Reklama
Reklama

Slovenský dobrovoľník z merudeviateho

Ďurko Langsfeld, povolaním učiteľ
Počet zobrazení: 4857

V októbri roku 2015 sme si pripomenuli okrúhle dvojsté narodeniny osnovateľa „skupinky“  štúrovcov Ľudovíta Štúra. Iba o desať rokov neskôr (16. októbra 1825), taktiež v októbri sa narodil praktik a nadšenec slovenského národno-emancipačného hnutia, poručík slovenských dobrovoľníkov Juraj Langsfeld, profesiou učiteľ.

Ako sme si uctili jubilanta
 

Oslavy jeho 190-ich narodenín si pripomenuli spolurodáci zo Sučian v Turci a široká verejnosť v nedeľu 18. októbra 2015 v rodnej obci. Súčasťou osláv boli služby božie v miestnom evanjelickom chráme. Evanjelickým farárom v obci v čase slovenského povstania bol Ondrej Hodža (otec politika Milana Hodžu – prvého Slováka na poste československého premiéra), ktorý podporoval a šíril slovenskú národnú myšlienku. Jeho nadšeným stúpencom sa stal aj Ďurko Langsfeld. Obaja boli za svoje činy a myšlienky perzekvovaní.

lansfeld_1.jpgPred obedom sa konala pietna spomienka na Ďurka pred jeho rodným zrenovovaným domom. Vynovili aj expozíciu venovanú Ďurkovi, Sučanom a Sučiancom. Prítomná bola početná delegácia z mesta Kremnica. Oprávnene. Práve v Kremnici 22. júna 1849 Ďurka Langsfelda popravili za účasť v odboji. „Sudcom“ bol jeho „osudový“ protivník z maďarskej strany major Herman Gorgei. Ďurkov postoj pri súde a poprave sa už v momente jeho smrti stal legendou. Jeho posledné slová: „Teraz ma súdia nepriatelia, ale budú ma niekedy súdiť i Slováci a u tých by som nechcel prepadnúť!“ vstúpili do histórie. Kremničania si Juraja Langsfelda doteraz pripomínajú. Po obede odznela v miestnom robotníckom kultúrnom dome prednáška Dr. Ferdinanda Vrábla spojená s besedou na tému: Životné osudy Ď. Langsfelda. V kultúrnom programe vystúpili okolité súbory Sučianka, Kalužiar či ľudová hudba Drienča a Tiesňavan z Krpelian. Môj umelecký dojem – slovenský život je aj napriek 21. storočiu krásny!

Partizánske hnutie ako súčasť slovenských povstaní
 

Neoddeliteľnou súčasťou tvorivej práce je dnes kliknutie na internet a „kuknutie“ na jeho obsah. Wikipédia v slovenčine vám prezradí aj tieto súvislosti. Citujem: „Juraj Langsfeld, alebo Ďurko Langsfeld bol slovenský národovec, učiteľ vo vtedajšom Turčianskom Svätom Martine a neskôr dobrovoľník v Hurbanovom vojsku. Po prehre utiahol sa do hôr k partizánom, avšak v roku 1849 bol pri Turčianskych Kľačanoch chytený, odvedený spolu s ostatnými zajatcami do Kremnice, tam odsúdený a obesený.“ Fíha! Partizáni na Slovensku o sto rokov skôr! Možno úsmevné, ale celkom výstižné. Koniec koncov asi ku každému slovenskému povstaniu (mali sme ich dve) patrí aj partizánske hnutie.

Ďurko Langsfeld sa ako poručík veliaci čate slovenských dobrovoľníkov zúčastnil druhej výpravy v zime a na jar 1849. V bojoch preukázal veliteľské schopnosti a odvahu. Po rozpustení zboru v polovici apríla 1849 sa s ďalšími jeho príslušníkmi z Turca a Liptova vrátil cez Halič na Oravu. Poniektorí pokračovali v boji, ale 28. 4. 1849 boli pri Dolnom Kubíne porazení. Potom, povedané dnešnou terminológiou, prešli na partizánsky spôsob boja (podobne aj armáda v roku 1944). Skrývali sa vo fatranských horách. Zo zálohy a primerane svojmu počtu a výzbroji prepadli 12. 5. 1849 v kraľovianskej doline jednotku uhorskej (maďarskej) domobrany pod velením majora Hermana Görgeia. Váľaním skál spomalili jej ústup pred ruskou armádou, nakoniec sa pred presilou stiahli. Ďurko ako známy živáň sa pred neprajnou maďarónskou atmosférou opäť skrýval v lesoch. Jeho odboj skončil na úrovni antickej tragédie. Vlastný ujec Čabiak – révaiovský horár ho vyzradil za odmenu 300 zlatých. Ďurka 20. 6. 1849 zlapali, previezli do Kremnice a o dva dni popravili.

Osudový protivník major Herman Görgei
 

Meno Görgei je maďarský prepis prídomku Hrhovský. Herman bol z rodu Hrhovských zo Spiša, sídlili v Toporci pri Kežmarku. Z doby „povstanja slovenskjeho“ známejší bol jeho mladší brat Artúr, ktorý to dotiahol až na vrchného veliteľa povstaleckej maďarskej armády. Vtedy mal len tridsať rokov. Nebol v tom čase výnimočný, aj naši vodcovia Štúr, Hurban, Hodža boli tridsiatnici. Artúrova sláva vyvrcholila v prvej polovici roku 1849. Po Világoši nebol ako tucet iných revolučných veliteľov popravený, ale dvadsať rokov, do rakúsko-maďarského zrovnania bol internovaný v Klagenfurte. Potom ešte požil (dožil sa skoro stovky). Býval vo Vyšehrade na Dunaji, pomáhal mu brat Štefan s manželkou Annou, rodenou Dedinskou. Jeho vila sa nachádza pod Dolným hradom a už dva roky je na predaj.

lansfeld_2.jpgNáš“ Herman robil v lete 1849 bratovi veliteľa štábu. Vráťme sa do Kremnice 22. júna 1849. Správa o polapení Ďurka sa doniesla ihneď k Hermanovi Gorgeiovi, ktorý v tom čase bol v banskom meste. Vyhlásil ho aj bez súdu za vlastizradcu, odbojníka a buriča a presadil popravu obesením. Spolu s ním odsúdili aj „špióna“ Sulzera. Historik tvrdí, že „z povahy krvilačného Hermana Görgeia vyplýva, že by v žiadnom prípade Ďurka Langsfelda nebol omilostil“. Historickou drobničkou je list, v ktorom sa 18. júla v roku 1905 vyjadril Artúr Görgei (v tom čase už mal 87 rokov) na adresu brata k žiadosti riaditeľa kremnickej reálky Františka Psotku „kvalifikovať“ čin jeho brata spred 55 rokov takto: „Sulzer bol špehúňom a vyzvedača dať popraviť je takou povinnosťou, od ktorej splnenia ani Washington, najhumánnejší zo šťastlivých vojvodcov, nezdesil sa. No Langsfeld nebol špehúňom!“. Svojské, ale predsa zadosťučinenie.

Na nášho Hermana takto spomína aj Gustáv Kazimír Zechenter Laskomerský v súvislosti so svojou svadbou:  „Bol tam istý Herman Görgei, muž požívajúci veľkú dôveru, ktorému sa všetko s úctou klaňalo, bývalý a na Slovensku kedysi dobre známy krutý honvédsky major, na ten čas správca kežmarskej sporiteľne. Tento zvelebovaný pán žil skvele a svojou štedrosťou a skvostom utvoril si – ako to tak často býva  – z ľudí, zvlášť potrimiskárov, veľkú klientelu, až konečne, keď najavo vyšlo, že jeho nádherný život korenil v banke a on do šesťdesiattisíc jej kapitálov zmárnil, vyplazili jeho plaziví ctitelia oči a jazyky a účastníci banky a či sporiteľne mali česť tú škodu cez dlhé roky znášať v zoslabnutých účastinných údeloch. Tento pán, tak sa zdá, v r. 1848 dal obesiť dvoch inteligentných mladíkov v Kremnici na humne pri piargskej ceste. Táto rozprávka síce vonkoncom nepatrí k mojej svadbe, ale som ju predsa pri tejto príležitosti chcel pripomenúť, keďže som tú osobnosť mal možnosť vidieť.“ Herman napokon v roku 1875 skončil samovraždou. Spravodlivosť pre Ďurka Langsfelda po 25 rokoch?!

Smrť Ďurka Langsfelda
 

Tak nazval svoju drámu jej autor Jozef Gregor Tajovský z roku 1922  a Langsfeldova päťmesačná účasť na odboji dodnes nastoľuje pre tých, ktorí sa tomu nebránia, vážne otázky. Je ozbrojený boj, ktorý si vyžaduje obete na životoch správnym hľadaním „slovenskej“ pravdy? Pravdy ako ochoty bojovať za niečo slovenskô, o čom nevieme ani či je slovenské. Veď slovenčina „existuje“ v čase slovenského povstania ani nie len 5 rokov a koľkých má neprajníkov. Dokonca spája (inak) súperov z obidvoch konfesií. Katolíci si držia bernolákovčinu, luteráni slovakizovanú češtinu a traja mladíci, ešte ani nie tridsiatnici, chcú tvrdiť, že je ľúbozvučná aj nejaká slovenčina. Iba tretí rok fungujú tlačené noviny, ktoré väčšina budúceho národa nevie prečítať, najmä preto, že nevie čítať. A tvorcovia národa by ešte radi, aby sa tento špatnokrásny ľud chytil zbrane (zväčša vidiel) a šiel do boja za svoje národné (prelož slovenské) práva. O ktorých nemá veľa potuchy! O ktorých pochybujú aj tvorcovia Komunistického manifestu. Pritom boj za národné práva Maďarov v meruôsmom má už za sebou viac ako polstoročie sofistikovanej maďarskej obrodeneckej činnosti a efektívnu sponzorskú podporu Natio hungarica (z ktorého sa tvorí maďarská elita) neplatiaceho dane. Nielen finančnú, ale aj ideologickú a štátoprávnu. Dokonca tie ich práva, aj keď sú výrazne nacionalistické, sú svetom považované za výsostne demokratické. A boj za maďarské práva v rokoch 1848 a 1849 si vyžiadal tisíce mŕtvych...

Nájdu sa takí blúznivci! Dokonca martýri. Územie budúceho Slovenska v tom čase značkujú hroby čáčovského richtára Bartoňa, Holubyho a Šuleka či práve Ďurka Langsfelda. Ale aj iných, ktorí nemali to šťastie dostať sa do slovenskej spisby. Naši južní susedia považujú meruôsme roky za jeden z najvýznamnejších medzníkov „národnej“ histórie. Maďarské dejinné trojvršie dopĺňa vznik Uhorska – sviatok Štefana kráľa a revolúcia v októbri 1956. My, hrdí Slováci sme sa zmohli ako tak vyhlásiť 19. september 1848 za pamätný deň.

Nepriatelia súdia naďalej...
 

Čo však „závidím“ Maďarom, je dôslednosť reflektovania národnej histórie. Dôslednosť až paranoja. Ich národná pamäť nepripustí iný výklad. A tak sa môže stať, že v meste Štúrovo v Slovenskej republike v deň narodenín Ľudovíta Štúra (mal by dvesto rokov)  sa pri poklepkávaní základného kameňa budúceho pomníka prejaví hrubá neznášanlivosť. Predovšetkým naši občania maďarskej národnosti (pod záštitou bývalého ministra školstva SR (!) Ladislava (Lászlóa) Szigetiho nie sú ochotní rešpektovať výsledky prvej svetovej vojny a zánik Uhorska. Na základe Trianonskej dohody, ktorú Maďarsko podpísalo (a dohody sa majú plniť) vzniklo dnešné Slovensko de jure. Slovensko je právoplatný dedič Uhorska! Slovensko nevzniklo odtrhnutím sa od Maďarska! Naši maďarskí skoro tisícroční spoluobčania sa musia vyrovnať s tisícstoročnou skutočnosťou, že Uhorsko bol aj náš štátny útvar a že naši páni boli rovnocenní pánom mondokujúcim po maďarsky. A naša slovenská bedač bola rovnoprávne gniavená ako tá maďarská! Právo na slovenskú existenciu a povinnosť ju rešpektovať z maďarskej strany potvrdila aj parížska mierová dohoda s Maďarskom z roku 1946. Obidve dohody, ako aj tá z roku 1995 sú základom dobrého spolunažívania Slovákov a Maďarov. Priatelia na obidvoch stranách počúvajte: čím skôr sa s tým vyrovnáme, tým lepšie!

stur_sturovo.jpgŠtúrovo, 28. októbra 2015. Maďarský účastníci slávnostného aktu.

Preto slová primátora Štúrova a exministra Szigetiho o narušovaní dobrých slovensko-maďarských vzťahov slovenskými extrémistami, ktorí sa snažia dráždiť maďarstvo petrifikovaním mena Ľudovíta Štúra oproti ostrihomskej katedrále a hradu – významného symbolu maďarského národa a štátnosti (vidíte Slováci nie sú už ani od macochy), dokonca na slovenskom výsostnom území, nie sú na smiech. Skôr na plač a predovšetkým na právne konanie! Ak sa tak nestane, možno sa dožijeme dňa, že Ondrovi Čabjakovi strýkovi Ďurka Langsfelda za jeho zradu (podľa slovenského uhľa pohľadu) alebo podľa názoru druhej strany: činu v prospech maďarského národnooslobodzovacieho boja ponúkne niektorá z našich súčasných politických strán s výraznou podporou na slovenskom juhu čestné členstvo in memoriam: „za významný prínos k zlepšovaniu slovensko-maďarských vzťahov“.

SÚVISIACE:
Jozef Schwarz: Pred 200 rokmi narodil sa nám... Ľudovít Štúr alebo Štúr v Štúrove
 

hodza_sucany.jpg

Sučany, náhrobok Milana Hodžu, sučiansky Pantheon.

sucany_panteon.jpg
Foto: Autor

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama