Rodney G. Peffer: Marxizmus, morálka a sociálna spravodlivosť
V pondelok 14. septembra 2015 bola v priestoroch Inštitútu ASA prezentácia knihy Rodneya G. Peffera Marxizmus, morálka a sociálna spravodlivosť, ktorá vyšla v edícii Pohľady za horizont vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov.
Podujatie uviedol riaditeľ vydavateľstva Roman Michelko, dielo R. G. Peffera a prezentovanú knihu charakterizoval Ľuboš Blaha a nielen o práci na preklade hovoril Richard Cedzo.
Rodney G. Peffer, významný americký politický filozof, pôsobiaci na Univerzite San Diego v Kalifornii a vystupujúci z pozície liberálneho marxistu, svoju teóriu spravodlivosti sformuloval v roku 1990, keď vyšlo jeho najslávnejšie dielo Marxizmus, morálka a sociálna spravodlivosť. Toto dielo bolo medzitým preložené do viacerých svetových jazykov a po štvrťstoročí sa jeho preklad dostáva aj do rúk slovenských čitateľov. R. G. Peffer je jedným z najcitovanejších predstaviteľov tzv. analytického marxizmu a jeho práca o tomto filozofickom prúde ponúka aj veľmi prehľadný výklad. Marxova teória je dodnes prameňom inšpirácií filozofov a politologických autorov, ktorí starú tému skúmajú z nových pohľadov. R. G. Peffer si všíma v Marxovom diele aspekt morálky a sociálnej spravodlivosti.
Mapuje Marxov filozofický a názorový vývin a posuny v jeho postojoch, keď prechádza z pozície radikálneho liberalizmu, cez revolučný humanizmus až k historickému materializmu, ktorý významne inšpiroval teórie marxizmu. Pokúša sa o určitú kombináciu morálnej filozofie sociálneho liberalizmu (John Rawls) a moderného marxizmu. Morálku pritom kladie do roviny vedeckého statusu marxizmu a nezabúda ju skúmať z aspektu histórie. Rozoberá aj morálny relativizmus v konfrontácii s morálnou objektivitou. V poslednej kapitole diela sa venuje marxizmu vo vzťahu k sociálnej spravodlivosti, pričom začína kritikou justície a práva a končí medzinárodnými štandardmi sociálneho systému a triednym záujmom. Kniha je určená študentom a pedagógom filozofických smerov, sociológie a laickej verejnosti so záujmom o filozofické vedy.
Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2015, 492 strán
SÚVISIACE:
Ľuboš Blaha: Marxizmus, liberalizmus a otvorená myseľ
Hosť v štúdiu: R. G. Peffer o ideológiách
Rodney G. Peffer v Bratislave, 2. augusta 2013, Bar lodenica
Reagujte na článok
Komentáre
Nebudem, vždy, menovať autora. Odkiaľ beriete istotu, že Marx bol zle preložený do nášho jazyka a nie do toho podľa vás nekritizovateľného správneho jazyka. Ak čítate o koncesiách, písané v roku 1920-21, tak tam je napísané, ako si autor predstavoval pozdvihnutie proletariátu kultúrne, hmotne a aj inak, teda úplne odlišne, ako to prebehlo dejinami tam na východe. Je možné začať cestu k socíku bez politického prevratu v štáte? Marxizmus v tých spomínaných rokov ďalej. "Rozvíjanie kapitalizmu je cesta ku socializmu." Tento môj autor sa učil viere v socík od toho druhého a nie od Marxa, a ten druhý po smrti prvého "nestihli sme všetko, ale venovali sme sa tomu, čo sme pokadali za bezprostredne potrebné pre hnutie proletariátu ". A k profesorom. Marx skončil pri strojnej veľkovýrobe, môj autor pri elektrifikácii stroja, ak nepoviete, čo je v stroji softvér, tak nemôžete vedieť, to najdôležitejšie, "víťazí systém vyššej produktivity práce", k akej PP sa rozvinul kapitalizmus "programovateľným strojom". Dosťahovalci je späť k filozofii, kotrá má budiť podľa 11? tézy politickú ekonómiu, to je nevysvetlovať a povedať, čo robiť ( 1844) . Pokračujem po tomto nasledovným textom, ktorý končí. Proletári všetkých krajín, spojte sa! Ja si z toho myslím, že iba ak zostanú národy, je možný socík a onj je spojenie proletárov. Potvrdené textami môjho autora, ktoré zostali tiež teóriou. A kto je dnes proletár. Vyvlastnený roľník alebo vyvlastnený vedec ( všeobecne vzdelanec) . A jedna trieda pochopila, že národy je to nebezpečie pre jej kapitál, alebo ihneď treba: zisk je udržteľný pre člena vyspelého národa iba nízkymi mzdami dosťahovalca do krajiny. Ktorá trieda môže vlastniť krajinu okrem toho, že ju vlastní trieda vlastniaca kapitál, ak je socík triedna spoločnosť? Už je to väčšina národa a nie je to celá spoločnsoť. A aký byť môže, iba triedny, ten socík, aj podľa NEPu. Lenže vy. Zahodili ste hodnotu, zahodili ste Marxovu polit.ekon., "zahodil si triedy, zahodil si mat.dejiny". Zostane iba sociálnosť a načo písať o socíku po novom ak ho mám opísaný z roku 1847 (1848) v jeho všetkých základných prejavoch. To je zahodený vedecký socializmus a ako ste zahodili aj dialektický materializmus. Pán Blaha pomotal občiansku spoločnosť? Kto je prvým, ona a čí štát. Ak je prvá občianska spoločnosť, ak ona volí polikov štátu, a ak môže byť demokracia iba tým, že občianska spoločnosť chce systém ( kapitalizmu) štátu, tak nemôže vzniknúť demokratický socializmus. Pretože ním by sa občianska spoločnsoť zničila, ako ten demokratický kapitán Costa Conkordie potopil loď. Teda, kto chce demokrtický socík, chce večný kapitzmus a to je jeho filozofia a preto má Marxa za sociálnosť a ruší hodnotu, celý materializmus a vedecké úplne všetko na Marxovi a ponecháva slobdou, sociálnosť, demokraciu "samá morálnosti pre nemorálny svet". Socializmus je morálka kapitalizmu ( teda preto je socializmus nemorálnosť), s tým nikto nič nespraví, ale čo nás čaká. Občianska spoločnosť vytvorila štát, a teraz po vzniku softvéru ide o to, ako štát podriadiť občianskej spoločnosti vedecky, teda nutná sociálne revolúcia ( Európy) nie je vznik ekonomiky politikou v štáte, ale je to politika použitia vzniknutej ekonomiky na zákaldoch filozofie spoločenskej vedy: marxizmus je vedomosť, logika a dialektika. Záver čo ja viem, ste najlepší, za vami sú Češi a aj všetci, ktorých ste doteraz prezentovali.
Nebudem, vždy, menovať autora. Odkiaľ beriete istotu, že Marx bol zle preložený do nášho jazyka a nie do toho podľa vás nekritizovateľného správneho jazyka. Ak čítate o koncesiách, písané v roku 1920-21, tak tam je napísané, ako si autor predstavoval pozdvihnutie proletariátu kultúrne, hmotne a aj inak, teda úplne odlišne, ako to prebehlo dejinami tam na východe. Je možné začať cestu k socíku bez politického prevratu v štáte? Marxizmus v tých spomínaných rokov ďalej. "Rozvíjanie kapitalizmu je cesta ku socializmu." Tento môj autor sa učil viere v socík od toho druhého a nie od Marxa, a ten druhý po smrti prvého "nestihli sme všetko, ale venovali sme sa tomu, čo sme pokadali za bezprostredne potrebné pre hnutie proletariátu ". A k profesorom. Marx skončil pri strojnej veľkovýrobe, môj autor pri elektrifikácii stroja, ak nepoviete, čo je v stroji softvér, tak nemôžete vedieť, to najdôležitejšie, "víťazí systém vyššej produktivity práce", k akej PP sa rozvinul kapitalizmus "programovateľným strojom". Dosťahovalci je späť k filozofii, kotrá má budiť podľa 11? tézy politickú ekonómiu, to je nevysvetlovať a povedať, čo robiť ( 1844) . Pokračujem po tomto nasledovným textom, ktorý končí. Proletári všetkých krajín, spojte sa! Ja si z toho myslím, že iba ak zostanú národy, je možný socík a onj je spojenie proletárov. Potvrdené textami môjho autora, ktoré zostali tiež teóriou. A kto je dnes proletár. Vyvlastnený roľník alebo vyvlastnený vedec ( všeobecne vzdelanec) . A jedna trieda pochopila, že národy je to nebezpečie pre jej kapitál, alebo ihneď treba: zisk je udržteľný pre člena vyspelého národa iba nízkymi mzdami dosťahovalca do krajiny. Ktorá trieda môže vlastniť krajinu okrem toho, že ju vlastní trieda vlastniaca kapitál, ak je socík triedna spoločnosť? Už je to väčšina národa a nie je to celá spoločnsoť. A aký byť môže, iba triedny, ten socík, aj podľa NEPu. Lenže vy. Zahodili ste hodnotu, zahodili ste Marxovu polit.ekon., "zahodil si triedy, zahodil si mat.dejiny". Zostane iba sociálnosť a načo písať o socíku po novom ak ho mám opísaný z roku 1847 (1848) v jeho všetkých základných prejavoch. To je zahodený vedecký socializmus a ako ste zahodili aj dialektický materializmus. Pán Blaha pomotal občiansku spoločnosť? Kto je prvým, ona a čí štát. Ak je prvá občianska spoločnosť, ak ona volí polikov štátu, a ak môže byť demokracia iba tým, že občianska spoločnosť chce systém ( kapitalizmu) štátu, tak nemôže vzniknúť demokratický socializmus. Pretože ním by sa občianska spoločnsoť zničila, ako ten demokratický kapitán Costa Conkordie potopil loď. Teda, kto chce demokrtický socík, chce večný kapitzmus a to je jeho filozofia a preto má Marxa za sociálnosť a ruší hodnotu, celý materializmus a vedecké úplne všetko na Marxovi a ponecháva slobdou, sociálnosť, demokraciu "samá morálnosti pre nemorálny svet". Socializmus je morálka kapitalizmu ( teda preto je socializmus nemorálnosť), s tým nikto nič nespraví, ale čo nás čaká. Občianska spoločnosť vytvorila štát, a teraz po vzniku softvéru ide o to, ako štát podriadiť občianskej spoločnosti vedecky, teda nutná sociálne revolúcia ( Európy) nie je vznik ekonomiky politikou v štáte, ale je to politika použitia vzniknutej ekonomiky na zákaldoch filozofie spoločenskej vedy: marxizmus je vedomosť, logika a dialektika. Záver čo ja viem, ste najlepší, za vami sú Češi a aj všetci, ktorých ste doteraz prezentovali.
Nebudem, vždy, menovať autora. Odkiaľ beriete istotu, že Marx bol zle preložený do nášho jazyka a nie do toho podľa vás nekritizovateľného správneho jazyka. Ak čítate o koncesiách, písané v roku 1920-21, tak tam je napísané, ako si autor predstavoval pozdvihnutie proletariátu kultúrne, hmotne a aj inak, teda úplne odlišne, ako to prebehlo dejinami tam na východe. Je možné začať cestu k socíku bez politického prevratu v štáte? Marxizmus v tých spomínaných rokov ďalej. "Rozvíjanie kapitalizmu je cesta ku socializmu." Tento môj autor sa učil viere v socík od toho druhého a nie od Marxa, a ten druhý po smrti prvého "nestihli sme všetko, ale venovali sme sa tomu, čo sme pokadali za bezprostredne potrebné pre hnutie proletariátu ". A k profesorom. Marx skončil pri strojnej veľkovýrobe, môj autor pri elektrifikácii stroja, ak nepoviete, čo je v stroji softvér, tak nemôžete vedieť, to najdôležitejšie, "víťazí systém vyššej produktivity práce", k akej PP sa rozvinul kapitalizmus "programovateľným strojom". Dosťahovalci je späť k filozofii, kotrá má budiť podľa 11? tézy politickú ekonómiu, to je nevysvetlovať a povedať, čo robiť ( 1844) . Pokračujem po tomto nasledovným textom, ktorý končí. Proletári všetkých krajín, spojte sa! Ja si z toho myslím, že iba ak zostanú národy, je možný socík a onj je spojenie proletárov. Potvrdené textami môjho autora, ktoré zostali tiež teóriou. A kto je dnes proletár. Vyvlastnený roľník alebo vyvlastnený vedec ( všeobecne vzdelanec) . A jedna trieda pochopila, že národy je to nebezpečie pre jej kapitál, alebo ihneď treba: zisk je udržteľný pre člena vyspelého národa iba nízkymi mzdami dosťahovalca do krajiny. Ktorá trieda môže vlastniť krajinu okrem toho, že ju vlastní trieda vlastniaca kapitál, ak je socík triedna spoločnosť? Už je to väčšina národa a nie je to celá spoločnsoť. A aký byť môže, iba triedny, ten socík, aj podľa NEPu. Lenže vy. Zahodili ste hodnotu, zahodili ste Marxovu polit.ekon., "zahodil si triedy, zahodil si mat.dejiny". Zostane iba sociálnosť a načo písať o socíku po novom ak ho mám opísaný z roku 1847 (1848) v jeho všetkých základných prejavoch. To je zahodený vedecký socializmus a ako ste zahodili aj dialektický materializmus. Pán Blaha pomotal občiansku spoločnosť? Kto je prvým, ona a čí štát. Ak je prvá občianska spoločnosť, ak ona volí polikov štátu, a ak môže byť demokracia iba tým, že občianska spoločnosť chce systém ( kapitalizmu) štátu, tak nemôže vzniknúť demokratický socializmus. Pretože ním by sa občianska spoločnsoť zničila, ako ten demokratický kapitán Costa Conkordie potopil loď. Teda, kto chce demokrtický socík, chce večný kapitzmus a to je jeho filozofia a preto má Marxa za sociálnosť a ruší hodnotu, celý materializmus a vedecké úplne všetko na Marxovi a ponecháva slobdou, sociálnosť, demokraciu "samá morálnosti pre nemorálny svet". Socializmus je morálka kapitalizmu ( teda preto je socializmus nemorálnosť), s tým nikto nič nespraví, ale čo nás čaká. Občianska spoločnosť vytvorila štát, a teraz po vzniku softvéru ide o to, ako štát podriadiť občianskej spoločnosti vedecky, teda nutná sociálne revolúcia ( Európy) nie je vznik ekonomiky politikou v štáte, ale je to politika použitia vzniknutej ekonomiky na zákaldoch filozofie spoločenskej vedy: marxizmus je vedomosť, logika a dialektika. Záver čo ja viem, ste najlepší, za vami sú Češi a aj všetci, ktorých ste doteraz prezentovali.