Reklama
Reklama

Roman Michelko: Neúspech Smeru neznamená automaticky úspech opozície

Nedávne voľby do samosprávnych orgánov miest a obcí nastolili celý rad otáznikov
Počet zobrazení: 973

Spisovateľ a publicista Roman Michelko je autorom niekoľkých knižných zbierok filozoficko-politologických esejí a stoviek štúdií z oblasti politológie, filozofie i histórie. Jeho pamäť i kritický rozhľad mu slúži aj pri posudzovaní aktuálnych udalostí nášho občianskeho a politického života.

Lídri politických strán sa predháňajú v neplodných prekáračkách, v ktorých sa všetci vyhlasujú za víťazov. Kto je vlastne víťaz a kto porazený v komunálnych voľbách?

Toľko víťazov, ako sa vyhlásilo po týchto komunálnych voľbách, Slovensko ešte asi nepoznalo. Samozrejme, je to akýsi stranícky kŕč, ktorý si chce privlastniť víťazstvo, ale celkom jednoznačne treba povedať, že stranícki kandidáti prehrali a vyhrali nezávislí. Voľby ukázali, že ani súčasná koalícia, ani súčasná opozícia nemajú šancu získať väčšinovo podporu ľudí, že šancu má akási tretia sila.

Lenže tá tretia sila nie je vždy nezávislá. V komunálnych voľbách nebolo zriedkavé, že ak sa v predvolebnej kampani objavil perspektívny nezávislý kandidát na primátora, prilepila sa na neho politická strana. Nie je to zvláštne?

Niekedy to bolo tak, že keď vyrástla nejaká výrazná stranícka osobnosť, a tá politická strana sa časom ukázala ako toxická, tak sa osobnosť odstrihla od strany a kandidovala ako nezávislá. Dnes je to naopak: Stranícke centrály chodili za osobnosťami a pýtali sa, či ich môžu podporiť. Klasický prípad je Matúš Vallo, ktorý si dva a pol roka robil kampaň a potom sa k nemu priplichtili Beblavý so Štefunkom aby po voľbách lízali smotanu. Taký istý prípad je Ján Nosko z Banskej Bystrice – ten by určite zvíťazil aj bez podpory nejakých strán, ale umožnil, aby ho politické strany podporili. Jediná rýdzo stranícka kandidátka uspela v Prešove. Staronová prešovská primátorka Andrea Turčanová bola vždy v KDH, hlásila sa ku KDH, je funkcionárka KDH, aj zvíťazila ako nominantka KDH, aj keď so širšou koaličnou podporou.

Domnievaš sa, podobne ako niektorí analytici. že Matúš Vallo bol zo všetkých kandidátov na post primátora hlavného mesta najlepšie pripravený?

Vzdelaním a profesiou je architekt a urbanista. Už pred šiestimi rokmi vyjadroval kriticky k verejnému priestoru. Kritizoval developerské projekty, búranie PKO... Pred vyše dvoma rokmi, keď ešte o Progresívnom Slovensku aj Beblavom nikto ani netušil, začal sa uchádzať o post primátora. Združil okolo seba tím odborníkov, napísal šesťstostranovú knihu a treba mu uznať, že mal jasnú predstavu ako ďalej treba posunúť Bratislavu. Iná vec je, že mal na kampaň veľký objem finančných prostriedkov, ktoré zjavne nemohol mať z vlastnej kapsy. Nakoniec jeho hlavný sponzor Eset je všeobecne známy. V každom prípade bol podstatne odborne fundovanejší ako mediálna celebrita Václav Mika, ktorý stratil predchádzajúci post riaditeľa RTVS a tak potreboval nejakú ďalšiu hračku. Povedal si  čím som ešte nebol? Tak teda budem primátorom.

Jednému z predchádzajúcich riaditeľov televízie to však vyšlo.

Áno, Richardovi Rybníčkovi to vyšlo. Prišiel do rozvráteného mesta takmer pred nútenou správou a napriek jeho autoritatívnym spôsobom sa mu podarilo veci stabilizovať a tretíkrát ho zvolili v Trenčíne za primátora. Ďalší bývalý „mediálny expert“, bývalý šéf rady RTVS Miroslav Kollár druhýkrát veľmi tesne vyhral v Hlohovci. Mika si zrejme myslel, že šéfovanie vo verejnoprávnej inštitúcii ho predurčuje na víťazstvo v komunálnych voľbách. Podobne ako Mika nepochodila v minulosti ani ďalšia celebrita – Milan Kňažko. Predsa len do istej miery zapôsobila súdnosť ľudí, aj keď si o Bratislave nič dobré nemyslím. Dlhoročný člen SDKÚ a bývalý vicežupan Ivo Nesrovnal, ktorý išiel v minulých obdobiach neskutočne po krku primátorovi Ftáčnikovi, v týchto voľbách pohorel. Zlyhal po ľudskej stránke, jeho najväčšie pochybenie bolo v tom, že nedokázal komunikovať zo zastupiteľstvom. Každý, kto chce šéfovať mestu či obci, musí si uvedomiť, že samospráva nie je monokratický orgán, nie je to ministerstvo či firma, kde šéf rozhodne a ostatný počúvajú, tam musí komunikovať, vyjednávať a presviedčať, ak chce niečo presadiť.

Vstup do komunálnej politiky mal asi najlepší Matúš Vallo, v tom sa môžeme zhodnúť. Ale neprekážala ti víťazná tlačovka politických strán Progresívne Slovensko a Spolu, na ktorej potľapkávali po pleci nového primátora Bratislavy, akoby to bol ich výtvor?

Keď by sme mali porovnávať všetky programy, koncepciu, vízie, tak Vallo bol na tom asi najlepšie, ale mňa odradili tie politické figúrky okolo neho. Bol trápny pohľad na Štefunka a Beblavého, ktorí vyvolávali dojem, že Vallo je ich zaslúžený skalp. Myslím si však, že Vallo sa nestal primátorom ich zásluhou, jemu by k víťazstvu bolo stačilo, že sa stal miláčikom bratislavskej kaviarne, čo je veľmi silná zložka voličskej základne v tomto meste. Ale, samozrejme, volili ho aj pre to, že sformuloval aj jasnú a ucelenú víziu o tom, kam chce Bratislavu posunúť.

Kandidát širokej koalície pravicových strán v Bratislave neuspel napriek tomu, že hlavné mesto Slovenska bolo vždy naklonené doprava. Čomu sa to dá pripísať?

Ak hovoríme o Jánovi Mrvovi, kandidátovi tzv. demokratických pravicových síl, treba povedať, že sebavedomie tohto pána vyplývalo z predstavy, že sa aj v jeho prípade sa uplatní Drobov model. Juraj Droba nikdy nebol favorit do župných volieb, veď pred voľbami do VÚC jeho preferencie siahali najviac na štvrtú priečku v rebríčku a napokon sa stal županom a to bez najmenších skúseností s lokálnou či regionálnou politikou. Mrva si veril, myslel si, že tento efekt bude v Bratislave fungovať aj v mestských voľbách a intenzívne si obchádzal širokú stranícku koalíciu. A nekritické, servilné, tupé, pravicové stranícke stáda ho urobil lídrom. Nepomohlo mu to – vybuchol. Čo platilo na župe, neplatilo v meste.

Čo sa dá povedať o nástupe tzv. hipsterov v slovenských komunálnych voľbách? Spisovateľ Norman Mailer opísal hipstera ako nihilistického bohéma vo svojej eseji Biely černoch Hipster. Tento pojem je dnes, pravdaže, významovo posunutý, ale navonok predstavuje napríklad takého bradatého človeka v klobúku, akým je primátor Trnavy, ktorý sa preháňa mestom na prastarom bicykli.

Ján Bročka, ktorého médiá už v roku 2014 označili za hipstera, sa stal primátorom už druhýkrát, pričom absolútne vygumoval z mesta KDH, ktoré tam dovtedy dominovalo. Dnes je KDH v Trnave marginálnou stranou. Niečo podobné sa stalo v Nitre, kde neskončený programátor, aktivista Marek Hattas, prekvapujúco porazil trojnásobného primátora Juraja Dvonča.

Nielen v Nitre, ale aj v Bratislave zaznamenal Smer-SD ešte väčšiu nepríjemnosť: tu neobsadila najsilnejšia politická strana ani jediného kandidáta na post starostu mestskej časti.

V Bratislave prehral Smer kontumačne, pretože nepostaviť kandidáta, to sa ešte nestalo, odkedy strana existuje. Dnes je Smer na ťažkom zostupe najmä vo veľkých a stredných mestách.

Pokiaľ bude mať strana vo svojom vedení toxické osoby, tak na nadýchnutie nebude šanca. Niektorí ľudia z vedenia strany, ktorí sú veľkou záťažou pre rôzne ekonomické delikty, by mali odísť, pravda, nemyslím v tejto chvíli Fica, ten je aj zostane ikonou Smeru ešte nejaký čas.

Pri hodnotení komunálnych volieb sme sa dotkli problému nezávislosti. Boli kandidáti naozaj nezávislí? Od čoho boli pred voľbami aj po ich zvolení vlastne nezávislí? Od sponzorov? Od politiky?

V malých mestách, v obciach, vôbec nie je potrebná stranícka knižka, každý každého pozná, vie sa, kto je schopný človek, kto má za sebou nejaký životný príbeh. Čo sa týka iných miest, kde je väčšia anonymita, tam sa vyžaduje aktivita, aby sa človek stal známym. Aktivisti nemusia mať vyložene politické krytie, lebo im ide o vec. Ak niekto napríklad zachráni detské ihrisko alebo parčík pred likvidáciou, ak organizuje petíciu a stretáva sa s ľuďmi, nemusí mať stranícku príslušnosť a ľudia ho zvolia za mestského poslanca. Ešte jedna vec je zaujímavá: už v minulom volebnom období v zastupiteľstve Bratislavy nebol ani jeden poslanecký klub s názvom politickej strany, vždy to boli kluby ako Otvorená Bratislava, Otvorený klub, Klub pre Bratislavu a podobne...

Otázka stojí tak: Dá sa robiť komunálna politika bez straníckej politiky?

V politike aj komunálnej musí primátor, starosta či poslanec čeliť partikulárnym záujmom a tam sa to už nedá bez politiky. Otázka je, ako chápeme mestskú a ako stranícku politiku. Možno oveľa väčší vplyv na primátorov a starostov, ako strany  majú developeri, záujmové skupiny, ktoré chcú čosi presadiť. Tie nemusia mať stranícko-politické krytie – tie si kúpia kde-koho. Ale vždy je to tak, že kto mečom bojuje, mečom hynie. Ak bol ktosi bojovníkom za transparentnosť a vo funkcii sa bude správať netransparentne, bude robiť problematické veci, voliči mu to zrátajú. Dnes, keď môžeme v mestách sledovať prenosy lokálnych televízií zo zasadnutí zastupiteľstiev, vychádza lokálna tlač, máme všetko pod veľkým drobnohľadom.

Doteraz sme sa viac venovali Bratislave, ale boli sme svedkami prekvapivého výsledku primátorských volieb v druhom najväčšom meste Slovenska v Košiciach. Čo vlastne spôsobilo, že sa primátorom Košíc stal kontroverzný kandidát Jaroslav Polaček?

Podľa mňa je Polaček taký košický Matovič. Toľko nenávistných výrokov, toľko negatívnej energie sprevádzalo jeho kampaň, dokonca tam bolo aj obvinenie so zneužívania syna, a predsa skončil ako víťaz volieb.

Nie je to iracionálne?

Politika je viac o emóciách ako racionálnych úvahách. Jednoducho, ľudia fungujú na antipatiách a sympatiách. Negatívna kampaň mu možno v konečnom dôsledku aj pomohla. Štyria kandidáti, poznajúc osobné vlastnosti košického Matoviča, extrémne konfrontačného, deštruktívneho človeka, sa vzdali v prospech ďalšej kandidátky Aleny Bašistovej, ktorá však aj tak nakoniec s veľkým odstupom skončila na treťom mieste. Veci to nepomohlo, lebo mnohí voliči vsadili na istotu a hlasy tých štyroch kandidátov prešli Polačkovi, a nie Bašistovej. Dôsledok: doteraz bola vojna medzi mestom a župou a odteraz vraj nebude, lebo dvaja rovnakí „blázni“ budú na rovnakej vlne. Župan Trnka je neschopný viesť samosprávu, nechápe jej kompetencie, ten človek nectí pravidlá, neakceptuje demokratické voľby napríklad v orgánoch župného zastupiteľstva. Okrem toho už teraz má ekonomické kauzy a rozhádal sa aj s vlastnými. Župa a mesto budú pravdepodobne v rozklade, Košičanov naozaj ľutujem.

Tieto komunálne voľby sprevádzala špinavá kampaň, vari najhoršia doteraz. Jej obeťou sa napríklad stala v Humennom dvojnásobná primátorka Jana Vaľová. Zrejme si sledoval ten jej prípad, čo si o tom myslíš?   

K tomu treba uviesť, čo tej špinavej kampani predchádzalo. Pred rokom sa v RTVS ako formát zrušila relácia Reportéri. Vtedy sa nakrútila veľmi kritická reportáž z Humenného, RTVS ju neodvysielalo. Po roku sa zrazu v záverečnej fáze volebnej kampane táto stará v istom zmysle neaktuálna reportáž objavila na obrazovke. Bolo to veľmi neférové. Reportáž už spĺňala kritériá objektívnosti, práve vo finále kampane? Verejnoprávna televízia zohrala špinavú úlohu, mala by si spytovať svedomie a mala by sa tým vážne zaoberať Rada RTVS. Respondenti tam tliachali úplne hlúposti, že ich Vaľová odpočúva a podobne, to už bola ťažká paranoja.

Signalizujú tieto komunálne voľby istý trend aj smerom k parlamentným voľbám?

Jednoznačne. Čaká sa na výmenu politických generácií. Neúspech Smeru neznamená automaticky úspech opozície, lebo opozícia nie je reálnou a uveriteľnou alternatívou voči tejto vláde. Ukazuje sa, že je tu veľký dopyt po nejakej tretej sile, teraz tým vôbec nemám na mysli Kiskovu stranu, skôr si myslím, že by to mala byť nová generácia pragmatických politikov, ktorá sa nebude vybíjať v politických hrách, v negatívnych kampaniach, v matovičovizácii politiky. Všeobecne ide o signál únavy z tohto druhu politiky na celoštátnej aj lokálnej úrovni. Mali by sa nad tým zamyslieť bez výnimky v centrálach všetkých politických strán.

Nastupuje už tá nová politická generácia? Bude ju tvoriť Štefunko a Beblavý či Kiskova zatiaľ virtuálna strana? Alebo tzv. slušná mládež Farská so Šeligom?

Určite nie. Som presvedčený, že tou treťou silou nemôže byť Kiskova strana, ale je tu vôľa po generačnej obmene. Ak by sa Smer zbavil kontroverznej personálnej záťaže, mal by šancu revitalizáciu. SNS vedela, že musí pustiť k vode Slotu a jeho nekritických nohsledov a chytila druhý dych. Ak sa aj vo vnútri etablovaných starých strán dokážu rozlúčiť so skompromitovanými ľuďmi, pôjdu hore, ale ak sa zaseknú a budú trvať na tom, že sa im ubližuje, bude to cesta do pekla.

(Text vyšiel aj v SNN)

Priemer: 5 (1 hlas)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama