Smiešne, smutné či vážne?

Počet zobrazení: 4500

Unavený z návštev výstav, koncertov a operných predstavení rozhodol som sa stráviť večer pri televízore. Nelákali ma ani americké horory a krváky (veď by ma mohli inšpirovať k tomu, aby som vyšiel do ulíc so vzduchovkou), ani nemecko-švédske romantické filmy s manželskými trojuholníkmi či štvoruholníkmi, na ktorých sa môžu odreagovať v láske (ba dokonca v živote) nešťastní televízni diváci. Keďže pravidelne cestujem do hlavného mesta Katalánska, zvolil som si v názve síce romantický, ale obsahom predsa túto kategóriou prekračujúci nemecko-španielsky film Leto v Barcelone (2015). V ten istý večer som si po rokoch zopakoval aj sledovanie slávneho filmu Sydneyho Pollacka Takí sme boli z roku 1973. Režisér sa v minulom storočí preslávil nielen skvelou komédiou Tootsie, ale aj ďalšími umeleckými filmami (Kone sa tiež strieľajú, Elektrický jazdec) presahujúcimi individuálne osudy a nastavujúcimi americkej spoločnosti zrkadlo. Z nich mám najradšej Tri dni Kondora, ktorý by mal byť povinný pre tých, ktorým nahučali, že jediným zlom druhej polovice minulého storočia boli KGB, Stasi a ŠtB.

barcelona.jpgAle vráťme sa k sledovaným filmom. Čo môžu mať spoločné súčasný európsky komerčný film so starším retrofilmom, ktorý opisuje Ameriku v prvých povojnových rokoch? Hoci v popredí oboch sfilmovaných príbehov bola (akože inak) láska, oba sa vyslovovali k spoločenským problémom, ako je sociálna nespravodlivosť, nadutosť i prázdnosť života bohatých a tragicko-smiešna rebélia, voči tomu, čo sa dnes nazýva vraj z východu ohrozovanými euro-atlantickými hodnotami, čiže voči moci peňazí. Tam kde vládne kapitál, tam totiž aj tie večne omieľané hodnoty slobody a demokracie sú len prázdnymi pojmami. Kým v prvom z filmov rebelka voči brutálnemu kapitalizmu bola podaná skôr s náznakmi komiky či miernej paródie, hlavná ženská postava Pollackovho taki_sme_bolia.jpgfilmu bola terčom posmechu len pre zabehanú americkú spoločnosť (vrátane tých, čo zradili ideály humanity svojej mladosti), no divák nemohol zaujať iné stanovisko, ako s touto hrdinkou sympatizovať. Aj dnes si mnohí myslia, že postaviť sa na stranu kritikov súčasného modelu spoločnosti nemá zmysel, navyše, ak každý, kto má iný než oficiálny názor, je nálepkovaný ako boľševik alebo ruský špión. Skúsenosti z histórie však hovoria čosi iné. Len treba prekonať pohodlnosť a dnes už aj strach a žiadať od tých, čo šéfujú spoločnosti, jednotu slov a skutkov, nezakrývanie pravdy a zodpovednosť za ďalšie osudy našej planéty. Americký film v tomto kontexte zaznel veľmi aktuálne, keďže sa Európa pomaly začína podobať na Ameriku rokov mccarthizmu, keď vynútená lojalita bola sprevádzaná „honom na čarodejnice“, čo dokázalo pokriviť charaktery aj viacerých veľkých osobností (skvelý režisér Elia Kazan).

Bohužiaľ, Európania sklamaní politickými elitami sa alebo odvracajú od politiky, alebo nachádzajú alternatívu v stranách s nebezpečnými nedemokratickými prvkami. Médiá namiesto pravdivého obrazu minulosti i súčasnosti servírujú len polopravdy alebo lži, a nútia nás veriť tajným službám, ktoré si svojho času vymysleli incident v Tonkinskom zálive, jadrové zbrane v Iraku a ďalšie nehorázne lži v záujme cieľov svojich mocipánov. Ešteže zavše dokážu ľuďom otvoriť oči aj filmy, od ktorých by sme to dnes ani nečakali.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984