Slovak Carpathian Highwaymen

(na okraj Najväčšieho Slováka 1)
Počet zobrazení: 3878

Konečne sme sa dočkali, najväčší Slovák prichádza… Vzhľadom na autorské práva zakanálovej televízie prvý predstavovaný z najväčších Slovákov prichádza po anglicky, alebo po britsky… Prihováram sa za britskosť (od slova Brit, britský), ani nám Slovákom nebolo jedno, keď nás na dlhých 75 rokov hádzali do českého a nie československého vreca. Od britského nie je ďaleko k britkému príchodu. Prídavné meno britký je odvodené od slova „brit“ (s malým b) – správne sa používa „rezná hrana“ – čo slovník slovenského jazyka vykladá: ostrý, ostro nabrúsený. To príchod prvého z najväčších Slovákov Jura Jánošíka 20. februára na obrazovke RTVS určite bol. Slová na jeho obranu potešili, podporu ostrosti argumentov zvýrazňovala zasnežená Terchová. Nuž ale ťažko prekročiť tieň, ktorý náš Jurko vrhá už tri stovky rokov: zbojník! Zbojník a najväčší Slovák? Začítajte sa do vtedajšej obžaloby: Kterak predepsany obžalovany jiš od tretího roku, neveduce jakovym diabelskym duchom podzbudeny a natchnuty byvše, neostychajíce sa a zavrhnuvše jak prikazani boske, tak teš i zemskeho prava zakazy a pokuty, zbojnickym vudcem stavše sa a tovarišov svych rovne zbojnikou k sobe pritovarišivše, v slavnych stolicach, totišto v Trenčanskej, Nitrianskej, Turčanskej, Liptovskej, Oravskej a v jinych, ano i v Sliesku, po horach a lesoch, ano i na slobodnych cestach kralovskych a na vodach zbojnickym (...) spusobem dobrym a statečnym lidem jak kupeckym, tak teš i jinym pocestnym zastavat a mnohych takovych spravedlivych ludi zbijat a ze všeckeho zberat, ano i ranit a mordovat a čo vice, v nekterych mestečkach a dedinach (...) i ve dne (:k tomu vice, že je on kuruc:) statečnych ludi oberat neostychal sa...“. Dobre čítate: statočných ľudí oberať i vo dne sa nehanbil! A to má byť vzor? Dnes? Pre našu demokratickú trhovú spoločnosť, v ktorej všetko, čo nie je zakázané, je dovolené... Na rozdiel od dnešného štátu, ktorý ma dovolené konať v len medziach zákona a predpisov.


Foto: rtvs

Pokiaľ bude pri hlasovaní divákov rozhodovať len ekonomický rozmer, tak má Jánošík malú šancu. Zbojník (rozumej zlodej) a ešte k tomu sa dal prichytiť. Napriek tomu sa prebojoval do prvej desiatky. Žeby mal aj iné kvality? Veru má! V pamäti národa je dlhodobo jednotka. Prinajmenšom dvesto rokov. A to v čase neexistencie toho, čo nazývame mediálny priestor a bez akejkoľvek „píár“ agentúry. Do pamäte národa i okolia (poľskej, českej i maďarskej) sa zapísal, predral a udomácnil asi niečím takým, čo dnes voláme pridaná hodnota. Trh nie je nejaká neidentifikovateľná ruka. Trh znamená spoločnosť rozdelenú na bohatých a chudobných, len tak sa dá trhať. V takto rozdelenej spoločnosti je spravodlivosť dostupnejšia bohatému. Literatúra, hudba, divadlo, film a dnešné mediálne nosiče boli, sú a pevne verím budú plné Jánošíka. Predovšetkým ako prejavu každodennej spravodlivosti v nespravodlivej spoločnosti. Spravodlivosti, ktorá nečaká na onen svet. Jánošík zabezpečuje jej vymožiteľnosť. Aspoň v našich predstavách. Jánošík je mýtus i realita. Ale prepotrebná v dnešnom trasľavom svete.

janosik_petrovsky.jpgPrečítal som všetkých slovenských Jánošíkov: Beblavého, Maršalla-Petrovského (má krásny titul: „Jánošík kapitán horských chlapcov jeho búrlivý život a desná smrť“), Hrušovského i Milana Ferku. Ten ostatný sa mi pozdával najviac. Literárne „dumasovský“ prístup zakotvuje Jánošíka historicky do reálneho sveta stavovského povstania (mimochodom, Jánošík v mušketierskom štýle zachráni knieža Fraňa Rákociho pre dejiny), je priam predurčený na televízny seriál. A Jánošík bol a je predmetom nielen školovaného umeleckého spracovávania spisovateľmi, skladateľmi, režisérmi, akademickými výtvarníkmi, ale každodennosťou tvorivej činnosti širokej verejnosti – ľudu, amatérskych výtvarníkov, folkloristov a i.

janosik_cikker.jpgZhodou okolností o deň neskôr po prezentácii Jánošíka v mediálnej zábavke RTVS bol som v banskobystrickej opere na predstavení Cikkerovho Jura Jánošíka. Voľakedy dávno, asi pred 50 rokmi som ho už videl. Spomienky boli matné. Operu mám rád, ale predovšetkým tú klasickú. Priečia sa mi novodobé režijné výklady. V Bystrici ma to postretlo. Režisér (činoherný) v programovom buletíne sa vyjadruje: „To, že počas inscenácie prechádzame z minulosti do súčasnosti nie je prvoplánový režisérsky prostriedok. Je to spôsob, ako poukázať na to, že nožnice medzi bohatými a chudobnými sa v našej spoločnosti roztvárajú stále viac.“ S nožnicami súhlasím. Za Jánošíka stačili na národné uhorské bohatstvo aj malé manikúrové nožničky. Dnes je toho bohatstva na strane bohatých oveľa viac a aj inak sa zbíja. Preto nechápem, prečo režisér po prechode do súčasnosti účinkujúcim nenaordinoval namiesto automatických pištolí aspoň zopár „kalašnikovov“. Na druhej strane krása Cikkerovej hudby a Hozovho libreta príliš neutrpela. Dobré umenie je večné a má čo povedať aj v niekedy nepríliš dobre skarikovanej podobe.

Juro Jánošík ako historická osobnosť má ešte jednu chybičku krásy. Aj podľa dnešných „odborníkov“ (zaznelo aj v RTVS) konvenoval štátnej moci po februári 1948. Preto umelecké spracovania jánošíkovskej témy v tomto období chápu ako politickú objednávku, sú to „bremená doby“. Koľko bremien doby vzniká po tieto dni po celom Slovensku… Čo na to Ján Cikker: „Opera Juro Jánošík je dielom dlhoročnej túžby skonkretizovať chlapčenské vidiny o tomto legendárnom ochrancovi chudobných. I ja som hľadal jeho poklady v Kremnických horách a v Harmaneckých jaskyniach. V časoch štúdia na pražskom konzervatóriu som si napísal aj libreto. Chvalabohu, len libreto! Potom, ako roky utekali, chlapčenské romantické predstavy začínali dostávať vážnejší charakter. Časom sa mi Jánošík stal zosobnením môjho názoru na sociálnu spravodlivosť, pravdu a slobodu. Pritom som získal presvedčenie, že poklad, ktorý zanechal, nie je zakopaný pod starými jedľami v zemi, ale v mravnej sile, ktorú zosobnil a nám zanechal.“

Bohužiaľ, mravnosť je ťažko merateľná...

A prečo titulok – Slovak Carpathian Highwaymen: internetovou potulkou som naďabil na obrázok sochy Jánošíka od Fera Úprku v Hoŕiciach. Pod ním bol anglický text: Juraj Jánošík (1688–1713), a Slovak Carpathian Highwaymen – a statue in the Smetana Park in Hořice, Jičín District, the Czech Republic. Sculptor: Franta Úprka (1868–1929). Vložte si slovo Highwaymen do gúglovho prekladača a objavíte netušené krásy slovenčiny. Od karpatských zbojníkov alias vodcov, cez karpatské diaľnice až po karpatské hlavné cesty a ľudí spravujúcich ich.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984