Spolok slovenských spisovateľov po členskom zhromaždení. Vzbura „bezdomovcov“

Počet zobrazení: 7926

Členovia najstaršieho a najpočetnejšieho spisovateľského združenia na Slovensku, Spolku slovenských spisovateľov, sa zišli  15. júla na prvom riadnom členskom zhromaždení od roku 2017. Základom programového vyhlásenia sa vtedy, v roku 2017, stali najmä odporúčania kongresu s medzinárodnou účasťou, ktoré Spolok ako hlavný iniciátor zvolal na pripomienku 80. výročia spisovateľského kongresu v Trenčianskych Tepliciach. Ten bol vtedy, v roku 1936, nielen výrazný protivojnový a protifašistický, ale aj dal dovedna vtedajšiu nesmiernu rôznorodosť slovenských spisovateľov siahajúcu od komunistov až po stúpencov autonómie či samostatného štátu.


logo_spolok_slovenskych_spisovatelov.jpg

Spolok, ako aj Literárny týždenník ako multižánrový magazín, platforma slovenských spisovateľov vo vydaní dvojčísla 25 – 26 zo 7. júla,  predložili členom súhrn informácií; najbližšie číslo LT vyjde 25. augusta, takže bude dostatok možností členské zhromaždenie hodnotiť. Určite je to nevyhnutné, vzhľadom na „neprítomnosť“ elektronických a printových médií v mieste konania, v impozantnej budove rozhlasu, v obrátenej pyramíde.  

Členské zhromaždenie je výrazným spoločenským podnetom v úvahách o dobe, ktorú prežívame a úlohe spisovateľa a literárnej tvorby v nej. Glosoval to nestor Anton Hykisch, spisovateľská autorita, ktorú v prvých demokratických voľbách po páde bývalého režimu už v decembri 1989 drvivou väčšinou zvolili do čela novej spisovateľskej formácie.

Anton Hykisch 15. júla jednoznačne kriticky zdôraznil najmä potrebu zápasiť o Literárny fond ako aj o zloženie Fondu na podporu umenia. Zloženie komisií Fondu na podporu umenia je nielenže nerovnomerné, ale pri udeľovaní grantov niet podpory pre spisovateľov. Je nevyhnutné preskúmať, kam ide podpora a porovnať literatúru s podporou onému kreatívnemu priemyslu. Veľmi rozhodne a kriticky sa vyjadril k štátnej organizácii Literárne a informačné centrum /LIC/, to nemôže ďalej fungovať ako doteraz, a keďže LIC hľadá nového riaditeľa, netreba čakať a treba sa o toto miesto uchádzať.

Anton Hykisch vyzýval k aktivitám, ktoré majú zabrániť, aby nielen Spolok, ale spisovatelia vôbec neboli bezdomovcom, aby získali naspäť svoj klub a aspoň jednu kanceláriu pre sekretariát vyše 350-člennej organizácie s pobočkami po celom Slovensku a miesto pre redakciu LT. Pokiaľ ide o platformu Literárny týždenník, Spolok by nemal byť len prosebníkom, len sa spoliehať na dotácie, LT práve tak ako jeho webová stránka by mali mať koncepciu financovania. Pokiaľ ide o Spolok, nemôže sa zamerať len na získavanie štátnej podpory, „našou úlohou“ povedal A. Hykisch, „je sedieť a písať knihy, písať dobré a predajné knihy a tým splníme našu spisovateľskú úlohu, treba nám menej nárekov a viac tvorby“.

Ku glosovaniu sa vrátime po oboznámení sa s celým zápisom rokovania, pretože obsahuje aj výnimočne zaujímavé prehľady zložitých súdnych sporov a koncepcií riešenia budovy v strede mesta, z ktorej Spolku, ako odznelo, náleží podiel v hodnote 1,8 milióna eur.

Veľmi zjednodušene povedané ide o „dobytnosť“ či „nedobytnosť“ reálnej sumy či skutočne využiteľnej plochy. Ide v podstate o drámu, ktorá je obrazom nových dravých pomerov po roku 1989, drámu, ktorá vrhá svetlo na bezohľadnosť pomerov v spisovateľskej obci pri delení nehnuteľností, čo zdedila od bývalého režimu a ministrov kultúry vtedajšej Slovenskej socialistickej republiky.

Členské zhromaždenie zvolilo nové predstavenstvo a predsedu. Stal sa ním Boris Brendza, šéfredaktor časopisu pre mladú literatúru a umenie Dotyky, básnik a vysokoškolský pedagóg, ročník 1979. Brendza so svojím programom uspel pred päťdesiatnikom Romanom Michelkom, politológom, historikom, vydavateľom a jeho programom podloženým doterajšou rozvetvenou literárnou i publicistickou činnosťou, ako aj dlhoročným manažovaním rozsiahleho programu spolkového vydavateľstva kníh.

Voľby predsedu boli však v skutočnosti aj zápasom o depolitizáciu Spolku a výraznú nadstraníckosť tak, aby si Spolok prinavrátil v terajších zložitých podmienkach  rozhodujúci rešpekt vo verejnosti a zabránil snahám o spoločenskú marginalizáciu či dokonca izoláciu.

Pre spisovateľskú obec ako aj pre čitateľskú verejnosť to bude zaujímavé sledovať vzhľadom na prudko pokračujúcu rozdelenosť, priam rozčesnutosť spoločnosti a politiky, čo má za následok faktickú nemožnosť dialógu. Sme svedkami éry, keď nejde len o rozdielne názory, ale z tej istej udalosti sa vytvárajú rozdielne fakty. Toho sme svedkami denne. Práve preto dialóg nie je a nebude možný. A pred spisovateľom stojí národne i medzinárodne prinajmenšom taký, ak nie väčší, problém, ako to všetko pretaviť do tvorby a do občianskeho postoja, a nebyť marginalizovaný ako po roku 1989 a po roku 1992, teda pri rozpade starého režimu a pri vzniku republiky.

(Text vyšiel na Slovenský rozhľad Internetové noviny 7/2021)

SMUTNÁ AKTUALITA:
Zomrel spisovateľ MIROSLAV BIELIK, dlhoročný predseda Spolku slovenských spisovateľov

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984