Reklama
Reklama

Rusko vs. Kočner (3)

Spolu v kšeftoch, aj vo vraždení? Ukážky z knihy Dvojhra bez pravidiel
Počet zobrazení: 1542


rusko-kocner_obaika.jpgPrvá časť: Rusko vs Kočner (1)
Druhá časť: Rusko vs. Kočner (2)

 

To isté inak
 

Od októbra 2018 uplynuli mesiace nabité novými správami a na to isté sa dá teraz už pozrieť aj z inej strany.

Je pravda, že Kuciak bol neznámy a nezaujímavý novinársky analytik a jeho články o Kočnerovi nemali veľký ohlas. Mohol by si ich teda tento mág zákulisných ťahov nevšímať, keby ostalo len pri tom. Ale Kuciak pri práci na týchto článkoch oslovoval verejné inštitúcie. A hlavne vďaka Informačnému zákonu účinne maril Kočnerove najväčšie tromfy – žaloby riešené tichými dohodami v pozadí. Odrazu sa podozrivo konajúci sudcovia či štátni úradníci dostali priamo do svetla pozornosti médií, a to im iste nerobilo dobre. Môžeme si to zdokumentovať na už spomínanej priam absurdnej kauze, vyvolanej Kočnerom, a dôsledne zmapovanej Kuciakom v jeho článku Kočnerovi pomáhajú aj súdy z decembra 2017, ktorý si v stručnosti zrekapitulujme (Aktuality.sk): „Košický sudca Adrián Pažúr zablokoval majetok lekárnickej spoločnosti. Firme, ktorú riadi podnikateľ z mafiánskych zoznamov, navyše odpustil súdny poplatok.“

A teraz sa dopusťme nezáväznej úvahy. Spomeňme si, ako robil Kočner sprostredkovateľa v biznise medzi Kollárom a už odsúdeným mafiánskym bossom „Piťom“ Ondrejčákom. Čo keď si tieto jeho dohadzovačské schopnosti všimol aj niekto iný, naozaj mocný, a na kauzu Unipharma si ho jednoducho najal? Nie je ničím neobvyklým, že konkurencia sa dá odrovnať aj cez nastrčené figúrky. Riaditeľ Unipharmy Tomislav Jurik od začiatku tvrdil, že nešlo o akýsi fiktívny spor a ani o fiktívnu pohľadávku 45 miliónov aur, ele o strategický plán oligarchov. Kočner mal vraj na objednávku záujmových skupín zo zdravotníctva ísť po jeho firme (Topky.sk): „Takáto sofistikovaná kauza sa pripravuje na objednávku, tu totiž nejde len o peniaze, ale o vplyv a moc v zdravotníctve. Ak by totiž súd rozhodol opačne, v konkurze by Unipharmu mohol kúpiť za zlomok jej hodnoty niekto, komu krásne zapasuje do podnikateľského portfólia.“ Penta, ktorá je najväčším súkromníkom v zdravotníctve, tieto slová, samozrejme, popiera. Pritom tržby lekárnickej spoločnosti Unipharma sú takmer pol miliardy eur, ale zisk iba dva až tri milióny eur ročne. V prípade prehraného sporu by teda nedokázala 45 miliónov eur zaplatiť a hrozil by jej konkurz. Ale to je len veľmi teoretická hrozba. Reálnejšou je to, že súd v takejto absurdnej kauze sa môže ťahať roky. A ako dlho môže taká na trhu aktívna firma vydržať fungovať so zablokovaným majetkom?

Tento plán by vyšiel, keby sa do toho nezačal starať otravný novinár. Využíva Infozákon a otravuje sudcu Pažúra. A podarí sa mu dokázať, že tento zatajil svoje rozhodnutie o blokácii majetku spoločnosti Unipharma. Prečo asi? Rozhodnutie z februára 2016 mal zverejniť do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti. Ale on ho zverejnil až po urgenciách 19. novembra 2017. Na podnet novinára sa sudcovými čudnými praktikami začala zaoberať vtedajšia ministerka spravodlivosti Žitňanská. A takéto transparentné vyťahovanie čudných súdnych rozhodnutí na svetlo ich aktérom nesvedčí. Pripusťme, že sa opakovane Kočner dozvedá, že mu ktosi šliape na päty a hlavne zaťahuje do jeho kšeftov štátne inštitúcie. Majstra zákulisných intríg niečo také musí rozčúliť. Tu už nejde o povesť, ale o peniaze. A o prestíž spoľahlivého „vybavovača“ v určitých kruhoch a pre určité záujmy. Ohrozuje to jeho budúcnosť, pretože tu platí rovnaké pravidlo, ako pri mafiánoch. Len čo je okolo „vybavovača“ priveľa hluku, stráca na „úžitkovosti“. A nemusel to byť nutne jeho nápad, aby bol drzý novinár umlčaný. Ten mocný „zákazník“ mohol znervóznieť a vyvíjať tlak, „aby to riešil“? Možno išlo opäť iba o zákazku, ktorú „len vybavil“. Akurát, že si neuvedomil, že doba sa zmenila a staré praktiky do nej už nepatria. Na tragédiu bolo zamiesené?

Ako informoval dozorujúci prokurátor, vyšetrovací spis má 40 zväzkov a 15-tisíc strán, ktoré dokumentujú osem výsluchov obvinených, šesť výsluchov poškodených, 17 výsluchov podozrivých, vypočutých bolo aj 225 svedkov, jednu konfrontáciu, dve rekognície, dva vyšetrovacie pokusy, jednu previerku na mieste, 41 prehliadok tela, 34 prehliadok iných priestorov alebo pozemkov, 53 domových prehliadok a 12 obhliadok miest, vrátane miesta činu. V rámci akcie News 1 a News 2 bolo zaistených 2 790 stôp, 96 mobilov a tabletov, 108 USB alebo pamäťových kariet, 13 pevných diskov, 26 počítačov alebo notebookov, 6 áut a ďalšie množstvo stôp, ktoré išli na expertízu. A v tejto sieti uviazol aj vybavovač Kočner.
 

„Chybička se vloudila“


Vláda Roberta Fica mala enormný záujem dvojnásobnú vraždu vyšetriť. Dôkazom je zúfalý pokus ponúknuť milión eur tomu, kto privedie vyšetrovateľov na správnu stopu. Tí v snahe nič neopomenúť vypátrali dokonca aj veštkyňu, ku ktorej sa chodil Kočner pýtať na celkom osobné veci, nesúvisiace s jeho aktivitami. A dobre im povedala (N. Čas): „... keď robí niekto zle, nepôjde sa o tom radiť.“.Určite nie s veštkyňou. Veď táto falošná stopa je názornou ukážkou, aký humbug sa diskreditačnej žlťáckej tlači u nás podarilo vyrobiť. Táto, naopak, robila všetko preto, aby sa držala falošnej „talianskej“ stopy a keď sa konečne našla celá skupina podozrivých (objednávateľka, pomocník, strelec...), tak nezákonným vykrádaním najnovších zistení z vyšetrovacieho spisu (ako na to opakovane a márne upozorňovali policajní funkcionári) marili vyšetrovanie a sťažili možnosť spravodlivého odsúdenia vinníkov. Tým sa komplikácie nekončia.

Polroka po zatknutí sa obvinený spolupáchateľ Miroslav M. priznáva, že v skutočnosti on strieľal a teda vraždil. Dovtedy vyšetrovatelia podozrievali jeho bratranca Tomáša Sz. Prečo by si niekto takto priťažoval? Mohol sa predsa priznať, že doviezol strelca na miesto dvojnásobnej vraždy a mal by z toho rovnaký osoh a menšiu vinu. Navyše tento „kajúcnik“ vo svojom „priznaní“ opisuje celkom inú postupnosť činu. Vstup do domu a postupnosť oboch vrážd postavil úplne na hlavu, keď pri rekonštrukcii tvrdil, že zaklopal na dvere, Kuciak mu otvoril a on ho vzápätí zastrelil, až potom Kušnierovú v kuchyni. Nálezy tiel a z nich vyplývajúca verzia vyšetrovateľov hovoria presný opak. Antropologická analýza chôdze útočníka podľa záberu priemyselnej kamery hovorila skôr na jeho bratranca Tomáša Sz.. U neho sa našla aj bunda, ktorú na sebe páchateľ pravdepodobne mal. Medzičasom prehovoril aj výrobca tlmiča pre vražednú zbraň. Znamená to teda, že odrazu „kľúčový“ svedok vyšetrovania, Miroslav M., zámerne klame?

Nie je to zasa nič také nové. Rovnako postupoval Černák, keď proti nemu začali vypovedať utajení svedkovia. Predstieral priznanie vraždy Filipa, ale pri rekonštrukcii naschvál ukazoval dráhu strely v rozpore s pitevným nálezom. Nesedí vraj ani počet výstrelov oproti ranám na telách obetí i nájdeným nábojniciam. Vďaka takémuto „priznaniu“ sa jeho advokát dostal k identite a výpovedi utajeného svedka, čo napomohlo neskoršej Černákovej obhajobe. A „priznanie“ odvolal. Kuciakovo telo ležalo na schodoch pivnice a vyšetrovací scenár predpokladal, že vychádzal z nej. Pivnica je vraj hneď vľavo za vchodom do domčeka. Lenže, ak Kuciak na zaklopanie vrahovi otvoril, prečo by ustupoval do pivnice a nie do domu? Okrem toho, ako by mohol dokázať strelec po prvom zásahu do hrude zasiahnuť aj druhýkrát Kuciaka na dané miesto, keď ten už padal pospiatky do pivnice?? To by nedokázal ani rozprávkový čarostrelec. Zdá sa, že vyšetrovatelia majú v rukách priveľmi ochotného vinníka, ktorý nabúravá celú ich predstavu o čine. Čo keď aj Miroslav M. hrá s vyšetrovateľmi podobnú hru ako kedysi Černák? Tentoraz preto, aby také rozporuplné svedectvo nemohli predložiť v žalobe a tým hrá o čas? Veď ako dlho týchto podozrivých môžu držať vo väzbe bez vznesenia obvinenia a následnej žaloby na súd?

Nech už bol priebeh dvojnásobnej vraždy akýkoľvek, pre našu tému je podstatné, že zatiaľ neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by si Kočner objednal priamo vraždu dvoch mladých ľudí, nech už bol jeho vzťah ku Kuciakovi akokoľvek negatívny. Korunný svedok vyšetrovania Andruskó mal vyhlásiť, že ho údajná objednávateľka dvojnásobnej vraždy Zsuzsová „vzala zbierať muchotrávky“ (??!), aby nimi vraj otrávili novinárku. Tá však zomrela na leukémiu. Vyplýva z toho, že do vyšetrovania sa začínajú zaplietať aj vyslovené rozprávky. Zsuzsová zasa podľa Nového Času tvrdí, že objednávateľmi dvojnásobnej vraždy mali byť Haščák, Lipšic či Boris Kollár?? Podľa strelca Miroslava M. to mal byť Rus? A tak jedno z vysvetlení, prečo bol bez priamych dôkazov a dokonca len podľa jediného vágneho svedectva Kočner z dvojnásobnej vraždy obvinený, je síce prekvapujúce, ale aj praktické: toto obvinenie ho spoľahlivo udrží vo väzbe, keď by takéto obmedzenie na slobode v prípade zmeniek už neobstálo. Zároveň umožnilo predĺženie väzby podozrivých vykonávateľov dvojnásobnej vraždy o maximálne sedem mesiacov. A naťahovanie Kočnerovej väzby môže viesť k tomu, že sa zlomí a začne vypovedať o celkom iných veciach, než je vražda Kuciaka a jeho snúbenice...


Tri výstrely, dve obete
 

Veľká Mača je dedina v okrese Galanta, kde sa roky nič mimoriadne nestalo, a väčšina obyvateľov krajiny o tejto obci v živote nepočula. V stredu 21. februára 2018 sa všetko mení. Do prízemného domu, kde v prenájme býva novinár Ján Kuciak (27) so svojou snúbenicou Martinou Kušnírovou (27), vchádza o 20:21 hodine večer nezamknutými vchodovými dverami vrah. Martinu zastihne v kuchynke a zabije ju jediným výstrelom do hlavy. Jána zastihne vychádzať z pivnice a jeho život ukončia dva výstrely z pištole ráže 9 mm Luger, vybavenej tlmičom. To všetko v priebehu niekoľkých minút. Susedia nič nezačujú, lebo strelec odsypal časť strelného prachu z nábojníc, aby bol výstrel menej hlučný. Vrah zanecháva pri telách náboje ako znak mafiánskej popravy. Viac sa nezdržiava. Nepozorovaný vyjde z domu a (podľa vznesenia obvinenia) odchádza (HN Slovensko) „pešo smerom k miestnemu ihrisku, odkiaľ dal znamenie z pracovného mobilného telefónu obvinenému (meno bolo v uznesení utajené, pozn. red.) na znamenie, aby tento prišiel s vozidlom po neho do obce“.

Na svoj čin čakal približne dve hodiny v letnej kuchynke domu obetí. Spolu s komplicmi miesto okolo domu viackrát navštívili, pričom vystriedali minimálne tri autá – Škoda Superb combi, Peugeot 206 a Citroen Berlingo. Na komunikáciu využili lacné mobily, ktorými sa len prezváňali.
Odmenu 50-tisíc eur už na druhý deň odovzdala Alena Zs. v 500-eurových bankovkách. Po 20-tisíc dostali najatý strelec, bývalý policajný vyšetrovateľ Tomáš Sz. a jeho šofér a bratranec Miroslav M., niekdajší profesionálny vojak. Zvyšných 10-tisíc malo zostať Zoltánovi A. za sprostredkovanie. Bola to lacná „objednávka“, keďže evidentne netušili, akú masívnu reakciu ich zločin vyvolá. Po masových demonštráciách, ktoré spôsobili zemetrasenie na domácej politickej scéne a takmer pád vlády, si vypýtali „príplatok“. Pritom Alena Zs. nielen popiera, že by nejaké peniaze vyplácala, ale aj to, že sa s uvedenými osobami pozná. To už ale začína spoločenská atmosféra hustnúť a slučka okolo nich sa sťahovať.
 

Už ich majú?
 

Trojicu mužov elitná policajná jednotka zadržala vo štvrtok 27. septembra 2018. O deň neskôr k nim pribudla údajná sprostredkovateľka dvojnásobnej úkladnej vraždy Alena Zs. Dňa 30. septembra 2018 ich všetkých vzal sudca do väzby. Odvtedy sa z dlhovlasej Aleny stal v určitých médiách priam démon slovenskej politickej scény s prezývkou Volavka. Na pokyn Kočnera mala vraj lákať na svoje vnadné (ale vraj falošné a upravené) fotografie celý rad vysokopostavených somárov, od bývalého ministra obrany Glváča (prezývaného ňou Maznák) až po istého Borisa Kollára, ktorý (odkedy si s neplnoletou chovankyňou liečebného zariadenia drogovo závislých sľubovali v SMS-kách ako budú „šukáááááť“) zrejme v žiadnej eroticky ladenej hanbe nemôže chýbať a, samozrejme (?), jej poslal aj peniaze. Len komunikácia medzi Danielom Lipšicom a Alenou Zs. zaberá vraj 63 strán. Podľa HN Slovensko: „Cez Alenu Zs., svoju milenku a ženu obvinenú zo sprostredkovania Kuciakovej vraždy, ich aj vyrábal. Zsuzsová si s politikmi písala šteklivé správy, ponúkala im erotické služby a komunikáciu, vrátane intímnych fotografií, ktoré jej posielali, si ukladala... Musíš s nimi sedieť za stolom, usmievať sa na nich a pod stolom musíš mať ich gule vo zveráku. Inak to nefunguje. Musíš o nich všetko vedieť, aj to, kedy si naposledy naťahovali bimbálka. Hovorili tomu pasenie oviec. A mali vlastný cenník, koľko Kočner vyplácal Alene Zs.. Kompro na ,ovcu 1. kategórie‘: 30 tisíc eur. Kompro na menej významnú ,ovcu 2. kategórie‘: 10 tisíc eur“. Už z notoricky uniknutej informácie zo spisu vraj vyšetrovateľ uviedol (HN Slovensko): „Tým, že Kočner disponoval takými materiálmi na vplyvné osobnosti slovenskej politiky, prokuratúry, súdnictva a polície, mohol mať pocit neohrozenosti v prípadných trestných stíhaniach“.

Kočner dal vraj Zs. zoznam vplyvných ľudí, na ktoré mala za úlohu zaobstarať kompromitujúce materiály na vydieranie. Išlo o ministrov, poslancov, europoslancov, predstaviteľov polície aj justície či starostov. Napríklad:

Ivan Gašparovič, bývalý prezident
Jaromír Čižnár, generálny prokurátor
Gábor Gál, minister spravodlivosti
László Sólymos, minister životného prostredia
Peter Hraško, bývalý šéf NAKA
Martin Glváč, podpredseda parlamentu, Kočnerov „kandidát“ na ministra vnútra
Andrej Danko, predseda Slovenskej národnej strany
Martin Fedor, bývalý minister obrany
Daniel Lipšic, bývalý minister spravodlivosti
Ivan Mikloš, bývalý minister financií
Ján Počiatek, bývalý minister dopravy
René Vanek, bývalý námestník Generálnej prokuratúry
Milan Ftáčnik, bývalý primátor Bratislavy
František Borovský, bývalý šéf televízie JOJ
Viliam Jasaň, bývalý tajomník Bezpečnostnej rady štátu a ďalší.

Z Glváča chcel po odstúpení Kaliňáka urobiť ministra vnútra, a keď sa ten k tomu nemal, Kočner mu poslal ďalšiu správu. „Tak ty by si len ministroval a ja by som to celé riadil, aby dobre bolo...“

Možno to niekoho prekvapí, ale ani pod ťarchou toľkých detailov sa Alena Zs. nielen nepriznáva k žiadnemu zlému činu, ale slovami svojho advokáta (Nový Čas): „Odmieta akúkoľvek spojitosť, prepojenosť s pánom Kočnerom.“ A logicky teda popiera všetko to, čo mala údajne o jeho vzťahu k dvojnásobnej vražde vyšetrovateľom povedať. Tak, odkiaľ to tie diskreditačne nastavené médiá majú?
Ale to podstatné je, že nech už akákoľvek „partička“ spáchala uvedený surový vražedný čin, tak je to znak úplného úpadku slovenského podsvetia.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama