Snehová kráľovná

Kedysi dávno, keď bol diabol ešte veľmi mladý a namyslený, urobil si čarovné zrkadlo. Čokoľvek pekné sa odrazilo v jeho skle, hneď sa stalo škaredé a zlé a, naopak, všetko zlé sa stávalo pekným.


Ilustračné foto: Sam Lavy /Flickr

Som teraz najmocnejší na svete! – tešil sa diabol. Lietal so svojím zrkadlom sem i tam a prinášal smútok a nešťastie.

Len čo pozrieš do zrkadla, má ťa v moci moja kliatba. Svet zahalí čierna noc, taká je dnes moja moc! – tešil sa.

Až mu raz skrsla v hlave naozaj diabolská myšlienka.

Zanesiem zrkadlo vysoko do neba, aby sa doň pozrel sám Boh. Schmatol zrkadlo a zamieril hore. Čím bol však vyššie, tým bolo zrkadlo ťažšie. Vypadlo mu z rúk a pri páde sa rozbilo na milión kúskov. (H.CH.A.)

Niektoré z tých kusov boli také veľké, že sa mohli vložiť do okenných rámov a cez tie sklá sa svet ukazoval iba zlý a krutý. A tak vznikli masmédiá.

Niektoré boli drobné – keď spadli niekomu do oka, človek videl namiesto dobra a šťastia len zlo a nešťastie a stal sa z neho novinár alebo politický aktivista.

Niektoré boli ešte menšie – vrývali sa rovno do srdca a premenili ho na cencúľ ľadu. A taký človek sa stal bankárom, politikom alebo vojakom.

A tu sa začína NÁŠ príbeh.

Alebo ...?

Ďalšie články: DUŠAN BRINDZA