Reklama
Reklama

Rozlišovať medzi realitou a fikciou

Spravodajské hry plné dezinformácií, krutá televízna show
Počet zobrazení: 1820

V týchto vojnových časoch je nevyhnutné prestať hrať Zelenského show a vrátiť sa k našim štátnym záujmom

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba sa nechal počuť, že krajiny EÚ, ktoré odmietnu embargo na dovoz ruskej ropy, sa podieľajú na vojnových zločinoch Ruska. Ukrajina vraj stráca s Európou trpezlivosť. A ja musím povedať, že strácam trpezlivosť s touto nevďačnou juntou, ktorá dnes vládne v Kyjeve. Nepoznám krajinu v moderných dejinách, ktorá by sa správala tak arogantne až panovačne – ak ju, pravda, nemám porovnávať s totalitárnymi veľmocami. Je mi jasné, že Ukrajina sa tak správa preto, lebo jej stoja za chrbtom Spojené štáty, tak napína svaly a šteká ako čivava s ampliónom. Ale je najvyšší čas povedať, že takto sa k nám správať nikto nebude a že si vyprosíme tento tón.

Preto sa pýtam, čo robí slovenská diplomacia. Ivan Korčok, ktorý má inokedy husté reči, ktorý útočí na opozíciu viac ako ktorýkoľvek minister zahraničných vecí pred ním, odrazu mlčí. Ako predstaviteľ suverénneho štátu si mal už dávno predvolať ukrajinského veľvyslanca na Slovensku a tlmočiť mu dôrazný protest voči takémuto osočovaniu. Slovensko pomáha Ukrajine vysoko nad rámec svojich možností, je jedným z lídrov pomoci Kyjevu (v pomere k HDP sme štvrtou krajinou na svete!) a namiesto vďačnosti počúvame urážky. Ja som toto ešte nevidel. Ukrajina neprosí o pomoc, Ukrajina žiada a vyhráža sa. Zdá sa, že je to nastavenie celej ukrajinskej diplomacie, lebo aj ukrajinský veľvyslanec na Slovensku mal tú drzosť povedať, že pomáhame málo a podobné problémy so správaním ambasádora z Kyjeva majú aj v Nemecku - ten dokonca odkázal kancelárovi Scholzovi, ktorý odmietol cestu do Kyjeva pre urážku nemeckého prezidenta, že sa správa ako urazená jaternica, čo je neslýchané.

Treba to nazvať pravým menom: sme zvyknutí na to, že takto sa správajú politickí extrémisti, nie civilizovaní Európania. Je čas rázne povedať, že takto nie. Ukrajina by sa mala vrátiť k diplomatickým zvyklostiam a uvedomiť si, kde je jej miesto, že my nie sme jej poskok. Kyjev by sa mal zorientovať, že nie je členom ani EÚ, ani NATO, že nemá právny nárok na nič, že všetka tá štedrá pomoc, ktorá sa vymyká zo všetkého, čo sme kedy na tomto poli videli, je prejavom našej dobrej vôle, nie povinnosti. V opačnom prípade sa treba Kulebu spýtať, prečo si nevypne ruský plyn a ropu Ukrajina sama, keď to žiada od nás.

Minimálne päť rokov upozorňujem na to, že zo slovníka politických predstaviteľov Slovenskej republiky sa vytratil pojem „štátne záujmy“. Čuduj sa svete, Čaputová, Heger, Naď a spol toto zázračné slovíčko v posledných týždňoch objavili. Ibaže pod ním nemajú na mysli naše skutočné vlastné národné záujmy, ale falošne za ne vydávajú záujmy USA, záujmy washingtonských a bruselských elít. Oni obsahu toho pojmu nerozumejú, hovoria iba o našich „záväzkoch“, akoby jediným zmyslom existencie tohto štátu bolo niekomu poslúžiť. Lenže takto sa štátnik nespráva. Ak predstavitelia tohto štátu nevedia rozlíšiť naše vlastné záujmy od cudzích, ak sa starajú viac o Ukrajinu ako o vlastné obyvateľstvo, nemajú vo svojich funkciách čo robiť.

