Sankcie voči Rusku nie sú iba trestom

Ekonomiky, najmä európske, sa potýkajú so sankciami, ktoré začali USA a EÚ ako trest Rusku za Krym a za vojnu v Ukrajine. Analyzujú sa dôsledky sankcií a spôsoby ich kompenzácie. Sankcie majú ale hlbšie pozadie a širší, geopolitický kontext.

„Amerika musí vždy viesť vo svetovom dejisku“ – vyhlásil prezident Obama vo West Point v máji tohto roku (1). Snaha je to legitímna, USA zatiaľ majú na to ekonomicky i vojensky. Napokon, nemožno zastierať, že USA mali podstatnú zásluhu na demokratizácii a humanizácii vo svetovom meradle. Problémom je, že v poslednej dobe si nepotrpia na čistotu prostriedkov a ani na česť spojencov. 

Ukrajina je toho aktuálnym, tragickým prípadom. Ako povedala  Victoria Nulandová, USA investovali 5 miliárd dolárov na rozvoj demokracie v Ukrajine (2). Výsledkom toho rozvoja mal byť zrejme vstup Ukrajiny do EÚ.  Ale nátlak na Janukovyča k podpisu asociačnej dohody demokratický určite nebol. A aby investície nevyšli nazmar, politici USA a EÚ neváhali verejne podporovať protivládne protesty v krajine, kde bol parlamentný systém a kde bol prezident riadne zvolený, hoci si museli byť vedomí ich prerastania do násilností a prevratu. (Napríklad Victoria Nulandová počas piatich týždňov trikrát navštívila Kyjev, kde dávala demonštrantom chlebíky, no určite tam nebola iba kvôli tomu). Buď nepochopili ekonomickú, etnickú i hodnotovú rozpoltenosť Ukrajiny alebo to robili s plným vedomím svojich následkov, z ktorých potom obvinia Rusko. Napriek tomu, že násilnosti prerástli to krvavých stretov a streľby, kedy už ani nešlo len o podpis asociačnej dohody, ale o aj to, aby sa aj ulica dostala k moci, vystríhali Janukovyča pred použitím sily, aby nakoniec dohodu s ním o korektnom riešení situácie zhodili zo stola a uprednostnili podporu vlády, ktorá práve z tých násilností vzišla. Čím to je, že USA a EÚ, ktoré sa doma usilujú o dodržiavanie zákona, boli a sú ochotné  podporovať vznik vlády prevratom, po neústavnom odstránení legálne zvoleného prezidenta, ktorý sa dopustil iba toho, že nepodpísal asociačnú dohodu s EÚ? Vari mohlo byť  rozhodnutie zvoleného prezidenta dôvodom na ozbrojenú revoltu, hádzanie zápalných fliaš, streľbu? Podľa sponzorov toho prevratu zrejme áno, ak tým získajú krajinu v susedstve Ruska s ambíciami vstupu do EÚ a s výhľadom členstva v NATO. Je to ukážka Wolfowitzovej obrannej doktríny USA v praxi: „Naším prvotným cieľom  je zabrániť opätovnému vynoreniu sa nového rivala, buď na území bývalého Sovietskeho zväzu alebo inde, ktorý predstavuje hrozbu v miere, ktorú predtým predstavoval Sovietsky zväz“ (3). Najmä ak sa   doktrína ešte znásobí tézou, že Rusko je „... náš geopolitický  nepriateľ číslo jeden“ (4). To nepovedal bezvýznamný politik ale Mitt Romney v CNN, nedávny uchádzač na prezidenta USA, človek, ktorý ovplyvňuje a aj vyjadruje postoj časti (a možno nepriamo aj celej) politickej reprezentácie USA voči Rusku .

Prevratom v Ukrajine sa pošliapala ústavnosť a moci sa ujala vláda aj s účasťou  nacionalistickej strany Sloboda, ktorej priaznivci sa netaja pokračovaním banderovských tradícií. Jedným z prvým opatrení parlamentu po prevrate bol zákaz používania ruštiny ako druhého jazyka. Zákon síce nebol podpísaný dočasným prezidentom, no etnickí Rusi sa už cítili ohrození, najmä ak v mnohých mestách západnej Ukrajiny sa konali manifestácie a pochody s nenávistnými prejavmi voči nim a organizované výjazdy úderiek Pravého sektora po Ukrajine. Nie je preto žiadnym prekvapením, že Krym (oficiálne Krymská autonómna republika, s vlastným parlamentom a radou ministrov) využil právo na svoju suverenitu, vyjadrenú ešte v roku 1991, ktoré právo mu jednostranne odňali v roku 1995. Následné pripojenie Krymu k Rusku bolo spontánnou vôľou obyvateľov Krymu, nie násilnou anexiou zo strany Ruska. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že referendum i pripojenie sa udiali bez jediného krvavého incidentu. Je v tom kus pokrytectva, ak západná politická reprezentácia prijala neústavný vznik ústrednej moci v Kyjeve, no pripojenie Krymu považuje za vážne porušenie medzinárodného práva.

Ani najzarytejší rusofób asi nebude tvrdiť, že Majdan proti Janukovyčovi vyvolalo Rusko. A bez Majdanu by nedošlo nielen k odtrhnutiu Krymu, ale ani k žiadnemu povstaniu na východe Ukrajiny. Povstanie sa začalo práve ako odpoveď na obsah a výsledky Majdanu, ktorý nebral do úvahy situáciu a postoje východnej Ukrajiny. Ukrajinská vláda dala tomuto povstaniu punc terorizmu.  Dosiaľ sa vo svete teroristi likvidovali špeciálnymi jednotkami, individuálne, cielene, často v utajení. Ale  vláda začala a vykonáva svoju „protiteroristickú operáciu“ – so súhlasom USA, NATO a EÚ –  bombardovaním miest, ostreľovaním a vyháňaním vlastných občanov z ich domovov. Je to v duchu Tymošenkovej túžob vyhladenia ruských spoluobčanov na Ukrajine, i keď tá by to rada vykonala rovno atómovými zbraňami. Napokon, nielen Tymošenková, aj predseda vlády Jaceňuk považuje Rusov na východnej Ukrajine za „podľudí“, subhumans (5). Ukrajinská ambasáda v USA sa s tým vysporiadala po svojom: na svojej webovej stránke po krátkom čase zmenila jeho „subhumans“ na „inhumans“ (6).

Politici USA akosi pozabudli, že keď Kaddáffí bombardoval občanov vo svojej krajine, tak Obama pohrozil, že civilizovaný to nepripustí. A ten svet vtedy naozaj zasiahol. Až tak, že Kaddáfího nakoniec nehanebne ťahali za autom po ulici a Líbya sa dostala ešte do väčšieho marazmu. No ukrajinská vláda dostáva podporu – ekonomickú, logistickú, vojensky podpornú.

Vládne preklasifikovanie povstania na východnej Ukrajine na terorizmus sa hodí do scenára protiruského ťaženia. Už to potom nie je povstanie, sú to iba  teroristické akcie rebelov, ktorí sú posielaní a podporovaní z Ruska. Rusko je teda agresor. „Dôkazom“ toho sú síce vždy iba nejakí náhodní očití svedkovia, fotomontáže, zmätočné vyhlásenia ukrajinských predstaviteľov a ich bezpečnostných služieb, sociálne siete, zopár fotografií vojenskej techniky s polemikou odkiaľ a kam sa pohybujú. No žiadnych bojujúcich ruských vojakov ukrajinská armáda nikdy nezajala, okrem tých desiatich ruských výsadkárov (ktorí nepadli na padákoch, ale prešli hranicu práve na územie ovládané ukrajinskou armádou, dokonca s osobnými dokladmi!).

Pokiaľ ide o správy o „teroristoch“ z rôznych krajín, ukrajinská vláda si je určite vedomá, že do každého konfliktu na svete sa vždy zapoja dobrovoľníci, vlastenci, žoldnieri, prívrženci a aj dobrodruhovia. Tak je to aj na východnej Ukrajine, kde určite sú aj dobrovoľníci z Ruska, tým viac, že sú tam bezprostredné etnické, susedské, príbuzenské väzby. No považovať to za agresiu zo strany Ruska a obviňovať z toho Putina by bolo to isté ako volať k zodpovednosti Obamu, že pred niekoľkými dňami nejaký americký občan spáchal samovražedný útok za islamských radikálov. A že niekde v Sýrii bojuje – podľa údajov samotnej americkej vlády a asi bez Obamovho súhlasu – asi 70 amerických občanov. Camerona tiež nikto nerobí zodpovedným za vraždu amerického novinára, ktorú spáchal britský občan, džihádista a že v radoch ISIL je údajne 400 britských občanov (7).  A pokiaľ ide o bojovú techniku, dnešné moderné sledovacie prostriedky sú také dokonalé, že po každom ich pohybe cez rusko-ukrajinskú hranicu by existovala dokumentácia, satelitné snímky. A tých niet a zrejme ani nebudú.

Existuje množstvo správ o prenikaní ruskej bojovej techniky z Ruska. O ich hodnovernosti výrečne svedčí nedávny brífing Marie Harfovej, na ktorom sa vyslovila, že USA majú dôkazy o ostreľovaní ukrajinských pozícií z ruského územia a že Rusko sa snaží dopravovať raketové systémy a ťažké zariadenia proruským rebelom na Ukrajine. Keď sa jej novinár Mathiew Lee spýtal, či ho môže odkázať na youtube alebo na iný zdroj na pozretie, dostal túto „odpoveď“: „Máte nejaké ďalšie otázky?“ (8). Marie Harfová nie je malá televízna celebrita, ale jedna z hovorkýň vyjadrujúcich stanoviská Ministerstva zahraničných vecí USA. Na okraj možno poznamenať, že keby Rusko naozaj vysielalo na Ukrajinu vojakov a bojovú techniku s konkrétnym  a cieleným vojenským zámerom, tak by nebol obkolesovaný Luhansk, ale Kyjev. Naopak, Rusko sa v tejto napätej situácii správa zdržanlivo a nenecháva sa vyprovokovať k vojenskému zásahu.

Tragédiou pádu malajzijského lietadla nad Ukrajinou sa vystupňovalo protiruské ťaženie západných politických elít takmer do hystérie, hoci práve v tej situácii sa žiadalo viac rozvahy a chladných hláv. „Po zostrelení malajzijského boeingu sa Západný svet zomkol proti Rusku“ (9). Minister zahraničia John Kerry vyhlásil, že všetky dôkazy smerujú k proruským separatistom vo východnej Európe a že im zbraň dodalo Rusko. Podľa neho USA „... na základe satelitných snímok vedia, kedy bola raketa odpálená a akú mala dráhu“ (10). Holandský ministerský predseda sa pustil do Putina a dal mu po „ostrom rozhovore“ poslednú šancu! (11). Predsedníčka Vyšetrovacieho výboru Senátu USA Dianne Feinsteinová požiadala Putina, aby bol chlap a aby sa priznal, ak to Rusko urobilo náhodne (12). Ukrajinská bezpečnostná služba mala hneď nezvratné dôkazy, že „... na katastrofe sa priamo podieľala ruská armádna rozviedka GRU a tajná služba FSB“ (13).

Po množstve protichodných informácií, komentárov a po ďalších tvrdých sankciách proti Rusku sa v polovici augusta nenápadne objavila pozoruhodná správa, že podľa ukrajinskej kontrarozviedky SBU stroj mohli zostreliť ukrajinskí vojaci, ktorí po marcovej ruskej anexii Krymu prebehli na ruskú stranu (14). Svet, ktorý sa oprávnene zhrozil nad pádom lietadla a obeťami, mal spozornieť. Ak tajná služba ústami Viktora Jahuna, zástupcu riaditeľa SBU (toho istého, ktorý hneď po páde lietadla mal „nezvratné dôkazy“ o priamom podiele Ruska na zostrelení lietadla), uverejní takúto správu, nie je to nič iné ako mediálna príprava sveta na priznanie, že za pád ukrajinského lietadla je asi zodpovedná ukrajinská vláda, bez ohľadu či tí vojaci dezertovali alebo či boli „dezertovaní“ až po zostrelení lietadla. Ale ako vidieť, západný svet je pokojný. Veď mediálna  kampaň proti Rusku za zostrelenie lietadla splnila svoj účel – krátko po páde lietadla sa sankcie sprísnili, „Putina chce Únia zastaviť ekonomicky, schválila najtvrdšie sankcie“ (15). A Obama mohol konštatovať, že ruská ekonomika v dôsledku sankcií uvalených na Moskvu zo strany Spojených štátov a Európskej únie sa „zastavila“ (16).

Pád lietadla a vôbec konflikt na Ukrajine je tiež smutnou kapitolou masmédií, či už štátnych, verejnoprávnych alebo platených mediálnymi koncernami, v ktorých sa objavilo iba niekoľko málo výnimiek. Takmer žiadne pochybnosti, žiadna investigatíva, iba súhlasné opakovanie vyhlásení politických reprezentácií USA, NATO a EÚ a preexponované komentáre, ktoré obsahom zamrzli v resentimente z roku 1968 a v nesprávne orientovanom antikomunizme. Na tejto protiruskej vlne sa potom o mediálny úspech pokúšajú aj názory, popierajúce úlohu Ruska (Sovietskeho zväzu) v 2. svetovej vojne (17).       

Voči Rusku sa spustila a prebieha sankčná vojna, hoci prevrat v Ukrajine nevyvolalo, na agresiu a vojenské zásahy vo východnej Ukrajine nie sú dôkazy, malajzijské lietadlo nedal zostreliť Putin. Rusko sa výraznejšie prejavilo iba „humanitárnou inváziou“, ktorá - v porovnaní s „humanitárnym bombardovaním“ – bola skutočne určená iba na záchranu ľudských životov. Napriek tomu bola západnými politikmi odsúdená takmer ako vojenská invázia. A pokiaľ ide o Krym, vojenskí a geopolitickí stratégovia dobre vedia, že keby sa Krym nepripojil k Rusku, bola by to pre občanov Krymu i pre Rusko osudná strategická chyba, pretože po krátkom čase by nasledovala zaužívaná schéma – Európska únia, NATO, vojenská základňa na Kryme, na hraniciach Ruska – s následným obmedzením jeho prístupu k moru (18). Názor, že Ukrajina by na to mala právo a že Rusko by voči tomu nemohlo namietať, je naivný. Pamätáme si, ako to dopadlo, keď také isté „právo“ chcel uplatniť Chruščov pomocou rakiet na Kube. Vo vzťahoch medzi veľmocami nemôže platiť predstava, že ak my sa cítime tí „dobrí“, tak môžeme obkolesiť našimi dobrými raketami inú veľmoc, no pretože tá je podľa nás „zlá“, tak voči tomu nesmie podniknúť žiadne kroky. 

Všetky stredoeurópske a pobaltské štáty, ktoré Rusi uvoľnili po roku 1989, sú už v NATO, vojenskí analytici nespočetnekrát poukázali, že aj keď je Rusko druhou najväčšou (možno aj najväčšou) atómovou veľmocou, jeho konvenčná vojenská sila je iba osminou síl NATO, preto ruská vojenská doktrína je orientovaná predovšetkým na obranu. Rusko neohrozuje a ani nemôže ohroziť priestor NATO. Ak sa napriek tomu vytvára o ňom obraz agresora a hľadajú sa (a zrejme sa budú ďalej hľadať) dôvody sankcií voči nemu, tak len preto, že USA chcú byť vždy vodcom vo svete, USA nechcú mať v Rusku geopolitického konkurenta, a pre USA Rusko je nepriateľ číslo jeden. Ak sa aktívne zúčastňujeme na sankciách voči Rusku, stávame sa v podstate   účastníkmi tejto systematickej geopolitickej snahy, spojenej so zvyšovaním napätia a s nepredvídateľnými následkami. Kalkulácie súčasných hospodárskych dôsledkov sankcií by boli voči takým následkom úplne zanedbateľné.

Pramene:

1. The Washington Post, 24. mája 2014
2. http://www.sott.net/article/273602-US-Assistant-Secretary-of-State-Victoria-Nuland-says-Washington-has-spent-5-billion-trying-to-subvert-Ukraine
3. The New York Times, 8. marca 1992
4. http://www.ta3.com/clanok/12081/rusko-je-nasim-nepriatelom-cislo-jeden-varuje-romney.html
5. http://libya360.wordpress.com/2014/06/15/ukrainian-neo-nazi-pm-yatsenyuk-vows-to-cleanse-the-country-of-subhumans/
6. http://usa.mfa.gov.ua/en/press-center/news/24185-mi-uvichnimo-pamjaty-gerojiv-ochistivshi-nashu-zemlyu-vid-nechistiarsenij-jacenyuk-u-spivchutti-ridnim-i-blizykim-zagiblih-vojiniv-u-lugansyku
7. http://www.novinky.cz/zahranicni/blizky-a-stredni-vychod/343530-v-syrii-se-za-radikalni-islamisty-odpalil-american.html; http://www.sme.sk/c/7242453/podla-kurdov-bojuju-za-islamistov-v-iraku-aj-briti.html
8. http://blogs.wsj.com/washwire/2014/07/25/video-replay-heated-exchange-at-state-department-briefing-on-russian-activities/
9. http://openiazoch.zoznam.sk/cl/147168/Nove-sankcie-maju-zrazit-Rusov-na-kolena-Putin-chysta-odvetu
10. „Raketu proti malajsijskému letadlu, v jehož troskách ve čtvrtek zahynulo 298 lidí, podle všeho odpálili ukrajinští separatisté, jimž zbraň dodalo Rusko. Prohlásil to americký ministr zahraničí John Kerry, který dnes poskytl interview všem hlavním zpravodajským televizím v USA.“  http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/280829-kerry-dukazy-svedci-o-tom-ze-raketu-na-letadlo-odpalili-separatiste/
11. http://www.abc.net.au/news/2014-07-20/an-dutch-pm-says-putin-has-one-more-chance/5609646; http://www.government.nl/news/2014/07/19/rutte-putin-must-take-responsibility.html
12. http://thehill.com/policy/international/212778-feinstein-calls-on-putin-to-man-up
13. http://echo24.cz/a/wu9CU/rakety-systemu-buk-jsme-meli-priznali-povstalci
14. http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/327083-sbu-malajzijske-lietadlo-mohli-zostrelit-ukrajinski-dezerteri/; http://hn.hnonline.sk/svet-120/kontrarozviedka-ma-novu-verziu-boeing-mohli-zostrelit-ukrajinski-dezerteri-627366; http://zpravy.idnes.cz/sbu-malajsijsky-letoun-mohli-sestrelit-ukrajinsti-dezerteri-p6p-/zahranicni.aspx?c=A140816_145705_zahranicni_zt
15. http://ekonomika.sme.sk/c/7307379/putina-chce-unia-zastavit-ekonomicky-schvalila-najtvrdsie-sankcie.html#ixzz3BIHJvAYz
16. http://finweb.hnonline.sk/spravy-zo-sveta-financii-126/ruska-ekonomika-sa-zastavila-vyhlasil-obama-626507
17. Napríklad http://zivot.azet.sk/clanok/17012/svetova-vojna-ak-by-ju-rusko-rozputalo-bola-by-to-jeho-samovrazda. Autor „kvalifikovane“ hodnotí, že „Pred porážkou Rusko zachránila iba šťastná súhra viacerých faktorov......“. To by znamenalo, že fašistické Nemecko prehralo druhú svetovú iba v dôsledku preň nešťastnej súhry viacerých faktorov.
18. Sú dohady, že tender  v roku 2013, ktorý vyhlásilo námorníctvo USA na prestavbu školy v Sevastopole, bol už predzvesťou príprav na základňu amerických vojsk. Zadávateľom bol úrad námorníctva Naval Facilities Engineering Command (NAVFAC) http://www.hlavnespravy.sk/namornictvo-usa-planovalo-v-sevastopole-zakladnu-svojich-vojsk/256025
    
    Ilustračné foto: Zdroj Pervyj kanal