Reklama
Reklama

Sobotné návštevy Vladimíra Putina v Rakúsku a Nemecku

Počet zobrazení: 2443
Už roky v medzinárodných vzťahoch nie je uhorková sezóna. Predsa však len jedna z dvoch sobotných ciest (18. augusta) V. Putina mala nádych letného uvoľnenia, aj keď slniečkarské a rusofóbne kruhy to zrejme vidia ináč.

 

Svadba v rakúskom zapadákove a jej možné „globálne“ súvislosti
 

Išlo o krátky o niečo viac ako hodinový pobyt na svadbe rakúskej ministerky zahraničných vecí K. Kneisslovej s podnikateľom W. Meilingerom v juhoštajerskej obci Gamlitz, niekoľko kilometrov od slovinských hraníc. Putin bol „hviezdnym hosťom“ na pozvanie nevesty. Prítomní boli aj rakúsky kancelár S. Kurz a vicekancelár H.-Ch. Strache (hostia zo špičiek EÚ pozvaní neboli...).

Predniesol prípitok v nemeckom jazyku so želaním dlhých spoločných rokov a šťastia novomanželom, ktorým daroval tulský samovar, starožitný lis na olej a obraz s vidieckym motívom. Zábava sa konala v typickom štajerskom hostinci Tscheppe an der Weinstraße v miestnej časti Sulztal. Zaspieval na nej aj kozácky chór, ktorý prišiel s V. Putinom.

Ruského prezidenta prijali svadobčania veľmi dobre. Aj personál hostinca sa potešil, že sa mu, keď si s nevestou aj zatancoval, v podniku a na svadbe páčilo. V. Putin s návštevou vyjadril tiež spokojnosť a považoval ju za dobrú a vydarenú akciu.

Napriek množstvu rôznych kontaktov, účasť hlavy štátu na svadbe v zahraničí je dnes raritou. Usilovne sa zisťovalo, kedy sa naposledy hlava Ruska zúčastnila na svadbe v zahraničí. Dospelo sa k nostalgickému poznatku, že údajne to bol cár Mikuláš II. na svadbe jedinej dcéry nemeckého cisára Viliama II. a jej miláčika Viktórie Lujzy v máji 1913.         

Svadba v rakúskom zapadákove (K. Kneisslová tam žije na malom hospodárstve) sa tým, že sa na nej zúčastnil V. Putin, stala takmer „globálnou“ témou. Objavili sa v nej dve „fatálne“ otázky. Prvou je tá, či môže hlava štátu ísť na súkromnú návštevu. Na otázku novinárov V. Putin zdôrazňoval, že išlo o súkromnú akcia.

Druhá otázka, ktorá má už rusofóbny náboj, je v tom, že v Rakúsku, ale aj v iných štátoch sa poukazuje na to, že Rakúsko je predsedníckou krajinou EÚ a že k takémuto stretnutiu preto nemalo dôjsť, lebo V. Putin sa na ňom hovoril nielen s ministerkou, ale aj s rakúskym kancelárom. Znamená to vraj narušenie línie EÚ vo vzťahu k RF.

Množstvo negatívnych reakcií táto návšteva vyvolala najmä v mediálno-politických kruhoch na Ukrajine (a medzi ich stúpencami a podporovateľmi v zahraničí), čo už nevedia, aké „zlé“ veci by na Rusko a V. Putina ešte vymysleli. Objavila sa aj ironická poznámka, že ak v USA osobu, ktorá sa čo i len pozdraví s ruským veľvyslancom, považujú za „agenta Kremľa“, ako radikáli rusofóbovia označia ministerku, ktorá si na svoju svadobnú hostinu dovolila pozvať prezidenta RF a čo to môže znamenať pre celý štát.

Doplníme, že Rakúsko bolo prvým štátom, ktorý ruský prezident po svojom znovuzvolení v tomto roku navštívil. Globalistom a atlantistom však zrejme vadí, že rakúska vláda má viac národné zameranie, ako si to predstavujú a že nachádza spoločné témy aj s Ruskom a poukazuje pri tom na škodlivosť protiruských sankcií a navrhuje ich obmedzenie (zrušenie). 

 

Pôjde V. Putin na oslavy svadby G. Schrödera?
 

Aj keď uhorková sezóna už neexistuje, podľa novín Bild nie je vylúčené, že V. Putin môže za niekoľko týždňov znovu navštíviť Nemecko, ale tentokrát súkromne – podobne ako 18. augusta Rakúsko. Povráva sa o tom, že by sa mal zúčastniť na svadobnej hostine exkancelára G. Schrödera (považujú sa za priateľov), ktorá by mala byť 5. októbra v hoteli Adlon v centre Berlína.

Podľa niektorých zdrojov sa s Kórejčankou Kim So-jon už oženil 2. mája tohto roku v Soule. Je to už piata manželka G. Schrödera. Zoznámil sa ňou pred dvomi rokmi, keď tlmočila na jednej medzinárodnej konferencii podnikateľov.

 

Vidiecka atmosféra okolia zámku Meseberg
 

Zo svadby K. Kneisslovej sa V. Putin ponáhľal na stretnutie s nemeckou kancelárkou A. Merkelovou, ale aj tak prišiel s polhodinovým oneskorením. Do Nemecka od roku 2000, keď bol prvýkrát zvolený za ruského prezidenta, zavítal už na svoju sedemnástu návštevu. Okrem toho bol dvakrát v Nemecku ako predseda ruskej vlády.

putin_merkel_2.jpg
Foto: kremlin.ru

V Mesebergu, neďaleko Berlína, kde sa stretnutie V. Putina s A. Merkelovou konalo, je „vládny“ zámok. To, čo spájalo obe cesty V. Putina, bolo, že aj tento zámoček má pokojné, idylické okolie. Novinári boli prekvapení, že neďaleko od budovy bola záhradka s vysadenou mrkvou, že na vedľajších dvoroch sa gágali husi. Bol tam dokonca aj plagát napísaný po rusky: „Prezident Putin, vítajte v Mesebergu u priateľov. Rusko, vpred.“

Pokojný charakter malo aj prostredie pre neprotokolárne fotografovanie. Jedna zo snímok ukazuje A. Merkelovú a V. Putina doslova v selankovom formáte, ako sedia za záhradným stolíkom s malou kyticou vo váze na ňom a za nimi je jazierko s fontánou.

Tu sa však už idylka končí. A. Merkelová sa vyjadrila, že od stretnutia príliš veľa neočakáva. Tlačový tajomník prezidenta RF D. Peskov uviedol, že tiež neočakávali konkrétne výsledky, ale cieľom stretnutia bola viac výmena názorov na prerokovávané témy a možná koordinácia postupu pri ich riešení v budúcnosti. A ešte jedna dôležitá myšlienka A. Merkelovej – sporné otázky s Ruskom možno riešiť len cestou rokovaní.

Aj z týchto vyjadrení vidieť, že atmosféra stretnutia bola pokojná, vecná a hľadalo sa riešenie problémov, ktoré sužujú nielen Nemecko a Rusko, ale aj ďalšie štáty. Od porozumenia medzi RF a Nemeckom závisí podľa obsahu rozhovorov oveľa viac než len ich dvojstranné vzťahy.

 

Stručne o obsahu rokovaní
 

Tlačová konferencia bola netradične pred začiatkom rokovaní. Uviedli sa na nej hlavné témy, ktoré sa nakoniec podľa vyjadrení po rozhovoroch sústredili na dve: Ukrajina a Sýria. Zaoberalo sa aj Iránom, ale už menej. Jeden z komentárov uviedol, že kto očakával viac tém, bol sklamaný. Samozrejme, o každej téme sa hovorilo v mnohých väzbách a súvislostiach, lebo rozhovory trvali až tri hodiny. Aj závery sú interpretované relatívne ucelene a bez nejakých veľkých odlišností, pričom sa môže dôraz položiť na parciálne otázky.

V súvislosti s Ukrajinou sa najčastejšie uvádzajú dva závery. Prvým bolo vyjadrenie ľútosti nad tým, že minské dohody sa neplnia. V. Putin povedal, že hoci pri riešení ukrajinskej krízy nevidieť žiadny pokrok, Rusko je stále pripravené hľadať cesty jej prekonania.

Druhou otázkou bol Severný potok 2, ktorý vzbudil nevôľu v USA. Podľa V. Putina je energetika jednou z priorít spolupráce Ruska a Nemecka. Zdôraznilo sa, že problém sa nesmie politizovať a Severný potok 2 je ekonomickou záležitosťou. Zároveň sa uviedlo, že jeho vybudovanie neznamená, že plyn cez Ukrajinu nebude prúdiť, čo požadovala A. Merkelová, ale to musí mať primeraný ekonomický prínos.

V prípade Sýrie sa tiež zdôrazňovali dve otázky. Prvou otázkou bola potreba humanitárnej pomoci. Boje v Sýrii definitívne slabnú, ale je nevyhnutné zvýšenie pomoci a jej regulácia. Pomoc by mala ísť prednostne do tých regiónov, kde sa vracajú utečenci, čo by bolo prospešné pre Nemecko i EÚ.  

Druhou otázkou je vytvorenie štvorstranného formátu riešenia krízy. Na novej iniciatíve zameranej na stabilizáciu Sýrie by sa okrem Ruska a Nemecka mali podieľať aj Francúzsko a Turecko. Podľa ruských zdrojov je zatiaľ situácia taká, že by malo ísť o stretnutia expertov a až po nich by sa malo uskutočniť stretnutie na vyššej úrovni.

O otázke Iránu sa po rozhovoroch uvádzalo málo. Zdôraznila sa nevyhnutnosť dodržiavania dohody o jeho jadrovom programe a jej význam pre stabilitu v regióne. Azda v širšom ako iránskom kontexte možno doplniť niektoré úvahy z médií, ktoré poukazujú na to, že kroky D. Trumpa (washingtonskej administratívy) „nechtiac“ vedú k zbližovaniu Ruska a Nemecka.

 

Nastáva oteplenie vzťahov Nemecka s Ruskom?
 

Nemecká kancelárka bola v Rusku – v Soči – na návšteve naposledy v máji tohto roku. Vtedy časť slniečkarských novinárov takmer do nepríčetnosti vytočil „problém“, či ju tým, že jej na uvítanie ruský prezident dal veľkú kyticu, neurazil.

Na svet sa možno (a azda aj treba) pozerať rôznymi spôsobmi, aby sme prenikli do jeho zložitostí, pochopili ich a našli cesty riešenia jeho problémov. Naším jediným šťastím je, že vďaka úsiliu a možno už aj odvahe časti mediálno-politických kruhov ešte existuje aká taká pluralita. Slniečkarom to však vadí, lebo „alternatíva“ nie je demokracia a to, čo nie je v súlade s frázami vytvorenými (a neraz aj zaplatenými) za Atlantikom a jeho zástupcami v Európe, je nebezpečné a nesmie sa to šíriť.

Jedným z vrcholom, ktorý sa zatiaľ podarilo na Slovensku týmto kruhom „vypotiť“, je že aj z motorkára sa môže vykľuť zakuklený diverzant, ktorý naruší činnosť jadrovej elektrárne a spôsobí katastrofu. Koniec leta sa síce blíži, ale ktovie, akých perál ducha sa ešte vo zvyšných horúčavách dočkáme, lebo poniektorých ľudí hreje nielen skutočné, veľké slnce, ale ich možno ešte viac ich rozpaľuje to maličké „slniečko“ v ich duši a hlave.  

Koncom júla nemecká kancelárka v Berlíne prijala ministra zahraničných vecí S. Lavrova a náčelníka generálneho štábu V. Gerasimova. To, že sa ďalšia schôdzka A. Merkelovej a V. Putina konala po troch mesiacoch, naznačuje potenciál uvoľnenia napätia vo vzťahoch, ktoré sa výrazne zhoršili po udalostiach na Kryme v roku 2014.

Už spomínaný Bild uviedol, že už v polovici septembra sa v Berlíne znovu očakáva návšteva S. Lavrova. Spolkové ministerstvo zahraničných vecí túto správu zatiaľ oficiálne nepotvrdilo.

 

Celkom na koniec – zblíženie Ruska a Nemecka – nočná mora atlantistov?
 

Rozhovory, hoci trvali až tri hodiny, nedokážu prekonať problémy, ktoré sa nakopili za dlhší čas a sú viacsmerné a na niekoľkých úrovniach. Treba vidieť aj to, že proti A. Merkelovej  útočia rôzne sily doma i v zahraničí a že jej pozícia už nie je taká silná ako pred rokmi.

Komplikované problémy európskej a svetovej politiky sa dajú riešiť len postupne a je dobré, ak sa hľadajú postupy, ako to urobiť. V súčasnom svete mnoho ťažkostí prináša, že zahraničná a bezpečnostná politika USA sa stáva čoraz viac nevypočítateľnou. Je to možno konaním samotného D. Trumpa (ktorý sa netají nevôľou s A. Merkelovou), ale horšie je, že časť washingtonského establišmentu bráni v tom, aby sa jeho línia v mnohých smeroch realizovala. A tak svet nevie, či D. Trump urobí to, čo povedal, alebo sa pôjde podľa predstáv washingtonských úradníkov usmerňovaných z pozadia.

Predstaviteľka DieLinke. S. Wagenknechtová (ktorá sa tiež netají nespokojnosťou s politikou A. Merkelovej) v interview pre Frankfurter Allgemeine Zeitung prednedávnom poukázala na veľký strach Spojených štátov. Spočíva v tom, že Rusko sa zblíži  s Nemeckom. Vládnuce politické a hospodárske elity USA sú znepokojené rastom rusko-nemeckej hospodárskej spolupráce, predovšetkým v palivovo-energetickom  komplexe. Administratíva D. Trumpa preto otvorene pristupuje k agresívnym opatreniam, mávajúc pritom kyjakom sankcií.

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave

 

Priemer: 4.6 (35 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama