Rozvíria sa konečne ľavicové vody?

Počet zobrazení: 5017

Niekedy v júni 2014 mi uverejnilo Slovo článok s názvom Kto rozvíri stojace ľavicové vody?. Písal som vtedy o tom, že nielen členská základňa Smeru-SD je pasívna ku všetkému, čo sa vtedy u nás dialo, ale aj ľavičiari ako takí. Písal som aj o dobrom a spoľahlivom rušňovodičovi R. Ficovi, ktorý bezpečne viedol vlak s vagónmi, kde sa pohodlne viezli členovia jeho strany. Tí len cez okná vagónov pozerali na Slovensko, kde sa im všetko zdalo krásne a perfektné. Keby sem tam z tých vagónov vystúpili, stretli sa s ľuďmi a pozorne ich počúvali, rýchlo by zistili, že realita je úplne iná, ako tá spoza okien.

Dnes už sme o štyri roky ďalej a aj bez vystúpenia z vagónov títo ľudia spoznávajú skutočnú realitu. No zrejme sú z toho takí prekvapení, že nedokážu a zrejme ani nevedia patrične reagovať na to, čo sa u nás deje. Skôr začínajú reagovať tí, ktorí síce nie sú členmi ľavice, ale svojimi hodnotami sa tam radia. Takže, ak si kladieme otázku  „Čo dokázala ulica?“, odpoveď znie: Prebrala hodnotových ľavičiarov. Tá ulica dokázala aj to, že zatiaľ aspoň na stránkach Slova sa začína rozvíjať zaujímavá diskusia. To je, samozrejme, dobré, len škoda, že sa to všetko začalo, až po brutálnej vražde dvoch mladých ľudí. Veď problémy v Smere-SD boli už dávno pred touto hroznou udalosťou. Nakoniec, kto zalistuje v archíve Slova, sa o tom presvedčí.

Rovnako je zaujímavá otázka p. Vasila Lipitského Stúpenci ľavice, kde ste boli? . Možno by bolo presnejšie „kde ste?“ Myslím si, že stále drvivá väčšina predovšetkým okresných funkcionárov Smeru-SD sedí v tom vlaku. Oni síce už nepozerajú ružovými okuliarmi cez okná vagónov, ale čakajú, ako sa to všetko vyvinie. Čakajú na to, či nový rušňovodič ich bude opäť bezpečne a pohodlne viezť, alebo či bude pre nich lepšie, ak rýchlo presadnú do iného vlaku. Z toho mi jednoducho vychádza, že to, čo Smer-SD naakumuloval za posledné roky, je všetko možné, len nie ľavičiari. Inak by jednoducho nemohli byť takí nečinní v týchto vážnych a zlomových chvíľach pre ich stranu.

Som v rokoch, keď už viac analyzujem, ako plánujem. Niekedy si sám kladiem otázku, či malo zmysel budovať po prevrate novú modernú ľavicovú stranu. Či malo zmysel písať, presviedčať, organizovať, počúvať nadávky a slová plné nenávisti. Priznám sa, že niekedy o tom všetkom začínam pochybovať. Keď vidím, v akom bahne je dnes ľavica, kto všetko ju na okresných úrovniach reprezentuje, je mi z toho zle. Lenže srdcoví ľavičiari sú dobre zakalení. Vidieť to aj na stránkach Slova. Nepíšu sem preto, aby kritizovali, či poukazovali na nedostatky. Cítia, že tá naša ľavica, zišla z cesty, ktorá sa začala po prevrate. Cítia hrozbu nárastu extrémizmu, ako aj hrozbu možného vládnutia strán, ktoré ohrozia cestu sociálneho štátu. Tých skrytých hrozieb je tu, samozrejme, viacej a situácia je možno ešte zložitejšia, ako sa zdá. Je to o to horšie, že vláda bude musieť mnohé veci riešiť pod tlakom a vtedy sa robia, žiaľ, aj chyby. Navyše predovšetkým Smer-SD sa nebude môcť spoľahnúť ani svoju členskú základňu. Cítim, že je to zlé, no verím, že to nie je beznádejné. Samozrejme, keby sa vedenie Smeru-SD pred rokmi začalo zaujímať o svoju základňu, keby jej venovalo viac pozornosti, keby odstránilo manažérsky systém, keby boli aspoň na úrovni okresov demokratické voľby, keby..., tých keby je strašne veľa a to do politiky nepatrí. Takže to nechce žiadne keby, ale dokonalú sebareflexiu. Či bude mať na to R. Fico dosť síl, či dokáže členov svojej strany prebudiť a ľavicové hodnoty s nimi presadzovať, na to odpoveď dnes, žiaľ, nemám. No určite nám na to odpovie blízka budúcnosť. Čas je totiž vždy najlepším hodnotiteľom takýchto situácií. 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984