Robert Fico a strela do nohy

Počet zobrazení: 3950

Bod zlomu už bol. Pokúsil sa oň Daniel Lipšic ako politik pred dvoma sezónami. Mestá boli vtedy pooblepované jeho odhodlanou tvárou, bilbordy ohlasovali Novú väčšinu – a nič. Ohlasovaná Nová väčšina sa do parlamentu musela odviezť na chrbte Igora Matoviča, kde pomaličky umrela.

Bod zlomu potom prisľúbil Radoslav Procházka. Spolu s Mirom Beblavým si vyhrnuli rukávy bielych košieľ a šli do toho. Z bodu zlomu zostal iba polámaný kôl v plote. Deň po voľbách, keď sa Sieť ešte len trhala, sa o bod zlomu bez volieb pokúsila porazená opozícia a zvolávala na bratislavské Námestie SNP demonštrácie. Keď to nevyšlo pri urnách, mala pomôcť ulica. Vyjsť do ulíc sľuboval aj Andrej Kiska ešte skôr, ako mal zaregistrovanú stranu, nezabudnime…

No o bod zlomu sa pokúsil i Robert Fico, keď sa niekoľkokrát rozhodol z aktívnej politiky vycúvať. Prvý raz chcel zo stoličky premiéra vyštartovať do Prezidentského paláca. Nebyť Fica, nikdy sa v ňom neocitne Kiska. Neobratnému rečníkovi s povesťou dobrého anjela nasadil krídla. Stačilo, aby vzlietol. Lebo čísla nepustia.

Predseda Smeru mal a má na svojej strane stále viac tých, čo ho nekriticky nenávidia, ako tých, čo ho (ne)kriticky prijímajú. Navyše jeho „neelektorát“ má výraznú prevahu vo verejnom priestore a mediálna mienka je najvplyvnejší bublifuk. Stačilo, aby doň Fico poriadne dýchol a nový prezident bol na svete. Druhý raz sa pokúsil Fico ubziknúť na Ústavný súd a nebyť šialenej dvojvraždy zosnovanej v šialenej hlave, možno by mu už predsedal.

Pred poslednými voľbami pomohol udržať si úlohu v parlamentnom divadle Igorovi Matovičovi. Jeho osobná eseročka sa potácala vo všetkých prieskumoch, názorné pomôcky a tlačovky trikrát denne začali otravovať už aj milovníkov tohto žánru politiky. A vtedy zasiahol ako deus ex machina Robert Fico.

Zašermoval informáciami o nezaplatených daniach, a tak sme opäť mali šancu vidieť, ako sa z popola vynoril bájny vták Fénix, doráňaný „ficovinami“ chodil po babkinej povale s novými názornými pomôckami a posilnený úlohou, ktorú mu na telo napísal Fico, víťazil na televíznych obrazovkách. A potom bodoval i vo voľbách.

Niečo podobné sme videli teraz pri Jaroslavovi Naďovi, ktorého do Bruselu vyslali aj s bratom a švagrom za vlády Roberta Fica. Z neznámeho „bezpečnostného analytika“ je dnes hrdina a klient advokáta Daniela Lipšica. Svedok z bruselského prostredia NATO svoje svedectvo proti nemu stiahol, bezpečnostné riziko pominulo. Fajka zhasla, hrdina zostal. O akú spravodajskú hru išlo, sa hádam niekedy v budúcnosti dozvedia čitatelia nejakej novej Threemy.

Politické strany by rady prinútili občanov, aby čítali ich programy, ale darmo je, v našom milom kasínovom kapitalizme sa veľkému záujmu netešia programy, ale stávkové kancelárie. A Fico si strelil do nohy, lebo bojovať proti prieskumom má asi takú silu, ako zápasiť so scientológiou. Len tá hystéria okolo je smiešnejšia. Ústavní sudcovia budú chytať vietor v poli.

(Text vyšiel na Pravda.sk 4. 12. 2019)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984