Ruský vojenský zásah v Sýrii

Koncom septembra prišlo náhle v sýrskej kríze k udalostiam, ktoré môžu viesť k jej vývoju iným smerom ako doteraz. Už nejaký čas sa síce šírili dohady o rastúcej ruskej vojenskej prítomnosti v Sýrii. Dňa 30. septembra súhlasila Rada federácie (horná komora Federálneho zhromaždenia RF) s tým, aby prezident V. Putin nasadil ozbrojené sily v zahraničí.

Ruské lietadlá vzápätí zaútočili na ciele islamistov v Sýrii. Na rozdiel od ozbrojených konfliktov, do ktorých sa zapojili USA a ich spojenci v tomto storočí (v Afganistane, Iraku a Líbyi), treba zdôrazniť, že ide o operáciu, ktorá je na žiadosť legitímnej sýrskej vlády, čiže v súlade s medzinárodným právom. Ak aj vznikajú iné výklady situácie, neopierajú sa o nič iné, ako o dvojaký meter, ktorý si Západ zvykol používať pri spôsoboch riešenia problémov medzinárodnej bezpečnosti od čias rozpadu bipolarity.

Ruské lietadlá mali určené ciele, ktorých zasiahnutie spôsobilo ihneď islamistom veľké škody. Medzinárodné spoločenstvo zostalo prekvapené nielen rýchlosťou, s akou začalo zoskupenie Letecko-kozmických síl RF (vytvorené v štruktúre jej ozbrojených síl ako

nový druh len 1. augusta) pôsobiť, ale aj razantnosťou a účinnosťou útokov.

Nečakanou akciou, ktorá udivila vojenských odborníkov a na Západe aj znepokojila, bol 7. októbra útok strelami s plochou dráhou letu 3M14 komplexu Kalibr. Štyri lode Kaspickej flotily vystrelili na 11 objektov islamistov celkom 26 striel. Zasiahnutie stanovených cieľov potvrdilo vysokú efektívnosť použitia tejto zbrane aj na veľkú vzdialenosť – asi 1500 km.

Vojenská operácia, ako na to už veľmi dávno poukázal starý čínsky vojenský mysliteľ Sun-c´, by mala byť posledným prostriedkom riešenia problémov – po vyčerpaní všetkých ostatných možností. Po aktivizácii teroristickej organizácie Islamský štát Iraku a Levanty, ktorá vyvrcholila vyhlásením Islamského štátu – Kalifátu, sa bezpečnostná situácia v regióne veľmi zhoršila a organizácia sa začala označovať za globálnu bezpečnostnú hrozbu..

V dôsledku krutosti a rozličných vyhrážok Islamského štátu prišlo aj k iným negatívnym javom – o. i. k nárastu utečenectva, destabilizujúceho veľmi široký priestor. Z bezpečnostného hľadiska je preto možné použiť aj krajný prostriedok – nasadenie ozbrojených síl.

Má to však ešte jeden háčik. Doterajší spôsob vedenia bojov  západnej koalície proti Islamskému štátu nesmeroval k jeho výraznejšiemu oslabeniu. Západ sa od počiatku sýrskej krízy tvrdošijne usiluje v prvom rade odstrániť B. al-Asada z čela Sýrie, a tomu podriadil aj svoju stratégiu boja. Jej výsledkom však je, že viaceré dodávky zbraní a vojenského materiálu určené  pre sýrsku opozíciu skončili v rukách Islamského štátu a časť osôb vycvičených USA na boj proti Islamského štátu po príchode do Sýrie prebehla na jeho stranu.

Vojensko-technické detaily nasadenia ruského letectva v Sýrii by boli iste zaujímavou témou, no za dôležitejšie považujeme poukázať na širšie bezpečnostno-politické dimenzie tejto operácie. Možno začať už tým, že operácia na rozdiel od západných akcií nemá nijaké „marketingovo“ priebojné pomenovanie.

Operácia má prispieť najmä k stabilizácii situácie v Sýrii, tým, že sa pomôže legitímnej vláde. Existuje fakt, ktorý sa v médiách hlavného prúdu „nepripomína“: všetky štáty v arabskom svete (s výnimkou Alžírska), ktoré sa v minulosti hlásili k „socialistickej ceste rozvoja“, sa stali terčom rozličných vojenských útokov s výrazným podielom USA a ďalších štátov NATO. V marci 2015 prišiel na rad Jemen (južný Jemen sa v rokoch 1967 – 1990 nazýval Jemenská ľudovodemokratická republika), kde zaútočila koalícia vedená Saudskou Arábiou, najvernejším spojencom USA v arabskom svete.  

Sily koalície chceli poraziť povstalcov bojujúcich o. i. proti úzkej orientácii Jemenu na USA už od roku 2004, a to za niekoľko dní. Koniec konfliktu však ani viac ako po pol roku nevidieť.

Stále je varovný príklad Líbye po páde režimu M. Kaddáfího. Isto, konanie takýchto režimov nebolo v súlade s liberálnou demokraciou. Rozvrat, ktorý nastal po vojnách, však nič nevyriešil, len zväčšil utrpenie obyvateľstva a destabilizoval aj región, najmä tým, že vzápätí prišlo k posilneniu islamizmu. Posadnutosť USA a ich spojencov za každú cenu odstrániť B. al-Asada z čela Sýrie, hrozí zopakovaním líbyjského scenára.

Ruský vojenský zásah v Sýrii však možno vnímať aj ako jeden z medzníkov vo vytváraní multipolarity vo svete. Znovu sa ukazuje, že Západ nie je schopný sám a už vôbec nie účinne, v súlade s požiadavkami dneška, riešiť problémy medzinárodnej bezpečnosti.

Každá vojenská akcia v dnešnom svete, tobôž v takom zložitom regióne, ako je Blízky východ, prináša mnohé riziká a takýto krok nikoho neteší. Vzhľadom na to, že už viac ako desaťročie vládne v regióne ozbrojené násilie, žiada sa zamyslieť, či táto operácia môže začať proces vedúci k ukončeniu tohto stavu. Vyžaduje to však aj zmenu postoja tých, ktorí zatiaľ tieto problémy neboli schopní (nechceli) riešiť.

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave

Vyšlo v Literárnom týždenníku 35 – 36/2015