Spotrebujte do
29. 2. 2020

Počet zobrazení: 3136

Stranícki lídri trvanlivosť svojich volebných priorít časovo nelimitujú, ale posivený svedok by ich konzumáciu neodkladal. Veď jedna z nich sa zlomila už v týchto dňoch, lebo dobrý politik pre voličský hlas aj klímu preskočí. Čo tam po nejakej uhlíkovej stope! Aké prevážanie tovaru po koľajniciach namiesto diaľnic! Autodopravcovia žiadajú od vlády mýtne a daňové úľavy aj pre starší vozový park, tak prečo ich nepodporiť, keď je to výnosnejšie ako prikázania nejakej Grétky? Šofér Andrej Kiska cestou z Popradu do Prahy vysvetlil jedenásťročnému synovi, že ujovia kamionisti blokovaním diaľnice bojujú za správnu vec. Toto volebné „zobchodovanie“ emisií sa odohralo pred očami baníkov, s ktorými sa médiá nemojkali, keď sa vláda rozhodla utlmiť ťažbu uhlia.

Bohvieakú trvácnosť nesignalizujú ani iné priority. Boris Kollár vyhlásil, že „nevstúpim do vlády, ak nebudú splnené niektoré naše požiadavky. Prvou vecou je, že sa nebudú rušiť sociálne opatrenia. Chcem stavať nájomné byty, zbaviť ľudí exekúcií a neotvárať témy, ako registrované partnerstvá.“ Miroslav Beblavý ho okamžite poučil, že na egoizmus nie je čas. „Je to nezodpovedné, lebo náš program nikoho nevydiera. Najdôležitejšie je vymeniť túto vládu, zabrániť fašizmu a dohodnúť sa.“ (https://www.ta3.com/clanok/1174122) Vládny program s registrovaným partnerstvom by nepodpísal ani Alojz Hlina. Richard Sulík nám permanentne sľubuje menej štátu, rovnú daň a čerstvé pečivo v obchodoch aj počas sviatkov. Pretože Kollár na bilbordoch myslí srdcom, nezastane sa predavačiek a ich rodín? Igor Matovič prezradil, prečo ministerstvo vnútra musí patriť len a len OĽaNO, v nijakom prípade kiskovcom. „Pre mňa je jedno, či je zlodej červený, zelený, či to je Fico alebo Kiska.“  (https://spravy.pravda.sk/volby-2020/clanok/539048) No zlodej Kiska ako spolubojovník proti zlodejovi Ficovi mu neprekáža. Isteže, len v rámci zápasu o slušné, spravodlivé a európske Slovensko! Niet opozičnej strany, ktorá by sa nepochválila receptom na ozdravenie školstva. Pochybujem však, že sa nájde kolektívna vôľa na východiskovú diagnózu, akú stanovil napríklad Ľubomír Konrád: „Gymnázium je na každom rohu a vysoká škola všade, kde stojí vlak. Je to nenormálne.“ (https://dennikn.sk, 6. 8. 2019)

Dokedy si strany demokratickej a novej opozície zachovajú svoje názory na povinné migračné kvóty, Istanbulský dohovor, dvojstrannú vojenskú spoluprácu s USA, kvalitu amerických potravín alebo protiruské sankcie? Čo z toho, čím sa líšia a čím vlastne priťahujú voličov, sa dostane do vládneho programu? Nebudú akoby ich jedna mater mala, lebo fico? Nepostihne ich ponorková choroba už pred voľbami? Budú to ešte voľby? Najväčšmi zaráža, že do toho zväzku ich emotívne ženú tí, ktorí by ich mali vyzývať na kultivovanú a vecnú súťaž programov. Básnické metafory o prelomových, rozhodujúcich alebo priam osudových voľbách, o Slovensku na križovatke či o Druckerovej bezzubej kritike Smeru môžeme tolerovať straníckym lídrom pri rozpaľovaní publika. Nie však sociológom a politológom, ktorí by diskutérom mali nalievať vodu a do zvyšku vína v pohári prihadzovať kocky akademického ľadu. Našťastie niektoré priority strán sa ešte držia, ale kto si ich mieni vychutnať, nemal by otáľať. Ktovie, či ich už zajtra nestiahnu z regálov, lebo niečo sa ukáže ako prioritnejšie. Tak ako boj proti oligarchii a jej zhubnému vplyvu na spoločnosť vystriedal boj proti fašizmu. A nikto o ňom nereferuje zanietenejšie a podrobnejšie ako médiá v rukách oligarchov.

Ešteže sa slovenská politika dočká výrazných a spoľahlivých posíl! Napríklad Jozef Pročko (OĽaNO) o sebe uviedol, že v minulosti ho oslovili štyri strany. Nepovedal ktoré, lebo ich odmietol. „Do európskych volieb som mal dokonca ponuku od deviatich strán, vraveli mi, že budem mať v europarlamente 15-tisícový plat, ale nešiel som.“ (Denník N, 24. 1. 2020)

Zdá sa, že tento rok bude naozaj prestupný...

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984