Reklama
Reklama

Rusko potrebuje Európu viac, než Európska únia potrebuje Rusko

Počet zobrazení: 2935

putin_rompuy_2.jpgOstanú nadlho takéto fotografie už len minulosťou?
Foto: flickr.com/photos/europeancouncil/ cc

Prehlbujúca sa rusko-ukrajinská kríza tenduje mať dlhotrvajúci dopad na medzinárodné geopolitické vzťahy. Nová asertivita Ruska núti Západ (USA+Európa) pozrieť sa sebakriticky na dosiahnutú úroveň vzájomných vzťahov. Objektívna analýza posledného vývoja ukazuje, že Rusko „šokovalo“ západné mocnosti, domnieva sa T. Gomart z French Institute of International Relations (IFRI). B. Bradie, analytik Science Po (popredný francúzsky politologický inštitút) dodal, že „USA sa ocitli na frontovej línii“. Nasvedčuje tomu aj fakt, že americký prezident B. Obama zaujal v oblasti sankcií proti Rusku za anexiu Krymu tvrdší postoj ako Európska únia. Ukrajina je v súčasnosti partnerom NATO, v roku 2008 bola pre ňu otvorená aj otázka členstva v aliancii. Túto šancu prepásol jej exprezident V. Janukovyč.

Ako ukazujú posledné vrcholné stretnutia lídrov členských štátov Európskej únie, je pre ňu zatiaľ ťažké nájsť efektívne sankcie proti Rusku, ktoré by poškodili ich vlastné národné záujmy len v minimálnej miere. „Je to ťažké, chce to čas a bude to stáť peniaze,“ konštatuje X. Follebouct, expert the Catholic University of Leuven v Belgicku. Podľa neho V. Putin testuje, ako ďaleko môže zájsť. Pravdepodobne to bola taktická chyba, keď lídri USA a EÚ hneď v začiatku vylúčili možnosť vojenskej reakcie na anexiu Krymu Ruskom. Podľa mienky väčšiny západných expertov v záujme minimalizácie škôd v medzinárodných vzťahoch by Rusko malo spraviť čo najskôr dve veci: deeskalovať napätie a začať hľadať diplomatické riešenie sporu o Ukrajinu.

Kardinálnym bodom doterajšej chybnej stratégie Západu, pred ktorou jeho viacerí lídri (vrátane Višegrádskej skupiny) stále zatvárajú oči, je to, na čo poukázal na nedávnom summite EÚ v Bruseli aj dočasný ukrajinský premiér A. Jaceňuk. Riadiacim parametrom asertivity Ruska je priama úmera medzi rastom objemu jeho exportu plynu a mierou rastu ruských vojenských výdajov.

Už zmienený X. Follebouct upozorňuje, že kríza ešte nie je na konci, pretože V. Putin sa nevzdá tak ľahko svojho sna o vybudovaní Euroázijskej únie. V tejto agende zatiaľ Rusko podpísalo príslušné dohody s Bieloruskom, Kazachstanom a Arménskom. Jeho Achilovou pätou však je Ukrajina. Bez jej zapojenia plán Euroázijskej únie stihne kolaps a Rusko bude vnímané ako slabšia mocnosť.

Podobný efekt oslabenia Ruska na medzinárodnom poli však prináša aj stagnácia jeho ekonomiky. Tento efekt môžu USA a EÚ znásobiť pomocou zavedenia ekonomických sankcií, ako aj prostredníctvom zníženia závislosti Európy od ruských energonosičov. Kým zavedenie hospodárskych sankcií si nechali lídri únie v zálohe pre prípad ďalšieho rozšírenia krízy na Ukrajine, druhá spomenutá možnosť diverzifikácie dovozu plynu z RF má byť konkrétnejšie posúdená na summite EÚ v júni 2014. Diverzifikácia dovozu energonosičov môže zahrňovať uprednostňovanie domácich, vrátane obnoviteľných, zdrojov energie, jadrovú energetiku, zvyšovanie úrovne vzájomnej prepojenosti energetických sústav členských štátov únie (napríklad aktuálne medzi Slovenskom a Maďarskom, etc.), ako aj s tretími krajinami.

Príklady: Česko a Poľsko už začínajú s ťažbou bridlicového plynu, Litva si buduje plávajúci LNG terminál (kvapalného prírodného plynu), atď. Kým Európska únia dováža z Ruska cca jednu štvrtinu svojej spotreby plynu, vývoz plynu do EÚ predstavuje až 53 % z celkového exportu plynu Ruska, čo činí 24 miliárd USD (17 miliárd eur) ročne. Z pomeru 25 % : 53 %  je vidieť, že Rusko potrebuje Európu viac než Európska únia potrebuje Rusko.  