Pritom vo svete už nastáva určité vytriezvenie. Aj samotný pápež František už pripustil, že korene tohto konfliktu sa nachádzajú v rozširovaní NATO. „Možno brechot NATO pri dverách Ruska viedol šéfa Kremľa k zlej reakcii a rozpútaniu konfliktu. Hnev, ktorý neviem povedať, či bol vyprovokovaný, možno však bol uľahčený,“ zauvažoval František v rozhovore pre taliansky denník Corriere della Sera a pokračoval: „Nemôžeme si myslieť, že jeden slobodný štát môže vyvolať vojnu proti inému slobodnému štátu. Zdá sa, že na Ukrajine konflikt vyvolali iní.“ Je príznačné, že popredné americké denníky tieto jeho slová úplne odignorovali a naše červené denníčky mali tú drzosť nazvať ich „prokremeľským naratívom“ (sic!!!). Ako prosím? Takže už aj pápež František je ruský agent? Keby boli redaktori našich médií skutočnými novinármi, už dávno by bližšie analyzovali správanie tých, ktorí dnes vládnu v Kyjeve. Ale keďže sú to len stojany na mikrofóny, nevedia ani len klásť správne otázky a vypúšťajú zo seba takéto somariny. My tu žijeme v čoraz väčšej informačnej izolácii, počúvame jednostrannú propagandu, v zahraničí to však vidia a vedia to.

Napríklad bývalý brazílsky prezident a favorit v nadchádzajúcich prezidentských voľbách Luiz Inacio Lula da Silva v dnešnom vydaní francúzskeho denníka Le Monde povedal aj toto: „Vidím, ako ukrajinskému prezidentovi tlieskajú všetci európski politici. Ten chlap je zodpovedný za vojnu rovnako ako Putin. Vojna nikdy nemá jedného vinníka. Chcel vojnu. Keby ju nechcel, vyjednával by o niečo viac. Vyzerá to, že je to súčasť nejakej show. Je v televízii ráno, na poludnie i večer. Je v britskom parlamente, vo francúzskom parlamente, v nemeckom parlamente, v talianskom parlamente – akoby viedol politickú kampaň. Mal by byť za rokovacím stolom. Ak Zelenského povzbudzujeme, on si potom o sebe myslí, že je najlepší. Vlastne by sme mu mali vážne povedať: „Si dobrý komik, ale nebudeme viesť vojnu, aby si sa mohol predvádzať.“ A mali by sme povedať Putinovi: „Máte veľa zbraní, ale nepotrebujete ich používať proti Ukrajine. Poďme rokovať!“

Pokiaľ ide o Zelenského, ten chlap si vymýšľa, až sa mu z úst práši. Každý, kto videl tento rozhovor ruského prezidenta s generálnym tajomníkom OSN v Moskve https://www.facebook.com/109985208368195/videos/732567351232803 , musel pochopiť, že koridor vyjednala Organizácia spojených národov, konkrétne jej generálny tajomník Antonio Guterres – nie ukrajinský prezident. Z našich mainstreamových médií ste sa to však nedozvedeli, lebo, ako som už povedal, žijeme tu v čoraz väčšej informačnej izolácii a najnovšie idú európski lídri zakázať ruské televízne stanice na celom území EÚ. Toto má akože oslabiť Putina? Veď to oslabí jedine našu informovanosť a demokraciu. Čoraz viac skúsených vojnových reportérov hovorí o tom, že také informačné embargo ako v prípade tejto vojny tu ešte nebolo – len naše držiaky na mikrofóny si myslia, že to, čo im predloží kyjevská propaganda, je postačujúce. Kritickí zahraniční pozorovatelia si všimli, že Zelenskyj nie je obklopený odborníkmi na jednotlivé rezorty, ale filmovým štábom a marketingovými expertmi. Týmto ľuďom sa podarilo nakloniť si verejnú mienku v Európe, v Nemecku dokonca zmenili názor verejnosti v prospech ukrajinského prezidenta. Český reportér Dalibor Balšínek upozornil, že Volodymyr Zelenskyj často pracuje s fikciou, aby dosiahol svoj zámer. Jeho tím často podsúva novinárom falošné správy, o ktorých sa pomerne rýchlo ukáže, že sú to mýty. Práve z tohto tímu vzišli hoaxy o tom, že Zelenskyj vraj odmietol odvoz z Kyjeva (nikdy to nepovedal) alebo príbeh ukrajinských námorníkov, ktorí vraj mali zahynúť hrdinskou smrťou, keď poslali ruskú vojnovú loď „na chuj“ (nič sa im nestalo a celé sa to odohralo inak).

Skrátka, obraz tejto vojny, ktorú vidíme v médiách, je jedna veľká fikcia. Nedozvieme sa o nej ani toľko, čo kedysi o vojnách v Iraku zo CNN, sú to spravodajské hry plné dezinformácií, je to krutá televízna show, v ktorej nielen pasívni diváci, ale aj médiá a politici prestali rozlišovať medzi realitou a fikciou. Ale ak sa nebudeme usilovať rozoznávať tú hranicu, nemôžeme presne určiť ani naše štátne záujmy. A práve k nim by sme sa mali vrátiť.

Status na FB 5. mája 2022, titulok SLOVO.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama