestný mu: to dělají malí kluci a lotři. Tedy: Holomku, řekni své jméno!“ Na záver tretí od Riemera: „Otevřený protivník, který se staví tváří v tvář je protivník čestný, uměřený, lze se s ním dorozumět, snést, smířit; naproti tomu skrytý protivník je podlý zbabelý padouch, který nemá ani tolik odvahy, aby se hlásil k tomu, co soudí, jemuž tedy nezáleží ani trochu na vlastním mínění, nýbrž jen na skrytém potešení z toho, že nepoznán a bezstrestne si může zchladit žáhu.“

Čo z toho všetkého vyplýva?


Jeden z najväčších sporov, spočíva v protirečení mediálnej manipulácie a autentickej zvrchovanej moci ľudu ako suveréna (priama demokracia). Je rozhodovanie masy autentické, ak podlieha obrovským hegemonickým vplyvom cez sociálne siete, masmédiá, reklamy, kultúru a dokonca umenia (ideologicky upravené filmy, emotívne videá kontrarevolucionárov a osobné príbehy, správne nakomponované fotografie, ironizujúce básničky  a tak ďalej)? Gramsci si všímal významnú úlohu kultúrnej hegemónie. Je možné ju prevziať, ak existuje taká obrovská moc tých, ktorí udržujú status quo? Treba kriticky priznať, že sa nám to veľmi nedarí a Slovensko si na revolučnú situáciu bude musieť ešte veľmi dlho počkať.

Pomôžu noví humanitní vedci?
 

Novou úlohou humanitných vedcov by malo byť precízne vysvetlenie nášho sveta, vypracovanie nových štúdií o stave spoločnosti, virtualizácii života; kvalitatívne aj kvantitatívne sociologické prieskumy, ktoré zahrnú stav sociálnej súdržnosti, sociálny status obyvateľstva, (ne)zamestnanosť (resp. čo konkrétne ľudia robia a či ide o práce zmysluplné alebo parazitické, či dokonca kriminálne) a sociálnu stratifikáciu obyvateľov v určitých regiónoch a taktiež vzorce každodennosti. Tieto a mnohé ďalšie prvky by pomohli progresívnym spôsobom odhaliť a vedecky dokázať, že zmena je skrátka nutná. Naprieč rozličnými filozofiami (od konzervatívcov, environmentalistov, cez neomarxistov až po anarchokomunistov či dokonca národniarov a náboženských fundamentalistov) vznikla vzácna zhoda v tom, že súčasný stav je kritický a neudržateľný. Každý však vidí riešenie niekde inde. Humanitní vedci budú taktiež musieť odhaliť nove formy manipulácie a nové spoločenské javy, ktoré zapríčiňujú stav, v ktorom sa nachádzame. Nový svet potrebuje aj nové myšlienky, nové prostriedky a novú teóriu spoločnosti (pritom však nesmie zabúdať na minulosť, z ktorej sa musí učiť). Nová teória musí zapracovať aj trendy, o ktorých Marx nemohol v 19. storočí ani tušiť.

Dôležitý problém súčasnosti: charita a fiktívna solidarita v globalizovanom svete, nové módne vlny…
 

Ako už bolo vyššie uvedené, je jasné, že určitým skupinám, určitej triede ide o upevnenie status quo. Aby sme lepšie pochopili, akým spôsobom sú najmä mladí ľudia ovládaní, musíme sa zamerať na nové módne vlny a to, čo ich spôsobuje, resp. aké je ich prepojenie s ideológiou.

Masívne propagovaná hyperspotreba (hyperkonzumerizmus) na jednej strane (napríklad reklamy, ktoré vedú k tomu, aby ste si požičali z dôvodu istého životného nadštandardu a luxusu) a na druhej beznádej, mizéria a bieda na jeho úkor. Úlohou nového sveta totiž bude prijať spoluzodpovednosť za celosvetovú biedu a chudobu, ktorá sa postupne prelieva do Európy aj na príklade imigrantov. Už to nebude pokrytectvo sociálne fungujúcich mocných, ktorí sa snažia karmicky očistiť almužnami, hoci sa sami spolupodieľajú na systéme (tak, ako ich popisuje Slavoj Žižek). Súvisí to totiž s nákupom produktov, ktorými si ľudia akoby nakupujú pocity vykúpenia, akési nové odpustky: „kultúrny kapitalizmus znamená, že nenakupujeme rozličné produkty pre ich užitočnosť a ani ako symboly nášho spoločenského postavenia – kupujeme ich kvôli pocitom, ktoré v nás navodzujú…evokujú Lacanovskú triádu: reálno bezprostrednej užitočnosti, symbolizmus spoločenského statusu, imaginárno pôžitkárskej a zmysluplnej existencie. … Nový duch kapitalizmu si triumfalisticky privlastnil rovnostársku a antihierarchickú rétoriku roku 1968, keď sám seba vylíčil ako úspešnú liberatriánsku revoltu proti utlačovateľským sociálnym organizáciám typickým pre korporátny kapitalizmus, rovnako ako pre reálny socializmus – nový libertariánsky duch stelesňovaný neformálne oblečenými „pohodovými“ kapitalistami, ako Bill Gates alebo zakladateľ zmrzlinárskej spoločnosti Ben & Jerry. … Kým máj 1968 usiloval o totálnu spolitizovanú aktivitu, duch šesťdesiateho ôsmeho ju transponoval do depolitizovanej pseudoaktivity, na rýdzu formu sociálnej pasivity,“ píše Žižek v knihe Jednou jako tragedie, podruhé jako fraška. Uvádza príklady spoločnosti Starbucks (heslo „máme vyššie ceny, pretože si kupujete našu starostlivosť o životné prostredie, sociálnu zodpovednosť a vašu osobnú participáciu na projekte“), Hotelovej siete Hilton („cestovanie by nás malo činiť šťastnými“) a program Ethos Water (humanitné vodohospodárske programy). Základný problémom sa teda stalo, že sofistikovaný kapitalizmus (nový duch kapitalizmu, s ktorým je stotožnené naše vedomie) v rovine spotreby zahrňuje do svojej štruktúry odkaz roku 1968 (môžeme to vidieť aj na príklade vyššie analyzovanej stránky). Všíma si to aj T. Schejbal, ktorý vo svojom článku analyzuje hipsterov: „Pokud smýšlíte levicově, chodíte v hnusných botách, máte sotva na nájem nebo bydlíte u matky a vepřové zapíjíte desítkou, zřejmě saháte po revolveru, když slyšíte o povrchních pitomcích z bohaté rodiny, kteří pracují v reklamce, vydělávají spoustu peněz a vysedávají v trendy barech s plastovými raybany na nose a plackou knížete na klopě. Svým dílem k podobným předsudkům přispělo i číslo Nového prostoru, kde jsou hipsteři vykreslováni jako autistické děti konzumerismu, trávící život u Applu. … Punkový étos ,do it yourself‘ – dávno integrovaný do produkce globálního kapitalismu – pomáhá zapomenout na sociální jistoty výměnou za pocit autonomie, včetně svobody pěstovat vlastní umělecké zájmy. Umělec za takovým barem je ikonou, ,cool job‘ ve spojení s umělectvím vytváří status místní hvězdy. I to je součástí marketingové strategie majitelů podniků, kteří prodávají kreativitu, svébytnost a atmosféru baru jako přidanou hodnotu, za niž zákazníci rádi zaplatí vyšší ceny. Říká se tomu zážitková ekonomika či zážitkový kapitalismus. Údajně je to čtvrtá, nejvyšší civilizační vlna následující po zemědělství, průmyslu a službách. … Hipsterská móda, jeden z definujících znaků vlastní identity, je flexibilní a prochází permanentní revolucí, což je ideální zdroj marketingu a zisku pro globální korporace, jejich subdodavatele a malé butiky. Ze subkultur se tak stává globální kultura.“

Hipsteri a yuccies
 

Hipsteri sa stali neoddeliteľnou súčasťou onej povrchnej pseudosolidarity, ktorú popisuje Źižek. Sú konzumentmi neoliberálnej ideológie a podporujú všetky systémové aparáty presne, ako píše T. Schejbal: V kapitalismu nemá žádné nakupování skutečně etický rozměr. I kdyby měli všichni rovný ekonomický přístup k předražené kávě řetězce Starbucks, nic to nezmění na pracovních podmínkách zaměstnanců tohoto řetězce. I onen ,etický‘ konzum je totiž spojen s podmínkami, za nichž dělníci v asijských továrnách šijí úzké kalhoty pro značku H&M nebo montují součástky kvalitních počítačů. Je ostatně spojen i s občanskou válkou v Kongu, rozpoutanou kvůli těžbě surovin do těchto počítačů. Hipsteři nemohou většinovou společnost přesvědčit o etickém rozměru spotřeby, nejsou-li nastaveny také sociálně-etické rozměry produkce.“ Akýmsi upgrade sa stali tzv. yuccies: „Odmietanie peňazí a majetku sa zo zmýšľania mladých ľudí akosi vytratilo, už nie sme hipisáci, ktorí pália bankovky, ale voľnomyšlienkarmi by sme chceli ostať tiež,“ píše o novom fenoméne T. Becková pre Denník N. Yuccies (Young Urban Creatives) sú čosi ako post-hipsteri bez pretvárky, ktorí prijali všetky parametre systémového jedinca – cíti sa „kreatívne“, žije v bohatej metropole mesta – urbánny životný štýl (v prípade Slovenska iba Bratislava, Košice a možno Trenčín a Trnava), radí sa k pravicovým intelektuálom (číta Dennik N), funguje vo virtuálnej realite (najmä Instagram), robí si selfies pri každej príležitosti, podniká v kaviarni alebo v obchode –samozrejme „tvorivo“ a víta gentrifikáciu pre rozvoj kaviarní (zjednodušene povedaná rast bohatých štvrtí bez chudobných). Becková píše o yuccies následovne: „Snom týchto mladých ľudí je zbohatnúť alebo aspoň dobre zarobiť. Zároveň si však chcú zachovať kreatívnu autonómiu.“ Termín definoval David Infante a autorka vyvodila niektoré parametre, ktoré ho charakterizujú: miluje štvrte, kde žije veľa ľudí a bio koláčiky, chodí na umelecké posedenia, je majiteľom výtlačkom Slobody od J. Franzena, pracoval s financiami, kvôli kariére nemá viditeľné tetovania, má rád americké seriály 90. rokov a charakterizujú ho heslá: Young, urban, creative, cultured, intellectual, entrepreneur. Yuccies sú definitívnym popretím všetkého, čo bolo odkazom roku 1968 a koncom autentickej alternatívnej kultúry. Ide o konformných hyperaktívnych a podnikateľsky založených mladých karieristov podporujúcich voľný trh, dereguláciu štátu, ktorí sa otvorene hlásia ku kultúre konzumumateriálnemu bytiu (tak ako ho nazval ľavicový filozof Erich Fromm). Už nejde o revolúciu vedomia, snahu o zdravú spotrebu, nemateriálny a duchovný rozmer bytia, ale o presný opak: rýchlo zbohatnúť, užívať si a bez pretvárky sa radovať z príslušnosti k vyššej triede bez akejkoľvek solidarity, spoluzodpovednosti a sociálnej súdržnosti. Samozrejme yuccie má aj svoje pozitívne stránky (niektoré, síce povrchné, ale pozitívne prvky ako dedičstvo hipsterov): stará sa o svoje okolie, prispieva na rozličné spoločensky užitočné aktivity, podporuje umenie a tak ďalej. Yuccies netrápi bieda a mizéria vo svete a ani neuveriteľná chudoba, ale osobný rozvoj a individualistické hromadenie majetku. Bude reakciou na dnešných vzdelaných kreatívcov – „jucíkov“ skutočná a autentická alternatíva, ktorá prevezme reálnu zodpovednosť za našu zničenú planétu? Raz mi jedna pani v električke povedala, že to potrvá jednu celú generáciu.

Kam spejeme? (záverom)
 

Podvod raz bude odhalený! Už to nebude charitatívna náplasť v tieni hyperkonzumu, ale prijatie reálnej spoluzodpovednosti za budúcnosť našej planéty (a nielen v sociálnej, ale aj environmentálnej oblasti). Nespravodlivá nenávisť voči obetnému baránkovi (obetiam systému ako sú Rómovia, utečenci, bezdomovci, neúspešní, dôchodcovia, nezamestnaní a pod.) musí byť nahradená spravodlivou nenávisťou voči tým, ktorí sú za túto biedu zodpovední!

Musia povstať noví jakobíni, ktorí budú bojovať proti všeobecnému bezpráviu a beznádeji, ktorá tu vládne. Bude to ťažký boj, pretože ideologické chápadlá systému sú tak sofistikované ako nikdy v dejinách. Najskôr však musíme ľudí vzdelávať a šíriť osvetu, čo je vo svete masívneho ohlupovania skutočne ťažké.

Nový svet potrebuje syntézu spravodlivosti, rovnosti, mieru, lásky, cnosti, spoluzodpovednosti, ale aj duchovna, ktoré nasmeruje ľudí k túžbe po zmene. Aká to bude zmena? Zmena revolučná alebo transformačná? Alebo to bude definitívny koniec ľudstva, ktoré si už nezaslúži ďalšiu šancu?  Bude nás čakať progres alebo regres? Ukáže sa už čoskoro…

Zdroje:

BUCHLÁKOVÁ, L. 2015. Recenzia: Nová biblia pre ľavičiarov. In Pravda. 2015
BECKOVÁ, T. 2015.  Nechcete byť hipster? Možno ste yuccie, otestujte sa. In Dennik N. 2015
Vedecký komunizmus. (Moskva) Bratislava: Pravda. 1974.
CHMELÁR, E. 2015. Prečo držím palce Grékom. In Nezávislí
CHMELÁR, E. 2015. Prednáška v Senicom DAVe. In TV Region
red Dopis na podporu Řecko. In A2larm.cz. 2015
red. „Boj Řeků je bojem naším.“ In Altpress.cz. 2015
red. Joseph Stiglitz: Cílem dluhové pasti je parte demokracie. 2015. In Nové Slovo. 2015
KREJČÍ, O. 2015. V Řecku hlasujte ne. In Nové Slovo, 2015
GRAMCSCI, A. 1988. Spoločnosť, politika, filozofia; Bratislava : Pravda ,1988,
HEDGES, CH. 2015. “We Are In a Revolutionary Moment”: Chris Hedges Explains Why An Uprising Is Coming, And Soon“. In salon.com. June 8, 2015. Online: http://www.filmsforaction.org/articles/we-are-in-a-revolutionary-moment-chris-hedges-explains-why-an-uprising-is-coming-and-soon/
SCHEJBAL, T. 2013. Kam kráčiš hipstře? In A2larm.cz. 2013
SCHEJBAL, T. 2015.  Můžou hipsteři zachránit kapitalismus? In A2larm.cz. 2015
SOD. In Webjournal. 2014
TAKÁČ, P. 2015. Grécke „OXI“ je hlasom demokracie v Európe riadenej bankami a korporáciami. In Nové Slovo. 2015
Iniciatíva zjednotení za mier
ŽIŽEK, S. 2011. Jednou jako tragédie, podruhé jako fraška. Praha:Ryba. 2011
ŽIŽEK, S. 2015. Slavoj Žižek on Greece: This is a chance for Europe to awaken. In Newstatesment. 2015
Facebook, Youtube
Zdroje fotografie: Wikipedia-Creative Commons, L. Perný, Google, Iné

Vyšlo na: http://lucasperny.blog.pravda.sk/2015/07/07/revolucia-sa-blizi-buducnost-progresivna-alebo-reakcna/

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984