Slovenské „nové územia“

15. októbra 1947: Jarovce, Rusovce a Čunovo
Počet zobrazení: 4221

Tohtoročná nedeľa pätnásteho októbra mala na pozadí veľkej histórie a politiky aj drobný dejinný rozmer. Uplynulo 70 rokov od prevzatia nových území československého štátu. Súčasťou Československa sa stali obce Jarovce, Rusovce a Čunovo, dnes mestské časti Bratislavy. O čo išlo? V Parížskej mierovej zmluve 1946, podpísanej vo februári 1947, ktorá upravila aj povojnové vzťahy s porazeným Maďarskom, sa okrem iného uvádza:

D.M.Krno_.jpgČASŤ I. – Hranice Maďarska, článok 1 v bode 4.
a) Rozhodnutia viedenskej arbitráže z 2. novembra 1938 sa vyhlasujú za nulitné.

b) Hranica medzi Maďarskom a Československom, od bodu, kde sa stýka hranica týchto dvoch štátov a Rakúska, k bodu, kde sa stýka hranica týchto dvoch štátov a Sväzu sovietskych socialistických republík, sa týmto obnovuje, ako bola 1. januára 1938, s výnimkou zmeny vyplývajúcej z ustanovení nasledujúcej litery.
c) Maďarsko postúpi Československu obce Horváthjárfalu, Oroszvár a Dunacsún, spolu s ich katastrálnym územím, ako je vyznačené na mape IA, pripojenej k tejto zmluve. Podľa toho československá hranica v tomto úseku sa určuje takto: od bodu spoločného hraniciam Rakúska, Maďarska a Československa, tak ako boli 1. januára 1938, stane sa terajšia hranica maďarsko-rakúska hranicou medzi Rakúskom a Československom až k miestu ležiacemu okrúhle 500 metrov južne od kóty 134 (3,5 kilometra severozápadne od kostola v Rajke); toto miesto stane sa teraz spoločnou hranicou týchto troch menovaných štátov; odtiaľ povedie nová hranica medzi Československom a Maďarskom na východ pozdĺž severnej hranice katastru obce Rajky k pravému brehu Dunaja k miestu ležiacemu približne 2 kilometre severne od kóty 128 (3,5 kilometra východne od kostola v Rajke), kde sa nová hranica v hlavnom dunajskom plavebnom koryte pripojí na hranicu maďarsko-československú, tak ako bola 1. januára 1938; hrádza a preplachovacia závora v obvode obce Rajky zostanú na maďarskom území.
e) Ak by nedošlo k uzavretiu obojstrannej dohody medzi Maďarskom a Československom o transfere obyvateľstva z postúpeného územia do Maďarska, Československo mu zaručuje plné ľudské i občianske práva. Všetky záruky a výsady, stanovené v československo-maďarskej dohode z 27. februára 1946 o výmene obyvateľstva, sa použijú pre osoby, ktoré dobrovoľne opustia územie postúpené Československu.

Práve 15. októbra 1947 prevzal československý štát „nové územia“ postúpené od Maďarska. Petržalskí matičiari a spriaznenci si pravidelne pripomínajú všetky významné medzníky najmä novodobej histórie Petržalky a jej okolia. Počnúc pripojením Petržalky k Česko-Slovensku (vtedy ešte oficiálny názov so spojovníkom) v 1919 či podpisom Trianonskej zmluvy 1920. Pokračujeme tragédiou Mníchova a nemeckou okupáciou Petržalky (1938), ale spomenieme si aj na fašistické besnenie na konci vojny v Petržalke, ako aj na jej oslobodenie v roku 1945. Nezabúdame ani na výročie mierovej dohody z Paríža po druhej svetovej vojne. Pri tejto príležitosti sme sa už stretli na trojhraničnom bode, na vodnom diele Čunovo. Ale aj v Jarovciach a Rusovciach. Vždy vo februári, kedy bola zmluva podpísaná. Tohto roku po prvýkrát v októbri a práve v Rusovciach, na miestach, kde pred 70 rokmi naše štátne orgány prevzali novozískané územie. Slovo pred časom uverejnilo článok, ktorý osvetľuje súvislosti 15. októbra 1947.

dscf7085.jpg
Iba jedna "skamenená" pamiatka v Slovenskej republike na evanjelickom
kostole v Banskej Bystrici, foto kostola nižšie.

Parížska mierová zmluva (podobne ako Trianonská) je významným medzníkom pre Petržalku, ale i celé Slovensko. A nielen pre zisk „bratislavského predmostia“. V zmluve sú aj tieto záväzky maďarského štátu: Časť II. oddiel 1. článok 2.2. Maďarsko sa ďalej zaväzuje, že platné zákony v Maďarsku nebudú ani svojím obsahom alebo aplikáciou či priamo alebo nepriamo diskriminovať osoby maďarskej štátnej príslušnosti pre ich rasu, pohlavie, jazyk alebo náboženstvo a to či už ide o ich osoby, majetok, zamestnanie, záujmy z povolania alebo záujmy peňažné, štatus, politické alebo občianske práva, alebo o hocaké iné otázky. A  článok 4. Maďarsko, ktoré podľa dohody o prímerí urobilo opatrenia na rozpustenie všetkých politických, vojenských alebo polovojenských organizácií fašistického rázu na maďarskom území, ako aj všetkých iných organizácií, vyvíjajúcich propagandu nepriateľskú Spojeným národom, počítajúc do toho propagandu revizionistickú, sa zaväzuje, že v budúcnosti nebude trpieť jestvovanie a činnosť organizácií tohto druhu, ktorých cieľom je zbaviť ľud jeho demokratických práv.

dscf8985.jpgdscf8983.jpgMyslím, že rozhodnutie spred sedemdesiatich rokov bolo prezieravé a malo smerovať k trvalej udržateľnosti mierového spolunažívania. Zásadne sa to podarilo. Z československej a neskôr zo slovenskej strany mierová zmluva i následné dvojstranné dohody sú dodržiavané. Avšak málo ctené a nedostatočne využívané na prehlbovanie zdravého národného a občianskeho povedomia. Málokto si uvedomuje, že bez tohto územného zisku z roku 1947 nebolo by kde postaviť náhradný variant Hrušovskej zdrže pri Čunove. Tunajšia hrádza stojí len pár sto metrov od maďarskej hranice na pravom brehu Dunaja. (Pozrite bod 1.4.c mierovej zmluvy) Pred sedemdesiatimi rokmi centrálna vláda v Prahe ponechala slávnostný akt prevzatia zadunajských pribratislavských dedín na vtedajšie asymetrické slovenské orgány: Dôvod? Nechcela „provokovať“ Maďarsko! Podobne sa správame dodnes. Našiel som len novinovú spomienku spred desiatich rokov. Aj naše tohoročné vlastivedné spomínanie sa odohralo v komornom rúchu. Bez záujmu širšej verejnosti. Myslím na štátne a samosprávne orgány.

Naše slovenská dejinné vedomie (ako každého národa) je zložené z rozhodnutí a činov našich predchodcov. Či ich slová a skutky vytesáme do kameňa či dreva, odlejeme do bronzu alebo uložíme na akékoľvek nosiče pamäte záleží od každého z nás. Prihováram sa za vytvorenie akejkoľvek trvalej spomienky na 15. október 1947 predovšetkým na miestach, ktoré sú s touto históriou zviazané. Vhodný priestor je parčík pred poštou v Rusovciach. Podobne si treba uctiť Parížsku mierovú zmluvu. Mám vedomosť o existencii iba jednej „skamenenej“ pamiatky v Slovenskej republike. Na evanjelickom kostole v Banskej Bystrici.
 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984