Reklama
Reklama

Šéf palestínskej diplomacie: My dvojštátne riešenie nepochováme

Rijád al-Malkí, minister zahraničných vecí Palestíny
Počet zobrazení: 3884

malki.jpgZo strany USA aj EÚ vychádzajú iniciatívy na oživenie izraelsko-palestínskych mierových rozhovorov, v Izraeli obhájil kreslo predsedu vlády „jastrab“ Benjamin Netanjahu a na pásmo Gazy padajú bomby. Črtá sa na horizonte mier, alebo sú to len ďalšie bombardéry? Na túto a ďalšie otázky odpovedá minister zahraničných vecí Palestíny Rijád al-Malkí, ktorý nedávno navštívil Slovensko. Slovu poskytol rozhovor ako jednému z troch slovenských médií.

Rok 2013 ste označili za posledný možný termín, kedy bude prakticky možné uzatvoriť mierovú dohodu vedúcu k dvojštátnemu riešeniu izraelsko-palestínskeho konfliktu. Očakávate totiž, že pri zachovaní súčasného tempa budovania židovských osád bude onedlho nemožné vytvoriť palestínsky štát na celistvom území. Je však reálne očakávať ochotu na seriózne vyjednávanie od izraelskej vlády, ktorá aktívne podporuje politiku výstavby osád?

Sme presvedčení, že nie. Terajšia izraelská vláda veľmi silne podporuje osadníkov a nemá záujem o uzavretie mieru s palestínskou stranou. Napriek tomu máme v úmysle pokračovať v našom úsilí. Chceme využiť šancu, ktorú nám ponúka medzinárodné spoločenstvo.  Americká administratíva prejavila záujem o obnovenie svojich snáh a aj Európska únia plánuje byť v mierovom procese aktívnejšia. Nemôžeme odmietnuť vážne myslené iniciatívy, ktorých cieľom je navrátenie obidvoch strán k rokovaciemu stolu.

Izraelské opatrenia a aktivity osadníkov na okupovaných územiach nás tlačia do tunela vedúceho k druhej možnosti, ktorou je jeden štát. My však máme záujem, aby bo vytvorený samostatný štát, ktorý bude patriť Palestínčanom. Napriek všetkému skepticizmu voči dvojštátnemu riešeniu konfliktu a napriek snahám minulej  a súčasnej vlády premiéra Netanjahua o jeho znemožnenie si myslím, že táto alternatíva bude raz nastolená.

V čom vidíte úskalia spoločného štátu?

V dvojetnickom štáte by boli možné dva spôsoby spolunažívania: buď Izrael legalizuje diskrimináciu Palestínčanov a vytvorí apartheid, alebo sa bude správať demokraticky a pristupovať ku všetkým obyvateľom na základe občianskych práv. Palestínčania by teda mali rovnaké práva ako Židia. Táto druhá možnosť však nie je veľmi reálna. Demografický vývoj ukazuje, že v spoločnom štáte by Palestínčania už o niekoľko rokov tvorili väčšinu, a to Izraelčania nedopustia. V rámci spoločného štátu by sme preto pravdepodobne boli iba svedkami prehĺbenia politiky apartheidu, ktorý Izrael de facto uplatňuje aj dnes na okupovaných územiach Západného brehu Jordánu a pásma Gazy.

Príkladov z bežného života je množstvo, napríklad už len to, že v osadách môžu žiť iba židovskí osadníci. Na okupovaných územiach existuje dvojaký dopravný systém – jedna cesta pre osadníkov, druhá pre Palestínčanov. V poslednej dobe začali dokonca premávať oddelené autobusy  pre Palestínčanov a pre Židov. V rámci palestínskych území sú veľké oblasti vyhlásené za uzavreté a nesmie na ne vkročiť noha Palestínčana. Izraelskí osadníci tam však majú voľný pohyb. Napríklad v Jeruzaleme. Právny systém, ktorý Izrael uplatňuje na okupovaných územiach od začiatku okupácie rozlišuje medzi Židom a Palestínčanom. Identifikačné preukazy, ktoré úrady vydávajú Palestínčanom a Židom, sú už na prvý pohľad farebne rozlíšené... V neposlednom rade je tu povolenie na pohyb, ktoré Palestínčanovi povoľuje alebo zakazuje vstup na okupované územia. Vydáva ho izraelská armáda. Ak toto nie je diskriminácia a apartheid, potom čo to je?

Ulica je väčšinou radikálnejšia ako politická reprezentácia. Dovolí palestínska verejnosť svojim predstaviteľom pristúpiť pri vyjednávaní na kompromisy?

Súhlasili sme s vytvorením nezávislého palestínskeho štátu na 22 percentách územia svojej historickej krajiny a dali sme tým zvolenie, aby bol Izrael vytvorený na 78 percentách nášho územia. To je najvyšší ústupok, ktorý nejaký národ môže spraviť a nemyslím si, že ešte môžeme ponúknuť niečo viac. Medzi ľudom a jeho vedením v tomto nie je rozpor: pristali sme už na dosť bolestivých kompromisov, ostala nám len naša hrdosť a tej sa nevzdáme.

V novembri 2012 sa Palestína stala nečlenským pozorovateľom v OSN. Ako hodnotíte dôsledky posilnenie statusu v OSN na politický boj Palestíny?

Bol to pre nás historický úspech a krok do novej etapy. Odzrkadlil sa na bilaterálnych vzťahoch s mnohými krajinami sveta – zmenil sa spôsob, akým sa voči nám správajú. Posilnený status vnímam ako odrazový mostík k ďalším úspechom, hlavne na získanie členstva v medzinárodných organizáciách a k možnosti pripojiť sa k medzinárodným dohovorom ako je napríklad Rímsky dohovor.

Slovensko sa pri spomínanom hlasovaní v OSN zdržalo; aký vplyv malo toto rozhodnutie na naše vzájomné vzťahy?

Nechceme nikoho trestať za jeho suverénny postoj a stať sa tak rukojemníkom hlasovania, ktoré sa udialo v novembri minulého roku. Navyše vieme, že Slovensko zvažovalo, či bude hlasovať za alebo sa zdrží, čo ho stavia do špecifickej pozície.

Slovensko hodnotíme na základe jeho úsilia rozvíjať bilaterálne vzťahy a prehĺbiť svoju pomoci pri budovaní štátnych inštitúcií v Palestíne. De facto vaša krajina Palestínu uznáva, v Bratislave máme veľvyslanca so všetkými výsadami, vzájomné vzťahy sa dobre rozvíjajú a nedávne rokovania s kolegom Miroslavom Lajčákom boli veľmi pozitívne. Dobre vieme, že slovenský národ je na strane palestínskeho národa, a toto nás uspokojuje.

Foto: Eva Blažeková

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama