Reklama
Reklama

SPD: O novej východnej politike zmierňovania napätia

Počet zobrazení: 2698

Uverejňujeme uznesenie, ktoré prijala Sociálnodemokratická strana Nemecka na novoročnom zasadnutí predsedníctva v Nauene. Tento dokument SPD o novej východnej politike zmierňovania napätia obsahuje požiadavky na vyriešenie konfliktu na Ukrajine: zákaz dodávok zbraní a zrušenie sankcií ako predpoklad  a dodržanie dohôd Minsk 2 – východiska pre mier v tejto krajine. V tomto duchu je koncipované aj memorandum konferencie Cesty k mieru, ktorá sa konala ako spoločná iniciatíva Nemecko-ruského fóra a Nemecko-ukrajinského fóra pod záštitou predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica v Košiciach 6. a 7. marca 2015.

1. Sociálnodemokratická politika mieru a uvoľňovanie napätia
 

Vítame a aktívne podporujme aktuálne spoločné úsilie spolkovej kancelárky Merklovej a francúzskeho prezidenta Hollanda. V najbližších dňoch musí ísť o konkrétny pokrok pri zaistení dlhodobého  a udržateľného  pokoja zbraní, aby sa vytvorili základy pre ďalšie politické mierové rokovania vo východnej Ukrajine. Vstup do vážnych a konštruktívnych rokovaní a využitia ich možností na upokojenie situácie je dnes predovšetkým výzvou pre ruské vedenie. 
  
Jedno je nám jasné: v tomto konflikte nie možné žiadne vojenské riešenie. Dodávky zbraní neprispejú k jeho oslabeniu. Preto sa SPD  zasadí o nepripustenie dodávok zbraní na Ukrajinu.   

Sociálnodemokratická strana Nemecka sa hlási už od svojho založenia pred viac ako150 rokmi k politike mieru a medzinárodného porozumenia. Sociálna demokracia, ktorá vznikla v ére imperializmu a potlačovania práv na sebaurčenie národov, chápala svoje hodnoty slobody, spravodlivosti a solidarity vždy aj ako internacionálny záväzok spravodlivého mierového usporiadania. Odvážne sociálne demokratky a sociálni demokrati zaplatili v 20. storočí za svoj odpor proti národnosocialistickej útočnej a vyhladzovacej vojne väzením, prenasledovaním a životmi. 

Sociálnodemokratická východná politika v 60. a 70-tych rokoch vytvorila vedomie v Nemecku o nepredstaviteľných obetiach, ktoré priniesol vtedajší Sovietsky zväz pri porážke Hitlera a oslobodzovaní koncentračných táborov. Táto politika sa začala v Moskve a zahrnovala následne zmierenie s Poľskom a vtedajším Československom. Za to, že dnes Nemci môžu žiť v Európe ako „národ dobrých susedov“ – Brandtova formulácia z prvého vládneho vyhlásenia z roku 1968 – vďačíme jeho politike uvoľňovania napätia. Dodnes nestratila nič na svojom význame. K nástupníckym štátom Sovietskeho zväzu patrí dnes nielen Rusko, ale aj nezávislé štáty Ukrajina a Bielorusko – a ich národy priniesli tiež, podobne ako ruský, nepredstaviteľné obete. Aj voči nim máme zodpovednosť.

Po roku 1945 sa mnohí sociálni demokrati v NDR a v štátoch strednej a východnej Európy nasadením vlastného života postavili proti útlaku komunistickej krutovlády. Proti diktatúre, svojvôli  a násiliu, za slobodu, demokraciu a mierové riešenie konfliktov – v tejto línii rozvíjala SPD svoju politiku uvoľňovania. Táto politika bola pevná vo svojich princípoch, ale dostatočne pružná vo svojich prostriedkoch a spôsoboch. Práve toto naštartovalo „zmenu prostredníctvom približovania“.

„Mier nie je všetko, ale bez mieru je všetko nič“  Táto veta Willyho Brandta je a zostáva nemenným základným princípom sociálnodemokratickej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Uznanie európskych povojnových hraníc, teritoriálna integrita štátov, všeobecné vzdanie sa hrozby a použitia násilia spoločne s princípom sebaurčenia boli východiskom a základom Helsinskej konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe a procesov, ktoré naštartovala   

Helmut Schmidt ako spolkový kancelár mal veľký podiel na schvaľovaní v Helsinkách podpísaného Záverečného aktu tejto konferencie o bezpečnosti a spolupráci. V ňom okrem iného je napísané:

„Účastnícke štáty budú vzájomne ctiť ich suverénnu rovnosť a individualitu ako aj všetky práva obsiahnuté v ich suverenite a tie z nej vyplývajúce, vrátane a predovšetkým práva každého štátu na rovnosť práva, teritoriálnu integritu ako aj na slobodu a politickú nezávislosť. Zároveň budú účastnícke štáty ctiť právo každého iného účastníckeho štátu slobodne zvoliť a rozvíjať svoj politický, sociálny, hospodársky a kultúrny systém ako aj právo určovať svoje zákony a nariadenia.“

„Tomu zodpovedajúc sa účastnícke štáty sa zdržia každého konania, ktoré predstavuje hrozbu násilia alebo priame, či nepriame použitie násilia proti inému účastníckemu štátu.“

„Účastnícke štáty sa zaväzujú dodržiavať ľudské práva a základné slobody, vrátane slobody myslenia, svedomia, náboženstva alebo presvedčenia pre všetkých bez rozdielu rasy, pohlavia, reči alebo náboženstva.“

„V dôsledku platnosti princípu rovnoprávnosti a práva na sebaurčenie majú všetky národy právo v plnej slobode, kedykoľvek si to želajú, určovať svoj vnútorný a vonkajší politický štatút bez vonkajšieho zasahovania a nasledovať podľa vlastného želania svoj politický, hospodársky, sociálny a kultúrny rozvoj.“

Odvolávanie sa na tieto princípy sprevádzalo mierové revolúcie vo východnej Európe a viedlo po páde Berlínskeho múra k vzniku novej éry partnerstva s množstvom dohôd medzi Ruskom, následníckymi štátmi Sovietskeho zväzu a Európskej únie, o ktoré sa usilovali nové členské štáty na čelnom mieste s Poľskom. Po zjednotení Nemecka, a konci konfrontácie medzi oboma blokmi sa podarilo štátom v Európe vrátane Ruska a USA na základe schválenia tzv. Parížskej charty vytvoriť záväznú dohodu o novom mierovom usporiadaní.

Rozšírenie Európskej únie v roku 2004 o štáty strednej a východnej Európy štrnásť rokov po páde železnej opony bolo a je bezpríkladným politickým, hospodárskym a kultúrnym príbehom úspechu. Zjednotené Nemecko profitovalo na tomto procese osobitným spôsobom. Nesieme preto dnes osobitnú zodpovednosť za vytvorenie novej politickej odpovede na túto krízu.

2. Základné línie našej zahraničnej politiky v kríze na Ukrajine
 

Základy nemeckej a európskej politiky k Rusku vyžadujú neprikrášlenú inventúru celkového stavu: nachádzame sa bezpochyby v najťažšej, dokonca mier v Európe ohrozujúcej kríze od konca studenej vojny v Európe.  

Ruská vláda spochybnila fundamentálne princípy európskeho bezpečnostného poriadku a tým a pádom aj základy spolupráce v rámci bilaterálneho modernizačného partnerstva. Kulminačným bodom je z nášho pohľadu ruská anexia Krymu a vojenská infiltrácia vo východnej Ukrajine. 

Spoločne so svojimi európskymi partnermi sa Nemecko intenzívne angažovalo za sprostredkovanie deeskalácie napätia v kríze na Ukrajine. Zahraniční ministri Nemecka, Poľska a Francúzska robili sprostredkovateľa medzi demonštrantmi a vtedajším prezidentom Janukovyčom v Kyjeve už pred rokom vo februári, aby zabránili ďalšej eskalácii napätia. Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) – nástupnícka organizácia tzv. Helsinskej konferencie – prevzala riadiacu funkciu pri dohodách o zastavení bojov ako aj pri dohľade a rozptyľovaní vojenských skupín. Aj pri poradenstve kontaktnej skupiny medzi separatistami a ukrajinskou vládou k celkovej situácii na Ukrajine, poskytovalo Nemecko v úzkej spolupráci s európskymi partnermi opakovane podnety a impulzy.

Nikdy sme tiež neváhali s odsúdením eskalačných krokov zúčastnených strán konfliktu a vyslaním jednoznačných signálov na ich zastavenie. Tieto sa obracali predovšetkým na Putinovu vládu na základe tento konflikt vyostrujúcich opatrení. K takýmto signálom sa radia rezolúcie NATO na vrcholnom stretnutí v septembri 2014 vo Walese, v ktorých sa uplatnili na pozadí dejín 20.storočia pochopiteľné bezpečnostné záujmy stredo- a východoeurópskych ako aj baltických členských štátov NATO. K nim patria tiež rozhodnutia o sankciách zo strany Európskej únie.

Nemecko koná v úzkom prepojení so svojimi spojencami. Táto jednotnosť je našou najväčšou silou. V momente dnešnej výzvy sa ukazuje, akú dôležitú hodnotu má pre Nemecko prepojenie so štruktúrami EÚ a NATO. Konáme spoločne s našimi európskymi a transatlantickými partnermi. Odklon jednotlivých členských štátov napríklad v otázke sankcií by zasial pochybnosť a zredukoval tak náš vplyv a šance. Zároveň sme sa neustále zasadzovali o to, aby naše komunikačné kanály zostali otvorené a Rada NATO-Rusko nebola zrušená.

Nemecká zahraničná politika sa dôrazne zasadzuje za presadzovanie dohôd trilaterálnej kontaktnej skupiny, ktorá pozostáva zo zástupcov Ukrajiny, Ruska a OBSE. „Minský protokol“ zo septembra 2014 avizuje spoločné kroky na presadenie mierového plánu ukrajinského prezidenta Petra Porošenka a iniciatív ruského prezidenta Vladimira Putina. Je potrebné zabezpečiť dodržiavanie zastavenia bojov, rozptyľovanie bojových skupín, odsun zahraničných zbraní a vojakov z východnej Ukrajiny, medzinárodný dohľad nad rusko-ukrajinskou hranicou ako aj národný dialóg o lokálnej samospráve a decentralizácii na Ukrajine vrátene komunálnych volieb.

Stiahnutie a odstránenie sankcií prichádza do úvahy, len čo ruská vláda a separatisti uskutočnia dohody z Minska.

3. Dvojitá stratégia pre zaistenie mieru


Naša politika musí vychádzať z dvoch kľúčových strategických bodov vzhľadom na novú konfrontáciu.

Po prvé, represie a násilie v rúchu nacionalistickej rétoriky, porušovanie medzinárodného práva, vojenské podrobenia a anexie s cieľom presadzovania mocenských geopolitických nárokov, musia byť jednoznačne odmietnuté, utlmené a deklasované.

Po druhé, vychádzajúc z tohto neoblomného presvedčenia potrebujeme tiež múdrosť na rozpoznanie momentálne z vnímania vytlačených dlhodobých záujmov obchodných partnerov a na ich základe vyvodenie novej záväznej perspektívy budúcnosti. Politický horizont našej stratégie musí byť rozvrhnutý širšie, než umožňuje vidieť dnešná akútna konfrontácia, Tento predvídavý a transformujúcu charakter ciest a spôsobov našej zahraničnej politiky má zásadný význam.

Zaistenie mieru sa len môže podariť len vtedy, ak sa na báze európskych a medzinárodných princípov spoločne Ruskom budeme môcť vrátiť k politike kooperácie, ktorá zohľadňuje legitímne záujmy všetkých zúčastnených strán. Sociálnodemokratická východná politika uvoľňovania napätia prináša ponuky na férovú a mierovú spoluprácu. Táto spolupráca zahŕňa pritom aj sociálnu, kultúrnu a odbornú výmenu skúseností. Európska únia a Nemecko sa nesmú vzdať európskeho Ruska. Našim cieľom zostáva zapájanie Ruska do celoeurópskych politických, hospodárskych a bezpečnostných štruktúr. Máme záujem o Rusko, ktoré sa podieľa na riešení medzinárodných konfliktov a výziev, ako tomu je na Blízkom a Strednom východe, v Sýrii a v Iraku. V rozhovoroch o iránskom atómovom programe zohráva Rusko konštruktívnu úlohu, ktorú oceňujeme.

Okrem toho je v našom záujme, aby sa Rusko bralo ako rovnocenný partner pri uskutočňovaní svetového obchodu. Európa nepotrebuje len úzke vzťahy s USA, ale tiež partnerské vzťahy s Ruskom a ostatnými východnými susedmi. Globálna premena v prospech politicky sebavedomo vystupujúcich hospodárskych a obchodných mocností v ázijsko-tichomorskom priestore upozorňuje na naše záujmy v pokračujúcej globálnej hospodárskej integrácii, ktorá vyžaduje, aby Európa spoločne s USA a Ruskom konali v duchu partnerstva.

Mali by sme si uvedomiť túto šancu, ktorá ponúka politickú iniciatívu na rozhovory medzi EÚ a práve založenou Eurázijskou ekonomickou úniou. Tento projekt poukazuje na perspektívu budúcnosti rovnocenného partnerstva. Takáto vízia predpokladá dodržiavanie demokratického práva na sebaurčenie Ukrajiny a ostatných krajín východného susedstva EÚ. Cieľom sú rokovania o spoločnom hospodárskom priestore, v ktorom by vedľa EÚ a Eurázijskej ekonomickej únie boli zúčastnené všetky ostatné štáty tohto priestoru.

V neposlednom rade má Európa veľký záujem na stabilnej Ukrajine. Ukrajina sama má zas svoj vlastný záujem na perspektíve mierovej kooperácie. Raz sem a raz tam zmietaná krajina vo falošne postavenej alternatíve „Európa alebo Rusko“ stojí dnes pred veľkou výzvou modernizovať svoj politický systém, potláčať korupciu, zabezpečiť teritoriálnu integritu krajiny a zabezpečiť hospodársku obnovu krajiny. Geografické postavenie Ukrajiny a zároveň tradične úzke vzťahy k Rusku ako aj ostatným dnešným členským krajinám vo východnej časti EÚ vyžadujú, aby jej jej vzťahy a prístup k ruskému ako aj k európskemu vnútornému trhu zostali otvorené. 

V auguste 2015 oslávime 40. výročie podpísania Záverečného aktu Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe. Odvtedy sa Európa dramaticky zmenila. A predsa princípy z Helsínk nestratili nič na svojom význame a aktuálnosti.  Aby sme zvýznamnili bezpečnostné a hospodárskopolitické záujmy znovuoživenia partnerstva pre stabilitu v Európe, chceme si dôstojne uctiť tento dátum.

4. Cestovný plán našej diskusie


- Na jar 2015 začneme výmenu skúseností s našimi sociálnodemokratickými stranami a našimi politickými partnermi v rámci Strany európskych socialistov (PES),aby sme spropagovali našu novú východnú politiku zmierňovania napätia. Osobitný dôraz kladieme pritom na dôveryhodnú spoluprácu s Francúzskom a Poľskom vo formáte „Weimarského trojuholníka.“

- Tento rozhovor zahájime aj s medzinárodnou rodinou našich strán „Progresívna aliancia“, aby sme posilnili medzinárodnú podporu. 

- V prvej polovici roku 2015 zorganizujeme spoločne s medzinárodnými partnermi kongres „Stratégia mieru – za novú východnú politiku zmierňovania napätia.“   

- 1. augusta tohto roku si chceme uctiť 40. výročie podpísania Záverečného aktu Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe. V septembri 2015 chceme verejne predstaviť výsledky našej diskusie na „Perspektívnom kongrese“ SPD.

- Na straníckom sneme SPD v decembri 2015 prediskutujeme náš návrh mierovej bezpečnostnej politiky.

Uverejnené 9. februára 2015
(Neoficiálny preklad)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     

Komentáre

Obrázok používateľa Palo
#1
Pavel Novota
26. marec 2015, 22:57

Nemecko koná v úzkom prepojení so svojimi spojencami. Táto jednotnosť je našou najväčšou silou. V momente dnešnej výzvy sa ukazuje, akú dôležitú hodnotu má pre Nemecko prepojenie so štruktúrami EÚ a NATO. Konáme spoločne s našimi európskymi a transatlantickými partnermi.

Zotrvávanie na prepojení so štruktúrami NATO predstavuje aj schvaľovanie aktívít tejto zločineckej organizácie a a byť spolu za spáchané zločiny. Platí to aj spätne, tieto nemôžu byť premlčané. Práve je to 15 rokov čo NATO podniklo útok na Jugoslaviu (Srbsko a Čiernu Horu). Pre nemeckú Luftwaffe to bola najväčšia operácia od 2. svetovej vojny.

Nikdy sme tiež neváhali s odsúdením eskalačných krokov zúčastnených strán konfliktu a vyslaním jednoznačných signálov na ich zastavenie. ..Ruská vláda spochybnila fundamentálne princípy európskeho bezpečnostného poriadku a tým a pádom aj základy spolupráce v rámci bilaterálneho modernizačného partnerstva. Kulminačným bodom je z nášho pohľadu ruská anexia Krymu a vojenská infiltrácia vo východnej Ukrajine. 

Pritom eskalácia NATO je zrejme naprosto prípustná. Najväčšia vojenská základ)na NATO (USA, v podstatne ide o jeden ten istý objekt ) Camp Bondsteel, bola zriadené ešte skôr ako Kosovu priklepli samostatnosť. To je skutočnosť, ktorá vytvára precedens, že niektoré hlavy ba iste radi uvítali podobnú základňu na Kryme. A toto je príčina „kulminačného bodu“ pohľadu na ruskú anexiu Krymu. Veď USA aj zo svojími nohlsedmi z medzinárodného práva už dávno urobili trhací kalendár.

Po prvé, represie a násilie v rúchu nacionalistickej rétoriky, porušovanie medzinárodného práva, vojenské podrobenia a anexie s cieľom presadzovania mocenských geopolitických nárokov, musia byť jednoznačne odmietnuté, utlmené a deklasované.

Tak je na čase aby sa začalo solídne vyšetrovanie obetí Majdanu, a krvavého incidentu v Odese.

Na jar 2015 začneme výmenu skúseností s našimi sociálnodemokratickými stranami a našimi politickými partnermi v rámci Strany európskych socialistov (PES),aby sme spropagovali našu novú východnú politiku zmierňovania napätia. Osobitný dôraz kladieme pritom na dôveryhodnú spoluprácu s Francúzskom a Poľskom vo formáte „Weimarského trojuholníka.“

Ťažko je zmierňovať napätie ak od severu po juh, od Lotyšska po Bulharsko sa organizujú vojenské manévre, posilňuje sa vojenská prítomnosť vojsk NATO, včítane Ukrajiny, aj pod zástierkou cvičenia ukrajinskej armády. Plánovaním vojenských základní na dotykových krajinách s Ruskom sa tiež ťažko získa dôvera. Len slepý, alebo kto nechce vidieť, nevidí, že pokiaľ vojenské cvičenia robia aj Rusi je to len odveta na to čo sa okolo nich deje. A jedna zásadná vec, oni to robia doma.

Obrázok používateľa Vladimír Manda
#2
Vladimír Manda
27. marec 2015, 10:12

Máte môj temer 100% súhlas. Návrh programu nie je cestou k mieru, ale cestou do pekla. A to ešte prehliadam ich interpretáciu socializmu ako "komunistickej krutovlády" ako aj ich tvrdenie, že "Rozšírenie Európskej únie v roku 2004 o štáty strednej a východnej Európy štrnásť rokov po páde železnej opony bolo a je bezpríkladným politickým, hospodárskym a kultúrnym príbehom úspechu." Koho to bol "bezpríkladný" úspech je zjavné z jedinej pravdivej vety dokumentu - " Zjednotené Nemecko profitovalo na tomto procese osobitným spôsobom."

Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama