Rok s Ľudovítom Štúrom a so Š/štúrovcami 6

Z bielej modrá, z modrej čierna
Počet zobrazení: 4915
Pokiaľ ide o Modru, okrem už spomínaných dvoch pamätných tabúľ – na dome, kde Štúr býval, a na starej fare v Dolnej ulici, ďalšia je na vynovenej žltej fasáde domu mestského sudcu Jána Emresza. Dnes tam sídli Múzeum Ľ. Štúra (filiálka SNM), ktoré bolo založené v roku 1965 na to, aby sa venovalo výskumu Štúrovho života a diela. Vlani na jeseň tam otvorili novú expozíciu, ktorú sa oplatí prezrieť.

SÚVISIACE:
Rok s Ľudovítom Štúrom a so Š/štúrovcami 1
Rok s Ľudovítom Štúrom a so Š/štúrovcami 2
Rok s Ľudovítom Štúrom a so Š/štúrovcami 3
Rok s Ľudovítom Štúrom a so Š/štúrovcami 4
Rok s Ľudovítom Štúrom a so Š/štúrovcami 5

(Dokončenie plus APENDIX)
 


Modranské stopy a spomínanie
 

V izbe na prízemí, kde Ľudovít tri týždne bojoval o život, vidíme posteľ, stolík, staré fotografie... Na poschodí sú ďalšie miestnosti zariadené dobovým nábytkom, s vystavenými odevmi, obrazmi, kópiami aj originálmi zaujímavých materiálov, prvou (a predposlednou) Štúrovou fotografiou či pramienkom jeho vlasov.

Rodina Emreszovcov, z ktorej pochádzala aj Karolova manželka Rozina, sa hlásila k nemeckej národnosti a tak ju po druhej svetovej vojne vysťahovali. Dom prevzal štát. Keď ho jeden z potomkov Emreszovcov nedávno navštívil, potvrdil, že mobiliár sa mu vidí pôvodný. A tak zrejme aj posteľ, na ktorej údajne Štúr umieral, pochádza z identických čias.

10_pomnik_od_akademickeho_sochara_frica_motosku_v_modre_na_sturovej_ulici._600x520.jpg
Pomník od akademického sochára Frica Motošku v Modre na Štúrovej ulici. 

Pred múzeom 14. októbra 1945 odhalili za účasti ministra školstva a osvety profesora Zdeňka Nejedlého a povereníka SNR pre školstvo a osvetu Ladislava Novomeského kamenné dielo približujúce Štúra, jeho priateľov Hurbana, Hodžu a Francisciho (súsošie vpravo) a symbolické sochy dobrovoľníkov (vľavo). Autor, akademický sochár Frico Motoška jednotlivé časti vytesal z bieleho mramoru v Taliansku ešte v polovici 30. rokov minulého storočia. Potom ich v roku 1938 skompletizoval v Modre, no oficiálne pomník predstavili verejnosti až po vojne.

Pamätná tabuľa z roku 1956 sa nedá prehliadnuť ani na budove niekdajšieho nižšieho evanjelického gymnázia v Dolnej ulici. Pripomína, že v ňom boli rektormi aj Karol Štúr (od roku 1838 až do roku 1846, keď ho zvolili za evanjelického farára) a po ňom na Ľudovítovo odporúčanie Ján Kalinčiak (do roku 1855). Na škole okrem iných študoval Ľudovítov otec Samuel (1803 – 1809), jeho druhostupňový bratranec Jozef Štúr (1804 – 1811), jeho syn, geológ celoeurópskeho významu Dionýz (1839 – 1843), Ľudovítov najmladší brat Janko (1843 – 1844) a neskôr Karolovi synovia Gustáv, Ľudovít, Július a Ladislav.

Jozef Štúr učil na slovenskej ľudovej škole v Modre v rokoch 1839 až 1865. Jeho náhrobný kameň objavíme pri plote modranského cintorína naľavo od pomníka Ľudovíta Štúra. Vedľa je pochovaná jeho manželka Johanka, rodená Riznerová, a ich dcéra Karolína (zomrela mladá v roku 1848). Tieto pomníky nechal postaviť jej mladší brat Dionýz.

Ľudovít často chodieval na prechádzky do Holombeckej doliny nad Modrou. Sedával tam a rozjímal pod mohutným košatým gaštanom, ktorý miestni ľudia spontánne nazvali Štúrov strom. V roku 1956 tu na pamiatku usadili Štúrovu lavičku z travertínu s citáciou zo Štúrovho diela Dumky večerní: Samoten v háji, kde hlasu nehlesne, zamyšlen sedě, v myšlénkách se tratím.

5_martin_lettrich_pamatnik_ludovita_stura_pri_modre_sturova_lavicka_-_spolupraca_ing._arch._dusan_a_ing._arch_katarina_fischerovci_beton-bronz_1987._600x422.jpg
Pamätník Štúrova lavička od akademického sochára Martina Lettricha v spolupráci
s architektmi Dušanom a Katarínou Fischerovcami, betón-bronz.

Lavičku si pamätám z turistiky v 70. rokoch minulého storočia, kedy však bola už dosť schátraná. Okolo roku 1980 odstránili jej torzo. Po desiatich rokoch areál znovu vybudovali, pričom starú lavičku nahradili novou s „odloženým Štúrovým plášťom“, sochárskym dielom Martina Lettricha.

Viedli k nej kamenné míľniky, na ktorých umiestnili bronzové tabuľky s úryvkami Štúrových veršov. Konali sa tam mnohé podujatia, večery poézie, stretnutia s potomkami štúrovskej rodiny, so spisovateľmi. Bronzové tabuľky však neprežili ani tri roky, zlodeji ich zrejme aj s plášťom ukradli a skončili v zberných surovinách v Modre a Pezinku. Na zdravie!

Osudná poľovačka
 

Dva dni pred Štedrým večer roku 1855 sa Štúr vydal s dvoma chlapcami, ktorí sa mu ponúkli za honcov, na svoj obľúbený relax – poľovačku. Ako píše Ján Juríček v knihe Ľudovít Štúr, polia boli zamrznuté a zasnežené. Postupovali chotárom cez vinice k roliam smerom na Šenkvice. Zastali pred širokou priekopou medzi vinohradmi a poľom. Prekážku bolo treba prekonať. Štúr však nedoskočil na druhú stranu, zošmykol sa na klzkej pôde. Pritom sa mu obrátila puška hlavňou k ľavej nohe. Kohútik pri dopade narazil na tvrdú zem. Zbraň nešťastne vystrelila...

Po neďalekej poľnej ceste sa akurát vracal furman zo šenkvickej železničnej stanice do Kráľovej. Pomocou chlapcov doviezol zraneného do domu jeho švagrinej a vypýtal si za to 50 grajciarov.

Do chotárnej časti Schnaudy, kde sa Štúr nechtiac podstrelil, priviezli z Karpát pri príležitosti storočnice jeho úmrtia masívny balvan. Naň pripevnili 14. októbra 1956 tabuľku s informačným textom a vedľa posadili lipu. O tri desiatky rokov – 28. októbra 1986 tam pribudlo mramorové dláždenie vo veľkom polkruhu okolo lipy.

01_pamatna_izba_na_prizemi_modranskeho_muzea_s_postelou_v_ktorej_stur_v_noci_12._januara_1856_zomrel._600x490_2.jpg
Pamätná izba na prízemí modranského múzea s posteľou, v ktorej Štúr v noci
12. januára 1856 zomrel.

Po troch týždňoch trápenia 12. januára 1856 Štúr skonal. Pohreb sa uskutočnil o tri dni. Pamätník nad jeho hrobom v podobe svetlosivého obelisku však postavili až po 16 rokoch, keď sa podarila dotiahnuť celonárodná zbierka. Nuž, vtedy národní hrdinovia na svoje posmrtné pomníky počas života nemysleli.

Záver Štúrovho roka. Zabudneme?
 

Rok Ľudovíta Štúra zavŕšila v nedeľu 17. januára 2016 spomienková akcia v Modre. Jej jadro tvoril historický sprievod naprieč mestečkom, ktorý mal priblížiť poslednú rozlúčku s veľkým synom slovenského národa pred 160 rokmi. Organizátori sa usilovali pripraviť autentické podujatie na základe podrobného popisu, ktorý sa našťastie zachoval.

Smútočný sprievod sa pohol od domu Emreszovcov smerom na cintorín s troma zastaveniami – pred Motoškovým súsoším, pred katolíckou a pred evanjelickou farou. Na jeho čele kráčali v dobovom oblečení dvaja mládenci (ako sme sa dozvedeli, jeden z nich bol syn spisovateľky Verony Šikulovej a druhý jeho bratranec, primátorov syn) s prekríženými šabľami, na ktorých mali napichnuté citróny (tradícia z morových epidémií). Za nimi išla symbolická nevesta pochovávaného slobodného mládenca Kristína Ondrejkovičová, ktorá bude raz iste úspešná (pekná je už teraz) herečka, s rozkvitnutým rozmarínovým vencom na poduške.

11_modra_zaciatok_pochodu_pred_muzeom_l._stuta._600x389.jpg
Historický sprievod vychádza z domu Emreszovcov, kde je dnes filiálka Slovenského
národného múzea v Modre.

Za ňou nasledoval tucet študentov z miestneho gymnázia, takisto oblečených v historických rovnošatách, s horiacimi fakľami v rukách. Úvod sprievodu namiesto truhly zakončoval neosedlaný gaštanový kôň. Puškin, ako sa volal, sa svojmu štolbovi vzpieral. Kdeže má svojho jazdca? Štúr mal rád jazdu na koni a pokiaľ mu to čas a zdravie dovolilo, tak si vyšiel do terénu.

Za koníkom v smútočnom sprievode niesli vence slávnostne, no dobovo vyobliekaní Modrania, ale aj predstavitelia ďalších okolitých mestečiek a dedín. Kvety položili k obnovenému pomníku a hrobu Ľudovíta Štúra pri starodávnom Kostole narodenia svätého Jána Krstiteľa, ktorý sa teraz zgruntu reštauruje. So slávnostnými prejavmi vystúpili minister kultúry Marek Maďarič, modranský primátor Juraj Petrakovič, zástupcovia krajskej samosprávy a evanjelickej cirkvi. Účasť aj vzhľadom na tuhý mráz bola naozaj veľká.

V roku 1948 hroby Karola a Ľudovíta Štúrovcov ako aj Pavla Zocha (syna Ľudovítovho priateľa Ctiboha Cochiusa), ktorý bol v rokoch 1897 až 1905 evanjelickým kazateľom v Modre a významným organizátorom národného hnutia, premiestnili do centra cintorína. Spoločný náhrobok s dominujúcou bronzovou sochou od akademického sochára Jozefa Kostku Slovenská jar, ktorú zosobňovala dievčina s rozkvitnutou ratolesťou, odhalili až 26. mája 1964!

Ľudovít Štúr posledný raz vydýchol v noci 12. januára 1856. Naplnili sa tak jeho slová predtuchy o svojej smrti z elegického dvojveršia – epigramu, ktorý na výlete v Modre napísal ešte ako 20-ročný študent:

Bílá snad si byla, když Modrou teď se nazýváš,
černou, zdá se mi, než slouti mi ještě budeš!

2_zakutie_s_dobovym_nabytkom_a_sutovym_obrazom_na_poschodi_budovy_muzea_ludovita_stura_v_modre._600x505.jpg
Zákutie s dobovým nábytkom a Štúrovým vyobrazením na poschodí budovy Múzea
Ľudovíta Štúra.

3_nova_expozicia_muzea_ludovita_stura_filialky_snm_v_modre._600x427.jpg
Nová expozícia Múzea Ľudovíta Štúra, filiálky SNM v Modre. 

4_modra_lavicka_ludovita_stura_600x338.jpg
Lavička Ľudovíta Štúra z travertínu v Holombeckej doline zlikvidovaná okolo roku 1980.

6_budova_stareho_evanjelickeho_gymnazia_v_modre_po_dost_necitlivych_prestavbach._600x450.jpg
Budova starého evanjelického gymnázia v Modre po dosť necitlivých prestavbách.

7_pamatny_pomnik_nedaleko_modry_na_mieste_kde_sa_stur_postrelil._429x600.jpg
Pamätník v chotárnej časti Modry Schnaudy na mieste,
kde sa Štúr podstrelil.

8_slavnost_odhalenia_pamatnika_ludovita_stura_v_modre._celkovy_pohlad_na_slavnost._600x455.jpg
Slávnostné odhalenie pamätníka Ľudovíta Štúra v Modre 14. októbra 1945.

9_slavnost_odhalenia_pamatnika_ludovita_stura_v_modre._minister_skolstva_prof._zdenek_nejedly_v_rozhovore_s_poverenikom_snr_pre_skolstvo_l._novomeskym._600x472.jpg
Zdeněk Nejedlý s Ladislavom Novomeským na slávnosti v Modre. 

12_neosedlany_zrebec_puskin_ako_sucast_sprievodu_v_modre._600x515.jpg
Neosedlaný žrebec Puškin ako súčasť sprievodu v Modre. 

13_modra_pochod_pred_kat._kostolom._600x447.jpg
Pochod pred katolíckou farou.

14_tretie_zastavenie_hudobna_vlozka_pred_starou_evanjelickou_farou._600x438.jpg
Hudobná vložka pred starou evanjelickou farou.

15_stovky_ludi_kracaju_za_sprievodom_okolo_nemeckeho_a_slovenskeho_evanjelickeho_kostola_v_modre._600x450.jpg
Stovky ľudí kráčajú za sprievodom okolo nemeckého a slovenského evanjelického
kostola v Modre.

16_stvrte_posledne_zastavenie_zhromazdenie_na_cintorine_pri_kostole_narodenia_sv._jana_krstitela._600x450.jpg
Zhromaždenie na cintoríne pri Kostole narodenia sv. Jána Krstiteľa.

17_modra_povodne_nahrobne_kamene_karola_a_ludovita_sturovcov_a_pavla_zocha._450x600.jpg
Pôvodné náhrobné kamene Karola a Ľudovíta Štúra
a Pavla Zocha na modranskom cintoríne.


18_trojhrob_karola_a_ludovita_sturovcov_plus_pavla_zocha_s_kostkovou_sochou_slovenska_jar._501x600.jpg
Trojhrob Karola a Ľudovíta Štúrovcov a Pavla Zocha
s Kostkovou sochou Slovenská jar.

Foto: Autor a jeho archív

APENDIX
Vzácny jubilant na známke a minciach

 

Dpostova_znamka_pripominajuca_200._vyrocie_narodenia_slovenskeho_narodneho_buditela_l._stura._autor_rudolf_ciganik_den_vydania_23._10._2015.jpgvojsté výročie narodenia Ľudovíta Štúra pripomína aj osobitná poštová známka a numizmatické umelecké dielka, ktoré Slovenská pošta a štátny podnik Mincovňa Kremnica predstavili verejnosti na celonárodných spomienkových oslavách 24. októbra 2015 v Uhrovci.

Známka vydaná v rámci série Osobnosti má nominálnu hodnotu jedného eura. Hlavným motívom sa stal portrét jazykovedca, politika, novinára, filozofa, historika, pedagóga, básnika a predstaviteľa nášho národného života v období obrodenia s husím brkom v pravici.

Súčasne vyšla aj obálka prvého dňa s pečiatkou FDC so Štúrovým rodným domom a domicilom obce Uhrovec. Ide o alegorickú kompozíciu slobody ducha slovenského národa reprezentovanú rozpoltenou skalou hradného brala na Devíne, z ktorej vyrastá človek vypúšťajúci sokolov. Autorom výtvarného návrhu známky a jej rytiny je akademický maliar Rudolf Cigánik.




dvojeurova_pamatna_minca_so_sturom_600x600.jpgAutorom výtvarného návrhu pamätnej dvojeurovej mince s portrétom Štúra je akademický sochár Ivan Řehák. Vyrazili ju v náklade jedného milióna kusov obyčajnom vyhotovení.












licna_strana_zberatelskej_mince_v_hodnote_desat_eur._598x600.jpgrub_striebornej_zberatelskej_mincer_v_hodnote_desat_eur.jpgStrieborná zberateľská minca v hodnote desať eur má na líci zobrazenú siluetu Kriváňa, v ktorej spodnej časti je Štúrov citát: Kto žije duchom, v tom žije celý svet a on v celom svete. Na rube vidno portrét národovca kompozične doplnený trikolórou, na ktorej sa uvádza časť názvu jeho diela Potreba písania v tomto nárečí. Iniciálku priezviska autora výtvarného návrhu N - Štefana Novotného umiestnili pri ľavom okraji mince. Rytcom bol Dalibor Schmidt. V bežnom vyhotovení existuje 3 100 a v „proof“ forme ďalších 6 100 kusov.

medaila_stur_rev_600x600.jpgmedaila_stur_obv_600x600.jpgPamätnú medailu vyrazili do rýdzeho striebra v najvyššej kvalite lešteným razidlom. Autorom emisie je profesor Patrik Kovačovský. Vďaka precíznej technike razby vynikajú najdrobnejšie detaily portrétu slovenského národovca. Reverz zdobí Devín ako miesto, kde sa odohrala významná udalosť spájajúca sa s činnosťou Ľudovíta Štúra. Ďalšou dominantou je pečať z Náuky reči slovenskej, ktorá položila základy spisovnej slovenčiny, a výročie Štúrovho narodenia.

(mak)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984