Rodney G. Peffer: Marxizmus, morálka a sociálna spravodlivosť

Prezentácia knihy z edície Pohľady za horizont
Počet zobrazení: 6390

V pondelok 14. septembra 2015 bola v priestoroch Inštitútu ASA prezentácia knihy Rodneya G. Peffera Marxizmus, morálka a sociálna spravodlivosť, ktorá vyšla v edícii Pohľady za horizont vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov.

Podujatie uviedol riaditeľ vydavateľstva Roman Michelko, dielo R. G. Peffera a prezentovanú knihu charakterizoval Ľuboš Blaha a nielen  o práci na preklade hovoril Richard Cedzo.

r.g.peffer.marxizmusmoralka.jpgRodney G. Peffer, významný americký politický filozof, pôsobiaci na Univerzite San Diego v Kalifornii a vystupujúci z pozície liberálneho marxistu, svoju teóriu spravodlivosti sformuloval v roku 1990, keď vyšlo jeho najslávnejšie dielo Marxizmus, morálka a sociálna spravodlivosť. Toto dielo bolo medzitým preložené do viacerých svetových jazykov a po štvrťstoročí sa jeho preklad dostáva aj do rúk slovenských čitateľov. R. G. Peffer je jedným z najcitovanejších predstaviteľov tzv. analytického marxizmu a jeho práca o tomto filozofickom prúde ponúka aj veľmi prehľadný výklad. Marxova teória je dodnes prameňom inšpirácií filozofov a politologických autorov, ktorí starú tému skúmajú z nových pohľadov. R. G. Peffer si všíma v Marxovom diele aspekt morálky a sociálnej spravodlivosti.

Mapuje Marxov filozofický a názorový vývin a posuny v jeho postojoch, keď prechádza z pozície radikálneho liberalizmu, cez revolučný humanizmus až k historickému materializmu, ktorý významne inšpiroval teórie marxizmu. Pokúša sa o určitú kombináciu morálnej filozofie sociálneho liberalizmu (John Rawls) a moderného marxizmu. Morálku pritom kladie do roviny vedeckého statusu marxizmu a nezabúda ju skúmať z aspektu histórie. Rozoberá aj morálny relativizmus v konfrontácii s morálnou objektivitou. V poslednej kapitole diela sa venuje marxizmu vo vzťahu k sociálnej spravodlivosti, pričom začína kritikou justície a práva a končí medzinárodnými štandardmi sociálneho systému a triednym záujmom. Kniha je určená študentom a pedagógom filozofických smerov, sociológie a laickej verejnosti so záujmom o filozofické vedy.
Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2015, 492 strán

SÚVISIACE:
Ľuboš Blaha:  Marxizmus, liberalizmus a otvorená myseľ
Hosť v štúdiu: R. G. Peffer o ideológiách

p1080122_2.jpg

p1080086_2.jpg

Rodney G. Peffer v Bratislave, 2. augusta 2013, Bar lodenica

peffer_plagat_650.jpg
 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Jozef Gazarek
#1
Jozef Gazarek
24. september 2015, 01:11

Nebudem,  vždy,  menovať autora. Odkiaľ beriete istotu, že Marx bol zle preložený do nášho jazyka a nie do toho podľa vás nekritizovateľného  správneho jazyka.  Ak čítate o koncesiách, písané v roku 1920-21, tak tam je napísané, ako si autor predstavoval pozdvihnutie proletariátu kultúrne, hmotne a aj inak, teda úplne odlišne,  ako to prebehlo dejinami tam na východe.   Je možné začať  cestu k socíku bez politického prevratu v štáte?  Marxizmus v tých spomínaných rokov ďalej.  "Rozvíjanie kapitalizmu je cesta ku  socializmu."  Tento  môj autor sa učil viere v socík  od toho druhého  a nie od Marxa, a ten druhý po smrti prvého "nestihli sme všetko, ale  venovali sme sa tomu, čo sme pokadali za bezprostredne potrebné pre hnutie proletariátu ".  A k profesorom.  Marx skončil pri strojnej veľkovýrobe, môj autor pri elektrifikácii stroja, ak nepoviete, čo je v stroji softvér,  tak nemôžete vedieť, to najdôležitejšie,  "víťazí systém vyššej produktivity práce",   k akej PP sa rozvinul kapitalizmus "programovateľným strojom".  Dosťahovalci je späť k filozofii, kotrá má budiť podľa 11?  tézy  politickú ekonómiu, to je nevysvetlovať a povedať,  čo robiť ( 1844) . Pokračujem po tomto nasledovným textom, ktorý končí.   Proletári všetkých krajín, spojte sa!   Ja si z toho myslím, že iba ak zostanú národy, je možný socík a onj je spojenie  proletárov.  Potvrdené textami môjho  autora, ktoré zostali tiež teóriou.  A kto je dnes proletár.  Vyvlastnený roľník alebo vyvlastnený vedec ( všeobecne vzdelanec) .  A jedna trieda pochopila, že národy je to nebezpečie pre jej kapitál, alebo ihneď treba: zisk je udržteľný pre člena vyspelého národa iba nízkymi mzdami dosťahovalca do krajiny.   Ktorá trieda  môže vlastniť krajinu okrem toho, že ju vlastní trieda vlastniaca kapitál, ak je socík triedna spoločnosť?  Už je to väčšina národa a nie je to celá spoločnsoť.  A aký byť môže, iba triedny, ten socík, aj podľa NEPu.  Lenže  vy. Zahodili ste hodnotu, zahodili ste Marxovu  polit.ekon., "zahodil si triedy, zahodil si mat.dejiny".  Zostane iba sociálnosť a načo písať o socíku po novom   ak ho mám  opísaný z roku 1847 (1848) v jeho všetkých základných prejavoch.  To je zahodený vedecký socializmus a  ako ste zahodili aj dialektický materializmus.  Pán Blaha pomotal občiansku spoločnosť?  Kto je prvým, ona a čí štát.  Ak je prvá občianska  spoločnosť, ak ona volí polikov štátu, a ak môže byť demokracia iba tým, že občianska spoločnosť chce systém ( kapitalizmu) štátu, tak nemôže vzniknúť  demokratický socializmus.  Pretože ním by sa občianska spoločnsoť zničila, ako ten  demokratický kapitán Costa Conkordie potopil loď.  Teda, kto chce demokrtický socík,  chce večný kapitzmus a to je jeho filozofia  a preto má Marxa za sociálnosť a ruší hodnotu, celý materializmus a vedecké úplne všetko na Marxovi a  ponecháva slobdou, sociálnosť, demokraciu "samá morálnosti pre nemorálny svet".  Socializmus je morálka kapitalizmu ( teda preto je socializmus nemorálnosť), s tým nikto nič nespraví, ale čo nás čaká.  Občianska spoločnosť  vytvorila štát, a teraz po vzniku softvéru ide o to,  ako štát podriadiť občianskej spoločnosti vedecky, teda nutná sociálne revolúcia  ( Európy) nie je vznik ekonomiky politikou v štáte, ale je to politika použitia vzniknutej ekonomiky na  zákaldoch filozofie spoločenskej vedy: marxizmus je vedomosť, logika a dialektika.  Záver čo ja viem,  ste najlepší, za vami sú Češi a aj všetci, ktorých ste doteraz prezentovali.                                             

Obrázok používateľa Jozef Gazarek
#2
Jozef Gazarek
24. september 2015, 01:12

Nebudem,  vždy,  menovať autora. Odkiaľ beriete istotu, že Marx bol zle preložený do nášho jazyka a nie do toho podľa vás nekritizovateľného  správneho jazyka.  Ak čítate o koncesiách, písané v roku 1920-21, tak tam je napísané, ako si autor predstavoval pozdvihnutie proletariátu kultúrne, hmotne a aj inak, teda úplne odlišne,  ako to prebehlo dejinami tam na východe.   Je možné začať  cestu k socíku bez politického prevratu v štáte?  Marxizmus v tých spomínaných rokov ďalej.  "Rozvíjanie kapitalizmu je cesta ku  socializmu."  Tento  môj autor sa učil viere v socík  od toho druhého  a nie od Marxa, a ten druhý po smrti prvého "nestihli sme všetko, ale  venovali sme sa tomu, čo sme pokadali za bezprostredne potrebné pre hnutie proletariátu ".  A k profesorom.  Marx skončil pri strojnej veľkovýrobe, môj autor pri elektrifikácii stroja, ak nepoviete, čo je v stroji softvér,  tak nemôžete vedieť, to najdôležitejšie,  "víťazí systém vyššej produktivity práce",   k akej PP sa rozvinul kapitalizmus "programovateľným strojom".  Dosťahovalci je späť k filozofii, kotrá má budiť podľa 11?  tézy  politickú ekonómiu, to je nevysvetlovať a povedať,  čo robiť ( 1844) . Pokračujem po tomto nasledovným textom, ktorý končí.   Proletári všetkých krajín, spojte sa!   Ja si z toho myslím, že iba ak zostanú národy, je možný socík a onj je spojenie  proletárov.  Potvrdené textami môjho  autora, ktoré zostali tiež teóriou.  A kto je dnes proletár.  Vyvlastnený roľník alebo vyvlastnený vedec ( všeobecne vzdelanec) .  A jedna trieda pochopila, že národy je to nebezpečie pre jej kapitál, alebo ihneď treba: zisk je udržteľný pre člena vyspelého národa iba nízkymi mzdami dosťahovalca do krajiny.   Ktorá trieda  môže vlastniť krajinu okrem toho, že ju vlastní trieda vlastniaca kapitál, ak je socík triedna spoločnosť?  Už je to väčšina národa a nie je to celá spoločnsoť.  A aký byť môže, iba triedny, ten socík, aj podľa NEPu.  Lenže  vy. Zahodili ste hodnotu, zahodili ste Marxovu  polit.ekon., "zahodil si triedy, zahodil si mat.dejiny".  Zostane iba sociálnosť a načo písať o socíku po novom   ak ho mám  opísaný z roku 1847 (1848) v jeho všetkých základných prejavoch.  To je zahodený vedecký socializmus a  ako ste zahodili aj dialektický materializmus.  Pán Blaha pomotal občiansku spoločnosť?  Kto je prvým, ona a čí štát.  Ak je prvá občianska  spoločnosť, ak ona volí polikov štátu, a ak môže byť demokracia iba tým, že občianska spoločnosť chce systém ( kapitalizmu) štátu, tak nemôže vzniknúť  demokratický socializmus.  Pretože ním by sa občianska spoločnsoť zničila, ako ten  demokratický kapitán Costa Conkordie potopil loď.  Teda, kto chce demokrtický socík,  chce večný kapitzmus a to je jeho filozofia  a preto má Marxa za sociálnosť a ruší hodnotu, celý materializmus a vedecké úplne všetko na Marxovi a  ponecháva slobdou, sociálnosť, demokraciu "samá morálnosti pre nemorálny svet".  Socializmus je morálka kapitalizmu ( teda preto je socializmus nemorálnosť), s tým nikto nič nespraví, ale čo nás čaká.  Občianska spoločnosť  vytvorila štát, a teraz po vzniku softvéru ide o to,  ako štát podriadiť občianskej spoločnosti vedecky, teda nutná sociálne revolúcia  ( Európy) nie je vznik ekonomiky politikou v štáte, ale je to politika použitia vzniknutej ekonomiky na  zákaldoch filozofie spoločenskej vedy: marxizmus je vedomosť, logika a dialektika.  Záver čo ja viem,  ste najlepší, za vami sú Češi a aj všetci, ktorých ste doteraz prezentovali.                                             

Obrázok používateľa Jozef Gazarek
#2
Jozef Gazarek
24. september 2015, 01:12

Nebudem,  vždy,  menovať autora. Odkiaľ beriete istotu, že Marx bol zle preložený do nášho jazyka a nie do toho podľa vás nekritizovateľného  správneho jazyka.  Ak čítate o koncesiách, písané v roku 1920-21, tak tam je napísané, ako si autor predstavoval pozdvihnutie proletariátu kultúrne, hmotne a aj inak, teda úplne odlišne,  ako to prebehlo dejinami tam na východe.   Je možné začať  cestu k socíku bez politického prevratu v štáte?  Marxizmus v tých spomínaných rokov ďalej.  "Rozvíjanie kapitalizmu je cesta ku  socializmu."  Tento  môj autor sa učil viere v socík  od toho druhého  a nie od Marxa, a ten druhý po smrti prvého "nestihli sme všetko, ale  venovali sme sa tomu, čo sme pokadali za bezprostredne potrebné pre hnutie proletariátu ".  A k profesorom.  Marx skončil pri strojnej veľkovýrobe, môj autor pri elektrifikácii stroja, ak nepoviete, čo je v stroji softvér,  tak nemôžete vedieť, to najdôležitejšie,  "víťazí systém vyššej produktivity práce",   k akej PP sa rozvinul kapitalizmus "programovateľným strojom".  Dosťahovalci je späť k filozofii, kotrá má budiť podľa 11?  tézy  politickú ekonómiu, to je nevysvetlovať a povedať,  čo robiť ( 1844) . Pokračujem po tomto nasledovným textom, ktorý končí.   Proletári všetkých krajín, spojte sa!   Ja si z toho myslím, že iba ak zostanú národy, je možný socík a onj je spojenie  proletárov.  Potvrdené textami môjho  autora, ktoré zostali tiež teóriou.  A kto je dnes proletár.  Vyvlastnený roľník alebo vyvlastnený vedec ( všeobecne vzdelanec) .  A jedna trieda pochopila, že národy je to nebezpečie pre jej kapitál, alebo ihneď treba: zisk je udržteľný pre člena vyspelého národa iba nízkymi mzdami dosťahovalca do krajiny.   Ktorá trieda  môže vlastniť krajinu okrem toho, že ju vlastní trieda vlastniaca kapitál, ak je socík triedna spoločnosť?  Už je to väčšina národa a nie je to celá spoločnsoť.  A aký byť môže, iba triedny, ten socík, aj podľa NEPu.  Lenže  vy. Zahodili ste hodnotu, zahodili ste Marxovu  polit.ekon., "zahodil si triedy, zahodil si mat.dejiny".  Zostane iba sociálnosť a načo písať o socíku po novom   ak ho mám  opísaný z roku 1847 (1848) v jeho všetkých základných prejavoch.  To je zahodený vedecký socializmus a  ako ste zahodili aj dialektický materializmus.  Pán Blaha pomotal občiansku spoločnosť?  Kto je prvým, ona a čí štát.  Ak je prvá občianska  spoločnosť, ak ona volí polikov štátu, a ak môže byť demokracia iba tým, že občianska spoločnosť chce systém ( kapitalizmu) štátu, tak nemôže vzniknúť  demokratický socializmus.  Pretože ním by sa občianska spoločnsoť zničila, ako ten  demokratický kapitán Costa Conkordie potopil loď.  Teda, kto chce demokrtický socík,  chce večný kapitzmus a to je jeho filozofia  a preto má Marxa za sociálnosť a ruší hodnotu, celý materializmus a vedecké úplne všetko na Marxovi a  ponecháva slobdou, sociálnosť, demokraciu "samá morálnosti pre nemorálny svet".  Socializmus je morálka kapitalizmu ( teda preto je socializmus nemorálnosť), s tým nikto nič nespraví, ale čo nás čaká.  Občianska spoločnosť  vytvorila štát, a teraz po vzniku softvéru ide o to,  ako štát podriadiť občianskej spoločnosti vedecky, teda nutná sociálne revolúcia  ( Európy) nie je vznik ekonomiky politikou v štáte, ale je to politika použitia vzniknutej ekonomiky na  zákaldoch filozofie spoločenskej vedy: marxizmus je vedomosť, logika a dialektika.  Záver čo ja viem,  ste najlepší, za vami sú Češi a aj všetci, ktorých ste doteraz prezentovali.                                             

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984