Slovensko, ľavica, sociálna demokracia

Počet zobrazení: 2865

Tri slová, no iba prvé má reálny obsah – Slovensko naozaj existuje v geografickej, aj politickej podobe. Má územie, aj obyvateľov, má štát, aj občanov. Ako je to s ľavicou a sociálnou demokraciou?

Dnes máme čistú kapitalistickú vládu. Znamená to, že ľavica by mala byť antikapitalistická alebo aspoň nekapitalistická? Nejako tak by to malo byť. A čo sociálna demokracia? No tá bola v devätnástom storočí antikapitalistická, po druhej svetovej vojne nekapitalistická. Dnes je okrajová.

Prvým slovom je Slovensko – hoci niektorí neprajníci spochybňujú Slovensko ako územie aj ako štát, predsa len reálne existuje, takže aspoň v niečom máme jasno.

Ľavica na Slovensku je už zložitejšou otázkou. Kde-kto o sebe hovorí, že je ľavičiar, niektoré stranícke skupiny si hovoria ľavičiari, tak sa pozrime na to, aký by mali mať obsah.

Pojem ľavica vznikol ešte v monarchickom Francúzsku – v parlamente sedeli zástupcovia miest vľavo od aristokratickej časti. Takže ľavica nebola chudobná, ale nebola privilegovaná, dnes by sme povedali, že išlo o opozíciu voči vládnucim vrstvám. V liberálnom svete prevzali túto funkciu socialisti, ktorí boli naľavo od liberálov aj od katolíckych konzervatívcov. Za povšimnutie stojí súčasný americký pohľad – Biden je vraj reprezentantom ľavice, až socialistom. No to je v podstate nadávka, ale zároveň výzva chudobnejších vrstiev, aby nehľadali ozajstnú ľavicu, ale volili bidenovcov. Takže ide o jednoduchý trik na politickej scéne v boji o moc.

lavica_pixabay_orig.jpg
Ilustrácia: Pixabay.com

Na Slovensku by ľavica mala mať niečo z historickej podstaty, ale zároveň musí akceptovať aj nové sociálne pomery. Historická podstata – to je návrat k pojmom a postojom. Takže základom ľavicovosti bola orientácia na robotnícke vrstvy obyvateľstva, čo už dnes neplatí, lebo sa zmenila sociálna štruktúra. ALE! Podľa prieskumov má vyše polovica občanov uložené peniaze v nižšej hodnote, ako je priemerný mesačný príjem, teda sú chudobní. Toto je sociálne prostredie, ktoré treba identifikovať aj z hľadiska sociálnych vrstiev a povolaní. Títo občania by predsa nemali podporovať čisto kapitalistickú vládu. No niekto ich musí osloviť – konkrétne cez ich sociálne postavenie. Pripomínam, že boháči sú v tomto prípade málo dôveryhodní. No aj Marx mal svojho kapitalistu– Engelsa.

Ľavica bola takmer vždy spojená s pojmom socializmus. Ten vyjadroval a mal by aj dnes vyjadrovať konkrétny stav spoločnosti a vzťah medzi štátom a nižšími sociálnymi vrstvami. Po druhej svetovej vojne boli za socialistické štáty považované najmä Švédsko a Rakúsko. Určite aj preto, že tam dlhodobo vládli rakúski socialisti, resp. švédski ľavicoví sociálni demokrati. Tí si dokonca aj vymysleli termín funkcionálny socializmus, ktorý predstavoval trhovú ekonomiku a vládu socialistov, ktorí dokázali prerozdeľovať národné bohatstvo. No a vládli spoločne s odbormi, ktoré však na rozdiel od Slovenska mali veľmi širokú národnú podporu.

Socializmus je teda stav spoločnosti, a nie nadávka.

No a pojem sociálna demokracia? Ten na Slovensku nikdy nemal veľkú podporu. Aj Smer vyšiel hore ako Smer, až potom Zala presvedčil Fica, aby rozšírili názov o sociálnu demokraciu, čo bol vstup do socialistického klubu v EÚ, aj do Socialistickej internacionály. Ľudia nikdy nevolili na Slovensku masovejšie sociálnu demokraciu, ale Ficovu stranu. Zrejme aj Pellegriniho strana je vnímaná ako pokračovanie Smeru bez Fica.

Pritom z európskeho hľadiska je sociálna demokracia dlhodobejšie na odchode z mocenských pozícií. Kde sú časy Kreiskeho, Sinowatza, Brandta, Palmeho či Mitterranda? Už je to iba história. Ľudia ako Schröder pochovali šancu socializmu a Európska únia zmiešala socializmus s liberalizmom ako účelovú cestu do neznáma. Sociálna demokracia mala najväčší význam v povojnovej západnej Európe, pričom sa udržiavala pri živote najmä ako demokratický variant voči sovietskemu komunizmu. Po rozpade sovietskeho bloku nedokázala vytvoriť nový obraz budúcej Európy a EÚ zničila aj posledné iskierky sociálnodemokratického nazerania na svet. Boháči a korupcia ovládli európsky svet.

Netreba sa hanbiť za pojem socializmus, má svoj obsah a možno sa obrátiť na rakúsky a švédsky vývoj v ich hviezdnych časoch. Aj dnes sú tieto krajiny ďaleko pred Slovenskom, takže poučenie sa z ich minulosti by bolo užitočné. Socializmus by naozaj mal znamenať trhové hospodárstvo a stabilnú ochranu štátu pred ním. Namiesto toho vidíme „kaviarenský“ boj rôznych skupín oligarchov, ktorí používajú politické strany a ich „osobnosti“ ako marionety či v lepšom prípade ako figúrky na šachovnici. Diváci, pardon, občania do toho môžu kecať, ale hra ide bez ich aktívnej účasti.

Určite by bolo užitočné, keby bola obnovená idea socializmu cez základné duchovné hodnoty a s odvolávaním sa na historické postavy. To je však úloha skôr pre intelektuálov aj umelcov – a tam je všade ticho. Musí prísť búrka, aby sa potenciálni duchovní a kultúrni lídri prebrali?

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984