Sociálna pomoc a motivácia k práci v podmienkach slovenského trhu práce

Počet zobrazení: 3300


pracovnici.jpg
 

A. Úvodné tézy

Segmentácia trhu práce v tranzitnej spoločnosti, v ktorej dochádza k výrazným štrukturálnym zmenám v ekonomike i sociálnej sfére, je typická pre všetky postsocialistické krajiny. Dochádza k zákonitým zmenám v štruktúre zamestnanosti. Klesá podiel kapitálovo náročnej živej práce a súčasne dochádza k poklesu záujmu o polokvalifikovanú a nekvalifikovanú prácu  i v sektore služieb. Absorpčná schopnosť služieb postupne slabne (už len z dôvodu zníženej kúpyschopnosti obyvateľstva). Rastú požiadavky na flexibilitu pracovníkov v priebehu ich pracovnej kariéry. Logickým dôsledkom tohto trendu sú snahy o reformu vzdelávacích systémov, rozvoj rekvalifikácií a pracovného poradenstva. Segmentácia trhu práce je zmnožená nielen nahromadeným sociálnym rizikom na trhu práce (určité sociálne skupiny pracovníkov sú vystavené väčšiemu riziku prepúšťania, dlhodobej nezamestnanosti, sú vytláčané do marginálnych príjmových a statusových skupín, atď.). Tieto sociálne riziká sa veľmi často viažu na určité osobnostné a socio-demografické štruktúry. Štrukturálne hendikepy tejto pracovnej sily celkom logicky vyúsťujú do určitých aktivít tieňovej ekonomiky a rôznych foriem nelegálnych ekonomických činností. Dôvodom ich zapojenia do týchto činností môže byť buď vylepšenie existenčnej situácie a hľadanie určitých doplnkových príjmov, alebo evidentná špekulácia, ktorá vychádza z  reálneho zistenia, že status nezamestnaného je pre nich výhodnejší ako status zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby. Inými slovami povedané, status evidovaného nezamestnaného poskytuje týmto osobám oveľa väčšie výhody ako status zamestnaného resp. samostatne zárobkovo činnej osoby. Tento stav je nielen ekonomicky, ale aj sociálne neakceptovateľný. Elimináciou týchto spoločensky neželaných trendov získame nielen celospoločenský ekonomický profit, ale aj nezanedbateľné pozitívne sociálne efekty (možnosti vzniku nových pracovných miest a tým i zníženie miery evidovanej nezamestnanosti, odstránenie spoločensky nežiaducich vzorov správania, atď.). 

Všeobecne pertraktovanou témou, ktorá sa veľmi často objavuje v odborných diskusiách o nezamestnanosti na Slovensku, je argument o neochote istej časti evidovaných nezamestnaných zapojiť sa do trhu práce a ich úniku do nelegálnych zárobkových činností. Je celkom logické, že inkriminovaná skupina evidovaných nezamestnaných je typická určitými štrukturálnymi socio-ekonomickými charakteristikami. Túto skupinu nezamestnaných rozdeľujeme do dvoch kategórií:

1.  Sociálna skupina evidovaných nezamestnaných, ktorá prejavuje záujem o zapojenie do trhu práce (vrátane snahy rekvalifikovať sa), ale z rôznych príčin sa im to nedarí (napr. absolventi škôl, osoby nad 50 rokov, bývalí pracovníci z útlmových odvetví – poľnohospodárstvo, baníctvo, zbrojársky priemysel a pod.). Túto skupinu evidovaných nezamestnaných môžeme rozdeliť do dvoch skupín, a to na tých nezamestnaných, ktorí prejavujú záujem pracovať aj s podmienkou potenciálnej pracovnej mobility, a tých, ktorí majú záujem pracovať len v blízkom okruhu svojho bydliska (najmä ženy s malými deťmi, starší vidiecki občania, atď.).

2.  Sociálna skupina evidovaných nezamestnaných, ktorá stratila (alebo ani nemala) záujem o reintegráciu do trhu práce a to z rôznych príčin, napríklad:                 

  • z ekonomickej nevýhodnosti ponúkanej práce (ponúkaná mzda resp. odmena za prácu je nižšia alebo je porovnateľná s podporou resp. sociálnymi dávkami),
  • z neochoty dlhodobo migrovať za prácou, ktorá predpokladá odlúčenosť od rodiny,
  • z neochoty cestovať denne za prácou do vzdialenejších lokalít,
  • z neochoty rekvalifikovať sa,
  • z totálnej straty pracovných návykov, atď.


B. Územná mobilita ako faktor motivácie k práci

V určitej časti skupiny evidovaných nezamestnaných je evidentná snaha nahradiť legálne pracovné príjmy rôznymi aktivitami spojenými s neformálnym trhom práce, zaradenými do tzv. tieňových aktivít, naturálnych protislužieb a pod. Úsilie kompenzovať svoje znížené príjmy nadobúda u tejto sociálnej skupiny rôzne aktivity a formy.      

Priestorová mobilita slovenského  obyvateľstva a vôbec pracovnej sily je všeobecne veľmi nízka. Ovplyvňuje to celý rad faktorov :

  1. prevažná časť obyvateľstva má zabezpečené skromné, ale vo vzťahu k cudzincom zatiaľ nákladovo značne výhodné bývanie,
  2. vývoj po druhej svetovej vojne viedol k tomu, že v SR sa vytvorilo v Európe ojedinelé špecifikum – značná časť mestskej populácie (a to i z menších miest so štandardnou príjmovou a majetkovou úrovňou) vlastní chatu nebo chalupu na vidieku; k tomuto druhému domovu sa vytvára po generácie citové puto; súčasní nezamestnaní tu nachádzajú životnú realizáciu poprípade i čiastočné možnosti obživy,
  3. územne je prevažná časť nezamestnaných alokovaná v južných a východných  regiónoch štátu. Dochádzková migrácia za prácou (s dennými návraty) sa znižuje a priestorovej migrácii bránia predovšetkým náklady na dopravu,
  4. kvalifikačná a profesijná štruktúra u značnej časti nezamestnaných je vymedzená základným vzdelaním a vyučením. Spolu s jazykovým hendikepom je rozhodujúca časť tohto bloku nezamestnaných diskvalifikovaná pre uplatnenie na zahraničnom pracovnom trhu vzhľadom k tam hľadaným profesiám a požiadaviek na pracovnú silu,
  5. zo sociálnej štruktúry nezamestnaných možno odvodiť, že nezamestnaní do 29 rokov sú jedinou skupinou, ktorá má záujem o mobilitu a má i určitý stupeň jazykových a ďalších, na zahraničných pracovných trhoch použiteľných teoretických znalostí.

Najmä periférne prihraničné regióny východného a stredného Slovenska sú charakteristické nedostatočnou ekonomickou infraštruktúrou s vysokým podielom poľnohospodárskeho obyvateľstva, ktoré bolo transformačnými zmenami najviac postihnuté. Návrat týchto osôb do trhu práce je obtiažny a dlhodobo problémový proces.

C. Zvyšovanie rozdielov medzi sociálnymi a pracovnými príjmami

Základom ekonomickej motivácie k práci sú zreteľne vyššie pracovné príjmy ako sociálne príjmy. To je jeden z podstatných stimulov motivácie k práci. Dlhodobé neriešenie tohto problému potom vyvoláva riziká rastu sociálneho parazitizmu.

Výrazným limitom rastu zamestnanosti je i relatívne vysoká odvodová zaťaženosť a nízka diferenciácia medzi sociálnymi a pracovnými príjmami. Malý rozdiel medzi sociálnymi a pracovnými príjmami nevytvára dostatočnú motiváciu na vyhľadávanie zamestnania a znižuje tak i konkurenčnosť na trhu práce. Preto sa musí systémovo pristupovať k jednoznačnému zvýhodneniu pracovných príjmov pred príjmami sociálnymi a zvyšovať tak motiváciu pracovnej sily k návratu do trhu práce.

Vzniku novej zamestnanosti v perspektívnych výrobných odboroch a sektore služieb sa musí výraznejšie prispôsobovať ponuková strana trhu práce, t. j. odborne pripravená (kvalifikovaná) pracovná sila, dostatočne flexibilná a motivovaná k prispôsobeniu  pracovným, organizačným, technologickým a ďalším zmenám. Tento aspekt sa v minulosti dlhodobo podceňoval a vytváral značné nebezpečenstvo rastu nezamestnanosti mladej generácie.

Súčasná spoločnosť si pomaly začína zvykať na poznanie, že niektorí ľudia už nikdy nebudú pracovať. Istá časť nezamestnanej populácie sa subjektívne zbavila diskreditujúcej stigmy nezamestnanosti a zistila, že status evidovaného nezamestnaného je pre nich výhodnejší ako status zamestnaného. Život bez legálnej práce sa u niektorých sociálnych skupín občanov stal životným štýlom. V žiadnom prípade nemôžeme ich situáciu konzervovať alebo vytvárať akúsi sociálnu starostlivosť, ktorá týchto ľudí uzatvára do pohodlnej pasivity, nečinnosti a závislosti. Skôr bude nutné vytvárať ekonomickú klímu, stimuly a motívy, ktoré by ich priviedli k návratu do trhu práce.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#1
Peter Zajac-Vanka
04. august 2014, 18:42

...ten článok je ako lízanie zmrzliny cez tabuľové sklo: chladný, neosobný, a nie že neutrálny, ale "impotentný" svojim naplnením... chudáci nezamestnaní a odkázaní, ak takýto materiál použije Braňo Ondruš do podkladov pre rozhodovanie o sociálnych dávkach a pomoci...

Za príklad totálnej vypreparovanosti života z materiálu považujem tvrdenie:

" Istá časť nezamestnanej populácie sa subjektívne zbavila diskreditujúcej stigmy nezamestnanosti a zistila, že status evidovaného nezamestnaného je pre nich výhodnejší ako status zamestnaného."

...pretože všetci vieme, že ide o jedincov neprispôsobivých s psychickými i traumatickými defektami zo života, ktorí sa ale narodili ako normálni a spoločnosť ich takto "vyformátovala" ( rozvedení ktorí stratili rodinu, domov, prácu, priateľov a zostala im "fľaška" a "žváro"; prepustení, ktorí už po desiatich -pätnástich rokoch vzdali hľadanie a sú z nich trosky; alebo jednoducho našli svoje životné poslanie inde...; trestaní a dvojnásob potrestaní kapitalizmom, ktorí zistili, že práca, ktorú im dali v nápravnom zariadení, nie je zo zákona povinná keď ich pustia na slobodu a preto si našli iný "zdroj obživy" alebo skončili "na lavičke pred stanicou",; ale ide aj o celé skupiny "neprispôsobivých občanov", ktoré ak pomenujem, tak mám na krku celý demokratický a občiansky aparát kapitalizmu a pár rómskych aktivistov s palicami a reťazami, takže ich nepomenujem...

ešte sa nájdu nejaké výnimky z pravidla, napríklad ženy, ktoré sa už nikdy nevrátili z materskej do práce (nemali príležitosť a v divokých deväťdesiatych rokoch sa prepúšťalo i bez prihliadnutia kam sa vrátiť po materskej či im zrušili pracovisko) a dnes už tieto zaslúžilé matky vychovávajú svohe vnúčatá a kašlú na "budovanie" novej spoločnosti... a takisto páni, ktorí sa po vyliečení z ťažkých úrazov a chorôb nedokázali dostať do skupiny "ID", teda invalidní dôchodcovia, pretože im chýba percentíčko či promile uznania ID a tak márne obchádzajú už niekoľko rokov ba dekádu všetky pracoviská - a to bezúspešne;

...a patria sem všetci "50 plus", teda generácia od 1960, ktorá by mohla do dôchodku, ale vlastne kvôli novým "sociálnym zákonom" kapitalizmu nemôže a tak sa zmierila s osudom a tiež "čaká"...

a veta, citujem:

"V žiadnom prípade nemôžeme ich situáciu konzervovať alebo vytvárať akúsi sociálnu starostlivosť, ktorá týchto ľudí uzatvára do pohodlnej pasivity, nečinnosti a závislosti. " ... tá patrí medzi "klenoty" toho istého myslenia, z ktorého sa zrodili tie široko rozvinuté pracovné príležitosti s nadpisom nad bránou "Arbeit macht Frei"...

NIE JE TO ĽAVICOVÉ, čo je v článku, aj keď sa to tvári sociálne...

Braňo Ondruš, sorry že Ti leziem do kapusty, ale ten článok ma doslova vyhodil do luftu...

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#2
Peter Zajac-Vanka
04. august 2014, 18:55

...nie je to môj omyl, ale Váš, pán autor:

"status evidovaného nezamestnáneho..." - totiž nie je to, čo Vy dalej opisujete a riešite

- pretože evidovaný nezamestnaný ( a ním som v tomto roku bola a to dokonca bez nároku na podporu v nezamestnanosti, či nároku na dávku v hmotnej núdzi, pretože som nesplnil podmienku 2 roky nepretržitej práce a tri roky kontinuálneho neprerušovaného platenia solidárneho poistenia v nezamestnanosti) má vyplácanú podporu a potom už len "dávku v hmotnej núdzi" a to je tak malá suma, že sa na to môže každý vy...

 

LEBO obsadiť pracovné miesto znamená aj pre nezamestnaného určitú dosť vysokú investíciu - ako ekonom si trúfnem povedať, nad 150 Eur v mieste bydliska (kedysi sa hovorilo regenerácia pracovnej sily) a do 500 Eur mimo miesta bydliska, pričom nad 200 km od bydliska vždy radšej pridajte 80 až 100 Eur v osobných nákladoch zamestnanca.

O tomto sa nikde nikdy za kapitalizmu písať nebude, pretože predsa zamestnanec "predáva" svoju pracovnú silu a čo nás, spoločnosť, do jeho nákladov, však?

Obrázok používateľa Jozef Schwarz
#3
Jozef Schwarz
05. august 2014, 08:48

Kolega Peter,


prepáč, ale táto tvoja formulácia – citujem: "V žiadnom prípade nemôžeme ich situáciu konzervovať alebo vytvárať akúsi sociálnu starostlivosť, ktorá týchto ľudí uzatvára do pohodlnej pasivity, nečinnosti a závislosti. " ... tá patrí medzi "klenoty" toho istého myslenia, z ktorého sa zrodili tie široko rozvinuté pracovné príležitosti s nadpisom nad bránou "Arbeit macht Frei"... - koniec citátu.,

je veľmi nevhodná, nesprávna a nepravdivá.
 

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#4
Peter Zajac-Vanka
05. august 2014, 18:51

...odpovedám po prečítaní: Jozef, je to môj názor ale ospravedlňujem sa, ak to vyznelo nespravodlivo, nesprávne a nepravdivo. Veď preto diskutujeme. A aj preto chcem diskutovať, lebo veď ozaj, tento článok, to je ukážka vypreparovanej témy, odšťavenej od života, ktorá ozaj môže v zlých rukách poslúžiť na "konečné riešenia".

Preto som to prehnal a preto to asi uráža. Musí. Skôr, než nejaký absolvent prijatý na funkciu na  ministerstve bez citu a bez emocionálnej inteligencie navrhne opatrenia, ktoré nebudú situáciu konzervovať a nevytvoria akúsi sociálnu starostlivosť, ktorá "týchto ľudí" ...(( moja poznámka, kedy sa konečne naučíme pravdivo pomenovať, ktorých...?)) uzatvára do pohodlnej pasivity, nečinnosti a závislosti.

Iste, nemusel som použiť metaforické porovnanie a mal som a preto teraz priamo hovorím, použiť tvrdé priame slová. Citát na konci veľmi veľmi suchopárne úradníckym štýlom konštruovaného článku znejúci: "V žiadnom prípade nemôžeme ich situáciu konzervovať alebo vytvárať akúsi sociálnu starostlivosť, ktorá týchto ľudí uzatvára do pohodlnej pasivity, nečinnosti a závislosti."  je totiž produktom liberálno-pravicového zmýšľania a za ním môže nasledovať akýkoľvek systém spoločenského riešenia, donucujúci ľudí bez práce pracovať za skutočne nespravodlivé odmeny ("dávky"), pričom nie je definovaná vykonávacia legislatíva, ako bude "ľudí uzatvorených do pohodlnej pasivity, nečinnosti a závislosti" donucovať či motivovať k práci...

Tá posledná vetička, hm, bola tam predtým?  Myslím túto: "Skôr bude nutné vytvárať ekonomickú klímu, stimuly a motívy, ktoré by ich priviedli k návratu do trhu práce."Asi som už bol "emocionálne vybudený", nie som si ale istý, či tu ozaj bola, viem ako autor, že sa text v článku dá upraviť.

Isteže, ten text mení drsnosť a zvrátenosť toho predchádzajúceho konštatovania, ktoré som citoval od autora.

Iba rómsky splnomocnenec vlády má v tomto prípade právo posúdiť, či sa to vláde Smeru sociálnej demokracii darí, vytvárať ekonomickú klímu, stimuly a motívy, ktoré by priviedli početnú rómsku komunitu k návratu do trhu práce. Lebo o to tu ide a treba hovoriť pravdu: Zatiaľ čo iba tie nie veľmi početné skupinky "neprispôsobivých" nezamestnaných už vzdali to hľadanie si uplatnenia v živote,  je tu veľká skupina obyvateľov rómskej populácie, ktorá prácu nikdy ani predtým ani teraz nevyhľadávala a nebude vyhľadávať a táto sociálna skupina skutočne vďaka doterajšej sociálnej starostlivosti je uzatvorená do pohodlnej pasivity, nečinnosti a závislosti. Rovnako ako tomu je vo svete v chudobných afrických krajinách, kde už celé generácie len prežívajú zo dňa na deň, rovnako ako tomu bolo počas mnohých vojnových konfliktoch v súčasnosti, keď v niektorých oblastiach ľudia trpne čakali už len na ošetrenie, prídel jedla a vody a psychická trauma im nedovolila čokoľvek robiť. Lenže kým u nás všetky tie ostatné skupiny ekonomicky aktívnych obyvateľov Slovenska okrem rómskej komunity toto nevzdávajú, úradníci aby preboha nenaštvali "demokratického ducha európy" radšej používajú vypreparované argumenty a pojmy.

Jedno z riešení je užitočnejšie a atraktívnejšie: na územiach s početnou rómskou populáciou rozvinúť, organizovať a aj kontrolovať družstevné výrobné spoločenstvá, ktoré nemusia byť kapitalisticky ziskové, ale budú slúžiť na uspokojovanie potrieb spoločenstva a prebytkami zásobovať najmä poľnohospodársky a remeselnícky trh. Lenže toto ľavicové riešenie, ktoré tak zabralo vo Venezuele, na Kube, ale i v Mexiku a v niektorých ďalších krajinách, u nás nemá podporu ani len vo vláde sociálnej demokracie.

Namiesto toho sem prichádzajú i do ľavicového takéto vypreparované články, pri ktorých sa oprávnene hrozím, aké to opatrenia z toho potom úradníci "ďaleko a vysoko v Bratislave" prijmú pre slovenský vidiek a potom sa môj priateľ na mňa uráža, ak to provokatívvne zveličím.

Každopádne ešte raz, ospravedlňujem sa Jozef. Teraz som to moje zveličenie vysvetlil. Škoda, že Ťa rovnako  nerozhorčil článok, pod ktorým diskutujeme.

A možno nemám pravdu. Píš... 

 

Obrázok používateľa Jozef Schwarz
#5
Jozef Schwarz
05. august 2014, 22:59

Peter, poznáme sa z diskusie na inú tému (a myslím si, že mala zmysel) preto sa určite naurazím.

V každom prípade ma trochu vyviedlo z rovnováhy to, na čo som reagoval. Autor príspevku odborne popísal niektoré skutočnosti na trhu práce (stále dúfam, že slovo trh nie je odvodené od slova trhnúť si) a utriedil niektoré fakty.

Píšeš mi, že Škoda, že Ťa rovnako  nerozhorčil článok, pod ktorým diskutujeme. Nuž, nerozhorčil ma, lebo sa s ním stotožňujem. To neznamená, že nie som ochotný o ňom (príspevku)  diskutovať. Hľadať cesty riešenia skutočne veľkého problému. Cesty ľudského, ľavicového riešenia.  Ale určite nebudem hľadať autorové zlé úmysly, najmä nie preto, lebo neexistujú.

 

 

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#6
Peter Zajac-Vanka
07. august 2014, 21:12

Jozef, vďaka za nahrávku na smeč, budem diskutovať. A hľadať cesty riešenia problému nezamestnanosti.  Cesty ľudského - ľavicového riešenia. Autor možno nemal zlý úmysel, ale ak je ozaj vedec, mal by byť zodpovedný za svoje dielo a zabrániť jeho zneužitiu.

Stačí úvodné "tézy" čo i len poskladať jednu pod druhú:

Citujem:

 " Segmentácia trhu práce v tranzitnej spoločnosti, v ktorej dochádza k výrazným štrukturálnym zmenám v ekonomike i sociálnej sfére, je typická pre všetky postsocialistické krajiny"

- takže sa uspokojíme, že sa to týka všetkých krajín a my s tým nič nenarobíme ?( to v úvodzovkách nebol fakt, to je mostík k manipulácii)... mimochodom, to všeobecné konštatovanie sa dá ľahko odhaliť tým, že dnes je oveľa väčší dopyt po monotónnej operačnej práci "operátora" na páse či za strojom, ktorý nemá rozmýšľať, ale hlavne "makať", je oveľa väčší dopyt po "predajcoch", ktorí nemajú premýšľať, ale hlavne "ukecať" a "robiť tržbu" a až v extréme sa to prejaví v skupine povolania typu "šmejdi"...

"Dochádza k zákonitým zmenám v štruktúre zamestnanosti" - takže budeme akceptovať, že na NAŠOM malom trhu práce sa už neuplatnia odborníci s dlhoročnými skúsenosťami a už úplne nie vo veku 50+, a tolerujeme to i napriek tomu, že podľa zákona to nesmieme, vekové kritérium ako kľúčové, posty špecialistov k pomeru radových pracovníkov sa pritom v praxi na slovenskom trhu práce dlhodobo deformujú, pretože väčšia polovica firiem je riadená "materskými" spoločnosťami a tu ozaj potrebujú iba "sploštenú" štruktúru jeden špecialista manažér ku dvom zmenám operátorov, či k desiatke predajcov či "operátorov" na počítači.

  

"Klesá podiel kapitálovo náročnej živej práce a súčasne dochádza k poklesu záujmu o polokvalifikovanú a nekvalifikovanú prácu i v sektore služieb." - tak to je ako z nejakej "ročenky", odpisované z jednej vedeckej práce do druhej pretože realita interného prostredia firiem na Slovensku je úplne odlišná - každý zamestnanec má síce pracovnú funkciu "operátor" či "manažer ...-ania", ale všetky tie oplechované škatule montážnych závodov na Slovensku, ktoré tvoria to kľúčové v zamestnanosti, to sú vlastne robotníci často síce pracujúci s mechanizmami, ale všade okolo nich je veľa ženičiek i mužov ako "operátorov" nosenia, triedenia, prekladania, dokladania, doplnenia, kompletovania...a to sú hlavne vysoko fyzicky manuálne práce, ktoré zatiaľ na Slovensku v hodinovom prepočte mzdy vychádzajú efektívnejšie ako keby sa kúpil príslušný automat na tieto činnosti - ak chcete ešte bližší príklad - čo tie tisíce ženičiek pracujúcich za pokladňami v obchodných reťazcoch, ktoré už iba "pípajú" kódy a manipulujú s peniazmi, ani rátať nemusia, lebo displej im povie, koľko zákazník zaplatí a aký obnos treba vrátiť, alebo len zadajú kód na umožnenie platby kartou.  "

"Absorpčná schopnosť služieb postupne slabne (už len z dôvodu zníženej kúpyschopnosti obyvateľstva)." - ani neviem, čo tým chcel autor vlastne povedať

-to je  vypreparovaná veta, ktorá sa hodí na všetko, nielen na trh práce a zamestnanosť - opakom je však skutočnosť, že slovenské služby v oblasti pohostinstva, turizmu, ubytovania, obsluhy zákazníkov, remeselné služby, opravárenské a komunálne služby - to je horor! A pritom zamestnanci sami za to ani nemôžu - nečudujte sa im, ak za mizernú minimálnu mzdu v hrubom majú byť zároveň "manažérmi", "účtovníkmi". "skladníkmi", "predajcami" "časšníkmi" i "upratovačkou" a vôbec sa netvária milo a šťastne.

Že máme takmer najhoršie služby v turistickom priemysle a v maloobchode, s tým súhlasím a aj s tým, že aj preto to "nevynáša", ale to je chyba podnikateľov

"Rastú požiadavky na flexibilitu pracovníkov v priebehu ich pracovnej kariéry." - stopercentne súhlasím!!!

- zamestnanec sa musí prispôsobiť všetkému čo po ňom zamestnávateľ chce - a pod tou "flexibilitou" sa často chápe niečo iné ako to manažérske pravidlo o obohacovaní práce rotáciou na pracoviskách, či pružnosťou čo do pracovného času ( pohyblivý pracovný čas či práca doma cez firemný počítač) - flexibilitou je tu často ochota podriadiť sa práci nadčas bez zaplatenia ( aby o tom ale Inšpekcia práce nevedela; práca trebárs i z domu ale potom už len na dohodu či na zanedbateľný príjmový paušálik, práce v práci s dodávateľským spôsobom - čo sa snažila vláda zrušiť a súkromníci si našli únikové zákrutičky, jednoducho všetko "flexibilita" predovšetkým v šetrení nákladov na prácu

"Logickým dôsledkom tohto trendu sú snahy o reformu vzdelávacích systémov, rozvoj rekvalifikácií a pracovného poradenstva." - veľmi hlúpe tvrdenie, ktoré čiastočne (dúfam) stálo bývalého ministra školstva jeho pozíciu -

pretože diktát "zahraničných investorov" teraz v roku 2014 chce, aby bolo veľa strojárskych vyučencov a technických inžinierov, lenže ten istý diktát v rokoch 1993-1998 chcel, aby namiesto priveľa technických inžinierov a strojníkov bolo veľa predajcov, veľa administratívnych síl ovládajúcich PC a jazyky a veľa špecialistov na logistiku - a tunajší obyvatelia iba doplácajú na módne trendy vo vzdelávaní, kedže školstvo sa vybralo cestou "nasledovania zákazníckeho vkusu" a nie cestou vyváženej ponuky odborných predmetov.  

a dnes ešte posledné tvrdenie z článku:

"Segmentácia trhu práce je zmnožená nielen nahromadeným sociálnym rizikom na trhu práce (určité sociálne skupiny pracovníkov sú vystavené väčšiemu riziku prepúšťania, dlhodobej nezamestnanosti, sú vytláčané do marginálnych príjmových a statusových skupín, atď.).  "... a dáva to do súvislosti s osobnostnou štuktúrou obyvateľstva a sociálno-demografickou štuktúrou - chcel tým autor povedať, že ľudia si sami za to môžu, že zostarli, že nie sú introvertno- talentovaní géniovia a že počas ostatných 25 rokov života museli vychovať dalšie dve generácie mladých ľudí a preto ich chyba - oni sú tí "rizikoví"?

A nemalo by to byť opačne? Že by sa týmto ľuďom spoločnosť poďakovala za výchovu a vypiplanie dorastu v plnocenných vzdelaných SLovákov a že by sa teda vláda a štát mali - JE TO POVINNOSŤ SPOLOČNOSTI - postarať o vytvorenie takých pracovných miest a tak ich organizovať a honorovať, aby títo postupne končiaci pracovníci mali úctivý a sebauspokojivý odchod do dôchodku s dobrým finančným zabezpečením?

Obraciam sa na Teba, Jozef, nie na autora článku : tá otázka v argumentácii k poslednému tvrdeniu z článku - to je predsa to ľavicové riešenie zamestnanosti, ktoré očakávame od vlády a ktoré sme dokonca navrhovali modelovaní ekonomickej demokracie -

-lebo iba vláda pomocou štátnych opatrení a v kooperácii s verejnou správou dokáže vytvoriť také organizačné opatrenia, aby vznikali podniky, družstvá na báze zamestnaneckej samosprávy a všetky tieto štátom organizované a kontrolované výroby a služby budú mať za hlavný cieľ nie zisk - ale zamestnanie a samofinancovanie ako kľúčové kritérium.

Lebo nie naši občania sa musia prispôsobiť "trhu práce", ale vláda a zákonodarný zbor MUSÍ vytvoriť svojim občanom zopdovedajúce organizácie a prostredie aby mohli byť užitoční !!!

A to je program, s ktorým sa vyhrávajú voľby, priatelia socialisti a ľavičiari!

 

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984