Pred začiatkom dvojdňového stretnutia lídrov EÚ sa očakávalo najmä stanovisko nemeckej kancelárky A. Merkelovej. Samotný priebeh summitu sa však nakoniec konal pod taktovkou britského premiéra D. Camerona, ktorý využil pozíciu svojej krajiny nedovážajúcej plyn z Ruska. Požadoval vypracovať pre Európsku úniu stratégiu dlhodobej diverzifikácie energonosičov. Existuje však aj celý rad členských štátov, ktoré dovážajú plyn prakticky len z Ruska. Patrí k nim aj Slovensko, ďalej Fínsko, Poľsko, Maďarsko, Bulharsko a pobaltské štáty. Cameronova diverzifikačná stratégia počíta nielen s rozvojom vlastných energetických zdrojov jednotlivých členských štátov únie, ale potenciálne aj s dovozom energonosičov z USA. V tomto smere už aj ministri zahraničných vecí Višegrádskej skupiny podnikli iniciatívne kroky. Pravdepodobne bude záležať na Američanoch, do akej miery budú ochotní sa vzdať svojej veľkej konkurenčnej výhody oproti Európe, keďže v USA sú už ceny energií podstatne lacnejšie, nižšie než v EÚ (žiaľ, aj oproti Slovensku). Podľa maďarského premiéra V. Orbána nižšie ceny energií sa stávajú hlavnou konkurenčnou výhodou v medzinárodnom obchode.

Ak lídri Európskej únie skutočne zrealizujú Cameronovu stratégiu diverzifikácie, a nielen budú o tom hovoriť, tak ako doteraz – Rusko môže byť napriek anexii Krymu obohrané na poli medzinárodného obchodu („soft-power“). Môžu k tomu prispieť aj dve najväčšie pripravované obchodné dohody na svete. Jednou z nich je the Transatlantic Trade and Investment Partnership (TTIP) medzi EÚ a USA (už sme o nej písali), druhou je the Trans-Pacific Partnership (TPP) medzi Severnou Amerikou a rozvíjajúcimi sa štátmi Ázie.

SÚVISIACE:
Ropa a zemný plyn v zornom poli hroziacich sankcií

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     

Komentáre

Obrázok používateľa PeterPeter
#1
Peter Krumpál
23. marec 2014, 19:25

Som presvedčený, že vplyv Ruska bude naďalej rásť. A ako slovan sa tomu teším. Rusko správne reagovalo na fašistický vývoj na vývoj situácie na Ukrajine a ohrozenie Rusov v nej. Je to plne podľa zásad akú uplatňujú USA. Účasť banánového Slovenska v tejto protiruskej hystérii je zahanbujúca.

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#2
Peter Zajac-Vanka
25. marec 2014, 10:28

Typický euro-úradnícky postoj a reč podľa "západného" uhlu pohľadu, pán Škopec

Uff, strácam nádej, že tá naša nová euro-úradnícka generácia ešte dokáže myslieť vlastným mozgom, kedže ho má "napojený" na "thinknety" a masmédiá Západu.

Viete, hovoriť o tom, že kto viac doplatí a prečo, to je detinské táranie urazených pubertálnych žvatlošov, ktorí nemali priveľa možností kontaktovať sa s ruskou kultúrou, spoločnosťou a ekonomikou, - a stále je Rusko pre nich boľševická komunistická (a podľa nich našťastie)  porazená veľmoc, ktorej jadrových zbraní sa boja...

O úradníckej geopolitickej paradigme autora svedčí aj tento slovný prejav, citujem:  " Prehlbujúca sa rusko-ukrajinská kríza tenduje mať dlhotrvajúci dopad na medzinárodné geopolitické vzťahy. Nová asertivita Ruska núti ..."

"Ježišu Kriste" musím zastonať, kde bol tento človek od roku 1989? V akej diere ho držali a dnes pustili do médií?

1. Rusko je silná priemyselná krajina s kapitalistickým finančným a výrobným systémom, kde v podnikoch vládnu majitelia a podnikatelia sú často väčší "žraloci" ako tí euroatlantickí ... už dlho dlho to nie je zaostalá komunistická krajina, to len u nás v médiách máme ten konštatný pohľad na svet, ktorý nezmenili ani bohatí ruskí turisti a množstvo ruských podnikateľov križujúcich naše stredoeurópske prostredie. 

O akej "asetivite" to tu autor točí? Dnes po zistení, že kríza a stagnácia od roku 2008 na euroatlantických trhoch stále trvá je každý podnikateľ a každý poodnik rád, ak má obchody s Ruskou federáciou a ak dokáže držať vôbec krok s trhom, ktorý sa v rusky hovoriacich krajinách rozvinul. Totiž, aby tomu rozumeli aj neekonómovia, tieto rusky hovoriace trhy sú prepojené a to nielen Ruskou federáciou, ale i trhom Kazachstanu, Bieloruska, Ukrajiny, ostatných krajín Spoločenstva nezávislých štátov (hlavne Azerbajdžanu, Turkemnistanu, dnes ešte menej Armensku či Gruzínsku) a zabúdame, že tento trh presahuje aj do Európskej Únie cez litovské, lotyšeké či estónske firmy a cez ruské firmy pôsobiace v Nemecku, v Anglicku i v USA.

Ak sa tento trh má čoho obávať, tak toho, že pitomí euroúradníci  prijmú politické rozhodnutia a zdegradujú tak svojich domácich dodávateľov a partnerov rusky hovoriacich firiem na "živnostníčkov" a "obchodníčkov" v teplým vzduchom v kabelkách. Už teraz počas krízy sa dosť silne zakýval trh, nielen kvôli takmer 22%nému pádu rubľa oproti Euru, ale aj kvôli logistike, takmer polovica dodávok "bežala" po ukrajinských cestách a iba zasvätenci vedia, aké sú tie transporty dnes a kto ich ohrozuje...

2. Ruské trhy, resp. ruskojazyčné trhy, nezahynú ak nám euroúradníci zakážu obchodovať s ruskými firmami. Naopak, vyprázdnime priestor čínskym, kórejským konkurentom, ktorí úspešne už teraz konkurujú európskym dodávateľom  a na ich miesto prídu indické, brazílske a bohvieešte aké spoločnosti.

Ak sa stane, že euroatlantické štruktúry detinsky zaembargujú obchod, stane sa to, čo sa stalo Československu po známom šafárení ministra Klausa a ministra Dlouhého, keď odbojkotovali a navrhli zrušiť RVHP - Československo zmizlo z trhov a bolo nahradené inými, hospodárstvo sa zakymácalo a po pár rokoch zaniklo i samotné Československo.

3. O tom, že ekonomicky po vzniku Ukrajiny zostalo na jej území dosť silné zoskupenie ťažobných, priemyselných, dopravných podnikov i sinlý poľnohospodársky sektor s takmer sebestačnou výrobou potravín, nie je ani komu argumentovať. Pretože to bolo práve v oblastiach rusky hovoriaceho obyvateľstva, teda v južných a východných regiónoch... a tieto regióny i politicky vo voľbách vyjadrili svoju vôľu, nechceli byť ďalej "dojnými kravami" zaostalého západu a severu Ukrajiny. V jedinom sa zhodli pôvodne v protestoch ešte z minulého roku - že dvadsať rokov sa neriešili tieto ekonomické problémy, že oligarchovia, proti ktorým pôvodne protestovali aj euromajdanci, "bašovali a šafárili "tak, že dnes je možno Ukrajina ako štát zadĺženejšia ako samotné Grécko. Odtrhnutie Krymskej autonómnej republiky bolo veľmi prirodzeným javom, menej prirodzeným je hysterická reakcia na tento veľmi pokojný a obyvateľstvom na Kryme nadšene vítaným procesom. Skôr je neprirodzené, že naši reportéri nepochodujú po Donbase, po Luganskom regióne, po Záporožskej Siči, po Odese a juhoukrajinských regiónoch a nepýtajú sa tamojších podnikov a podnikateľov, kde vidia svoju budúcnosť - či v totálne predĺženej Ukrajine s nestabilnou politickou situáciou a s hrozbou vyčíňania svojvoľných revolučných bánd, alebo či v Ruskej federácii, na trhu, ktorý má svoj vlastný potenciál vnútorného rastu...

Musel som tento komentár napísať a je na redakcii, či ho chce dať i ako samostatný príspevok. Jednoducho mám už 58 rokov a zdvíha ma zo stoličky, ak vidím, čo za amatérov a blbcov vládnu tej našej krajine a čo za patlalov nám idú kaziť aspoň rozbehnuté ekonomické vzťahy s rusky hovoriacicmi trhmi v odstatných pár rokoch, kedže ešte za Dzurindu a Radičovej tieto vzťahy boli potláčané. Už druhý raz nesmieme pripustiť takú hlúposť, ako "zmiznúť z lukratívnych trhov" iba kvôli politickým ambíciám zopár blbečkov.

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#3
Peter Zajac-Vanka
26. marec 2014, 13:14

vraj publikované - ale odkiaľ? z Blogu Sme

redakčníci webu Slova, to nakoniec malo byť čo? Nebyť jasne oceneného članku čitateľmi ľavicového Slova a nebyť našich reakcií na článok, človek by si pomyslel, že webstránka bola odkúpená pánom Kiskom (má tu i svoju reklamu na voľbu prezidenta)... čo to je?

Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama