Reklama
Reklama

Splnil „Najväčší...“ očakávania?

Počet zobrazení: 2160

Slovenská republika je mladučký štát, preto potrebuje otvárať všetky dvere i šuplíky poznania svojej histórie. Kráčať chodníkmi aj cestičkami k dejinnej pravde, k odhaleniu reálnych dobových súvislostí a nasvecovať v nich postavy formujúce národ i jeho identitu uprostred Európy. Pre všetkých, ktorí sa tešili na základe programovej upútavky na jagavú zábavnú šou s hviezdami, musel byť finálový galavečer celonárodnej ankety s vyhlásením výsledkov sklamaním. Očakávania boli isto veľké, veď súčasťou promovania licencovaného televízneho programu z BBC z roku 2002 boli deklarované úspechy, obľuba aj vysoká sledovanosť. A to vo všetkých 24 krajinách sveta, kde seriál s voľbou najväčších osobností svojej histórie vysielali. Rozčarovanie a isté sklamanie pod Vysokými Tatrami okrem pocitov dokazujú čísla.
 

Slovenská matematika

Úvodný galavečer na Nový rok 2019 sledovalo na Jednotke verejnoprávnej televízie 550 000 divákov. Bol to z pohľadu sledovanosti vrchol celého projektu Najväčší Slovák. RTVS predstavila prvú stovku osobností a v rámci nej aj najúspešnejšiu desiatku. O jej poradí rozhodla verejnosť 24-tisíc sms hlasmi za 1 euro. Už tento moment spochybnil serióznosť a objektivitu ankety, keďže tým uprednostnila a zvýhodnila mladú a strednú generáciu. Absurdným sa mnohým zdalo, že do takejto ankety sa niekoľkými svojimi vlastnými hlasmi z jedného telefónu alebo opakovaným zaslaním sms-iek rodiny, priateľov spriahnutých cez sociálnu sieť, spolužiakov jednej triedy, zamestnancov firmy dostali do rebríčka mená takmer kohokoľvek. Aj zo žijúcich súčasníkov. Napríklad absurdne podnikateľ Miroslav Trnka, zavraždený novinár Ján Kuciak, kňaz Róbert Bezák. No i skupina politikov: Andrej Babiš, Robert Fico, Vladimír Mečiar, Mikuláš Dzurinda, Rudolf Schuster, Miroslav Lajčák, Andrej Danko, Andrej Kiska, Iveta Radičová, športovci: Jozef Golonka, Anastázia Kuzminová, Peter Šťastný, Miroslav Šatan, Peter Bondra, Peter Sagan, Petra Vlhová, Marek Hamšík. Nechýbali ani mená zo šoubiznisu: Boris Filan, Adela Banášová-Vinczeová, Kamil Peteraj, Juraj Jakubisko, Štefan Kvietik, Marika Gombitová, Milan Lasica, Jozef Ráž. Proti gustu žiaden dišputát..., samozrejme, že anketa mala vzbudiť záujem, „prebudiť“ a rozhýbať verejnú mienku, podnietiť diskurz a možno aj rozhádať národ. Týmto sa však spochybnila, slovami humoristu „spáchala lúpežnú samovraždu!“ Potvrdili to čísla sledovanosti finálového prvomájového televízneho prenosu. Adelu Vinczeovú (tentoraz v červených dlhých šatách) s ešte strapatejším a ešte viac „nestrannejším“ Štefanom Chrappom si zaplo už len 270 000 divákov. Bol som jedným z nich a možno jediným pred obrazovkou, ktorý dvoj- a štvrťhodinový program dopozeral až do záverečných titulkov. Bez nároku na titul „Najvernejší koncesionár“...

stefanik_najslovak.jpg
Foto: Facebook rtvs

Ak som už túto úvodnú časť postavil na číslach, uvediem ešte niekoľko ďalších, súvisiacich s výsledkom ankety: celkovo 108 229 esemesiek rozhodlo o tom, že Najväčším Slovákom sa predvídateľne stal politik, diplomat a hvezdár v generálskej uniforme Milan Rastislav Štefánik (48 968 hlasov), ktorého 100. výročie tragickej smrti si tohto roku pripomíname. Druhý skončil jazykovedec a politik Ľudovít Štúr (18 596 hlasov), tretím kňaz Anton Srholec (10 935 hlasov). Keďže v prenose vyhlásili iba poradie na prvých troch priečkach, považujem za užitočné uviesť aj ostatných. Štvrtou osobnosťou s významným prínosom pre Slovensko skončil Andrej Hlinka (6 996 hlasov), na piatom mieste boli vierozvestci Cyril s Metodom, za nimi politik Alexander Dubček (4 575 hlasov), na siedmej priečke Gustáv Husák (4 236 hlasov), ďalším v poradí bol čs. vojak, atentátnik Jozef Gabčík (4 083 hlasov). Na deviatej priečke cyklista Peter Sagan (3 876 hlasov), ktorý ako jediný žijúci v Top 10 prešpurtoval v cieľovej rovinke desiateho Juraja Jánošíka. Kapitánovi zbojníckej družiny z Terchovej poslalo hlasy 1 076 účastníkov ankety.

Nie náhodou sa rezultát na pomyselnom stupni víťazov prekrýva s hlasovaním študentov na 12-tich gymnáziách po celom Slovensku, ktorú aj vo vysielaní Slovenského rozhlasu promovali pod titulkom „mladá voľba“. Nebola úplne nestranná ani neovplyvnená, keďže moderátor Štefan Chrappa zneužil svoj post a otvorene, bez hanby presadzoval svojho kandidáta tak v televíznych diskusiách po dokumentoch ako aj na školách, kde otca Antona tlačil a tlačil... To novinári, prítomní na úvodnej tlačovej konferencii k projektu, už v októbri 2018 určili trochu inú trojicu. Zástupcovia siedmej veľmoci sa zhodli na Štefánikovi so Štúrom, no tretiu priečku darovali zbojníckej legende Jurajovi Jánošíkovi.
 

Viac ako čísla je obsah

Verejnoprávne médiá majú a musia prinášať odlišné programy, témy aj pohľady, prezentovať iné hodnoty a osobnosti ako komerčné stanice a bulvár. Najcennejšou hodnotou a nesporným prínosom projektu Najväčší Slovák bol obsah v desiatich pôvodných dokumentoch predstavujúcich osobnosti dávnej i nedávnej histórie, s následnou diskusiou historikov a mediálnych obhajcov o ich význame či prínose pre náš dnešok. Diskusia v našej spoločnosti je viac ako užitočná, doslova nutná. Najmä slobodná a demokratická, s prvkami rozvážnosti, trpezlivosti, s požívaním faktov, nadhľadu, vzdelania, skúseností aj osobnej statočnosti. Televízne dokumenty vychádzajúce z uvedenia 10-tich dôvodov, pre ktoré mentor považuje „svoju“ osobnosť za najväčšieho Slováka, priniesli potrebné aj nové informácie, málo známe skutočnosti či súvislosti. Aj cenné a hodnotné osobné postoje prezentátorov.

Z nich isto najviac zaujal staručký 91-ročný veterán, účastník SNP v uniforme s vyznamenaniami Vladimír Strmeň, obhajujúci výsadkára Jozefa Gabčíka. Klobúk dole! Jeho zapojenie do projektu vysoko oceňujem, keďže dnešnej mládeži, celej spoločnosti a niektorým politikom je užitočné pripomínať význam antifašizmu, osobného hrdinstva i obetovania vlastného života pre presvedčenie, za vznešené ideály. Najstarším mediálnym obhajcom bol 93-ročný Pavel Pollák – historik a osobný priateľ Alexandra Dubčeka. Jeho zdvojenie s legendárnym čs. hokejistom Jozefom Golonkom však pôsobilo rozpačito, rušivo, chvíľami úsmevne, ba až trápne. Lebo „Žiletka“ bol trápne utáraný, skĺzaval do roviny sebaprezentácie na úkor ústrednej osobnosti Pražskej jari z roku 1968. Ak však tvorcom išlo o zabezpečenie vzruchu, posunu k bulvarizácii či k „oživeniu“ debát, karta s číslom 9 zahrala... Presvedčivosťou, zápalom, suverénnym vystupovaním mňa osobne najviac upútal Peter Cabadaj. Lebo ako Terchovčan bránil povesť zbojníckej legendy Juraja Jánošíka do roztrhania tela. Vynikajúcu prípravu, erudovanosť a rétorickú zručnosť preukázal – ako vždy – skvelý športový komentátor Slovenskej televízie Marcel Merčiak. Považujem ho za najvtipnejšieho mentora. Obhajoval nášho fenomenálneho cyklistu Petra Sagana, ktorého za uplynulých deväť rokov spoznal celý svet. Vo finálovom prenose na otázku o prínose jednotlivých osobností pre národ Merčiak pohotovo utrúsil: „Opýtajte sa všetkých predajcov bicyklov na Slovensku“... Štandardne v rámci rolí, hoci patrične emotívne, pôsobili herci Božidara Turzonovová prezentujúca solúnskych bratov, Dušan Jamrich so stotožnením sa s Ľudovítom Štúrom i cirkevný hodnostár Róbert Bezák obhajujúc Antona Srholca. Ján Čarnogurský (Andrej Hlinka), Michal Havran (M. R. Štefánik), Jozef Hrdlička (Gustáv Husák) skôr štandardne a v duchu očakávania.
 

Kontroverzie, dohady, spochybnenia

Televízna súťaž Najväčší Slovák vzbudila veľký rozruch hneď od začiatku. Kvôli zaradeniu exprezidenta vojnového Slovenského štátu Jozefa Tisa. V upútavke sa RTVS provokatívne pýtala, či „ide o vojnového zločinca alebo obeť?“ Narýchlo sa menil štatút súťaže s výsledkom, že nemôže byť nominovaný vojnový zločinec, ani vrah. Tisa teda okamžite z ankety vylúčili, no ohrozili tým aj Jánošíka. Mnohí Slováci ho uznávajú ako ľudového hrdinu, no súd v Liptovskom Mikuláši ho v roku 1713 právoplatne odsúdil ako spolupáchateľa za vraždu farára. Nikdy mu ju však nedokázali a zbojník sa k nej ani počas krutého mučenia nepriznal. Podľa historičky Kataríny Zavackej je zbojník Jánošík len súčasťou bájoslovia. „Nespĺňa kritériá takéhoto rázu. Nebyť Jána Botta a jeho Smrti Jánošíkovej, ktorý ho opísal ako hrdinu, tak o ňom nikto ani nevie. Je ho ťažko odčítať od tej tradície, ktorá z neho robí hrdinu, šľachetného človeka, čo on nebol, “ vysvetlila Zavacká. Podľa nej by zbojník, ktorý podľa legendy „bohatým bral a chudobným dával“, nemal byť nominovaný. V susednom Česku mali problém s fiktívnou osobnosťou Járom Cimrmanom, ktorý dostal bezprecedentne veľké množstvo hlasov. Je možné, že dokonca v ankete u našich západných susedov viedol. Napokon nikdy neexistujúceho českého génia – na rozdiel od legendy Jánošíka – vyradili.  Takéto momenty vytvárajú priestor pre dohady, špekulácie a podozrenie z manipulovania. Myslím že nie bez príslovečného vetríka... Iným hodnotiteľom projektu sa zase zdalo nepríslušné zaradenie žijúcich ľudí k historickým velikánom a nežijúcim postavám dejín. Marika Gombitová sa z ankety zo skromnosti pokorne odhlásila. Peter Sagan nie a tak sa umiestnením na 9. priečke stal najúspešnejším športovcom v tomto formáte BBC na celom svete. Lebo všetci ostatní v iných štátoch sa mu dnes pozerajú na chrbát dúhového dresu. Najlepšie sa z ďalších športovcov umiestnil vo Fínsku na 11-tej priečke svetoznámy skokan na lyžiach Matti Nykänen, na 21. priečke skončil vo Francúzsku futbalista a tréner Zinedine Zidane, 24. miesto si od Španielov vyslúžil profesionálny cyklista Miguel Indurain, 26. miesto prisúdili Nemci automobilovému pretekárovi Michaelovi Schumacherovi. Hokejovému nezmarovi Jaromírovi Jágrovi sa v Česku ušlo 27 miesto, vo Veľkej Británii skončil futbalista David Beckham až na 33. priečke. Legendárny sovietsky futbalový brankár Lev Jašin získal počtom hlasov až 50-tu priečku. Do prvej stovky Najväčších Američanov sa dostal ešte ďalší cyklista svetového mena: Lance Armstrong.
 

Mentori, oponenti, historici

Projekt mal vyvolať celospoločenskú diskusiu, priblížiť silné životné príbehy osobností a schopnosť historikov s verejne činnými osobami konštruktívne diskutovať, kultúrne, s použitím sily argumentov sa sporiť. Obsahovo nabitejší program tu fakt asi roky nebol a pravdepodobne ani nebude. Zjavne si však niekoľko protagonistov v jednotlivých dieloch, časť divákov či skupina politikov v zákulisí neuvedomila, že „Najväčší Slovák“ je anketa, nie súdny proces. Najvypuklejšie sa to ukázalo v časti o Gustávovi Husákovi. Dokument o bývalom československom prezidentovi a významnom komunistovi, ktorý odvysielala RTVS ako posledný v stredu 24. apríla 2019 prilákal k obrazovkám práve najviac divákov. Pozrelo si ho 156-tisíc divákov. No v následnej diskusii vysielanej naživo, prepadol zo skúšky z demokracie na plnej čiare čs. disident a prvý ponovembrový predseda SNR František Mikloško. Zoči-voči predsedovi dnešných slovenských komunistov, historikovi Vlastivedného múzea v Hlohovci Jozefovi Hrdličkovi zahodil masku demokrata spolu s princípmi svojej kresťanskej viery. Za dverami štúdia skučalo v prachu odhodené Voltairovo demokratické posolstvo zrodené v krvi a ohni Veľkej Francúzskej revolúcie: „Hlboko s vami nesúhlasím pane, no urobím všetko preto, aby ste mohli svoj názor slobodne hlásať“. Bolo to úbohé, rovnako ako pripravená „pasca“ na Husáka i jeho vymeneného mediálneho obhajcu, bývalého poslanca, pedagóga Samuela Zuba na pódiu SND v priamom televíznom prenose počas prvomájového galavečera. Akoby sa niekto vydesil, že by sa Husák mohol ocitnúť v ankete veľmi vysoko... Neviem, neviem, veď „striebrovlasé“ hlasovanie cez spoplatnené sms nehrozilo, takže poplach v kruhoch antikomunistov, oligarchov a liberálnych neoboľševikov nechápem. No i tak sa pred zrakmi v preplnenej opernej sále, rovnako ako pred očami televíznych divákov, odohrala „mediálna poprava“. Žiaľ, vyvrcholenie projektu, ktorým RTVS spolu s producentom Petrom Núňezom oslovila od 1. novembra 2018 do 1. mája 2019 spoločnosť a značnú časť televíznych koncesionárov, sa v závere dlhého, miestami nudného až zmätočného televízneho diskusného prenosu zmenilo zbytočne na ideologický pamflet manifestujúci tentoraz na 1. mája pravidlo, že „dejiny píšu aj falšujú víťazi!“
 

Šoubiznisový televízny aspekt

Peter Núňez je nesmierne schopný televízny producent a náš najtalentovanejší i najkreatívnejší režisér televíznej zábavy. Za všetko hovoria obe časti úchvatnej folklórnej zábavnej šou „Zem spieva“, ktorá bola vlani aj predvlani jeho zásluhou renesanciou najkrajších kultúrnych a folklórnych tradícií Slovákov. Doslova ňou rozkvitla celá vlasť, nadchla i mladých a stala sa najlepším televíznym programom, navyše pôvodným televíznym formátom desaťročia. Právom za ňu tvorcov nedávno ocenili aj prestížnou cenou OTO.

Opäť sa tiež preukázala pravda pradedov, že niekedy menej môže byť viac. V prípade finálového galavečera ankety Najväčší Slovák určite. Ak chceli tvorcovia ozvláštniť a „oživiť“, či zatraktívniť finále smerom k šou, trom historikom sediacim v opozícií jedenástim mediálnym obhajcom mali navliecť sudcovské taláre. A mladému historikovi Patrikovi Dubovskému z Ústavu pamäti národa (ktorý isto ešte ani nežil, keď sa Gustáv Husák zapojil do organizovania SNP, ani keď ho spolu s Clementisom a Novomeským odsúdili ako buržoázneho nacionalistu na doživotný trest), mohli ešte pridať aj katovskú červenú kapucňu. A hanebne, ako Vincko miništroval Báthoryčke, pri útoku na symbol normalizácie v ČSSR mu prisluhovali, okrem odborného garanta projektu historika SAV Dušana Kováča, aj Michal Havran, kontroverzný biskup Róbert Bezák a prekvapivo, ba až šokujúco herec Dušan Jamrich. Jeho jedovatý výkrik o tom, že „po Husákovi sa postavilo viac bytov a fabrík na Slovensku ako za socializmu!“ si z hľadiska vyslúžil potlesk. No podľa mňa si skôr zaslúži nielen odborné medicínske vyšetrenie, ale stane sa asi v najbližšom období predmetom mediálnych diskusií aj roztržiek v politických kruhoch.

Scéna v SND v národných farbách s portrétmi desiatky „naj“ v ankete bola pôsobivá i dôstojná. Kultúrna zložka úžasného symfonického orchestra Slovenského rozhlasu s emotívnym prednesom Proglasu v podaní Františka Kovára so speváčkou Katarínou Knechtovou v úvode i zborový spev Horehronských chlopov s chorálovou verziou piesne „Na kráľovej holi“ v závere ostanú nezabudnuteľným momentom galaprogramu. Za nešťastné a nedomyslené riešenie považujem umiestnenie konferencierov priamo na pódiu chrbtom k obecenstvu. Počas celého dlhého, predlhého večera! Stáli však oproti všetkým prítomným mentorom, aby im mohli hľadieť do očí aj priamo do pódiových kamier. Nemuseli tam stáť, mohli ich umiestniť a nasvietiť aj mimo javiska.

A obísť či vynechať nemôžem a ani nechcem v tomto rozbore televízneho projektu Najväčší Slovák ani konferencierov. Vo všetkých reláciách produkčnej spoločnosti NUNEZ NFE je Adela Banášová aj Adela Vinczeová jasnou stálicou. Či už v bielych alebo v červených večerných šatoch... Obsadenie motorkára, metalového hudobníka, spisovateľa a vydavateľa i náboženského redaktora Slovenského rozhlasu Štefana Chrappu s pseudonymom „Pišta Vandal“ som pri štarte projektu obišiel účelovým, alibistickým aj krátkym: „No comment!“ V priebehu vysielania oboch galavečerov i desiatich parciálnych častí som postrehol, že moderátor sa správa podobne ako najväčší nezbedník z poslednej lavice, ktorého učiteľ neprozreteľne „vytiahol“ k tabuli, aby v jeho neprítomnosti dozeral na poriadok v triede. Len čo sa zabuchli dvere, viťúz od katedry začal na spolužiakov páliť kriedou i špongiou...

V závere vysielania som teda súhlasil s priateľmi, že Chrappa zneužil svoje postavenie, že okato nadŕžal a preferoval svojho kandidáta. Až tak, že ho napokon dotlačil na tretiu priečku ankety. Hoci skromný a principiálny otec Anton by sa mu za to určite nepoďakoval. Nerátal som plusy ani mínusy licencovaného formátu prevzatého z BBC, ktorý upravene na podmienky Slovenska vysielala šesť mesiacov verejnoprávna RTVS. Každý z nás koncesionárov a televíznych divákov si ho vyhodnotí po svojom. Slovensko si vybralo svojich hrdinov a zoradilo tých najväčších Slovákov. Ja aj tých najmenších – najmalichernejších... Koncom roka sa bude pripomínať 30. výročie novembra ´89.

Britský novinár a spisovateľ George Orwell, ktorého meno som v prvej stovke ankety BBC „Great Britons“ nenašiel, nám pripomína: „Kto kontroluje minulosť, má pod kontrolou budúcnosť. Kto kontroluje súčasnosť, má pod kontrolou minulosť.“

Ale tiež varuje: „Každá revolúcia sa končí tým, že sa nové prasatá dostanú ku korytám.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama