Reklama
Reklama

Stane sa Jozef Gabčík čestným občanom mesta Gabčíkovo?

(Na okraj Najväčšieho Slováka 5)
Počet zobrazení: 1200

Najväčší TELESLOVÁK prekročil do druhej polovice teleživota. Minulý týždeň sa nám predstavil kandidát mierne nesúrodý s vrcholovou desiatkou. Preslávil sa – do pamäti národa dostal – jedným, jediným činom. Činom jednoznačne hrdinským. Mnohí „významníci“ museli svoje najväčšie slovenstvo dokazovať po celý, nie najkratší život, ktorý často prinášal okrem vzostupov i pády. Jozef Gabčík splnil povinnosť vojaka a ihneď za ňu zaplatil svojím životom. A zapísal sa do pamäti, slovenskej pamäti. Vrchovato a vrcholovo. Ibaže v druhej svetovej vojne bolo statočných vojakov, ktorí na frontoch i v zázemí padli – milióny. Často zostali bezmenní. Sem tam máme na ich počesť hroby neznámych vojakov. Prečo práve Jozef Gabčík sa dostal v slovenskej rtvs-pamäti tak vysoko?

jozef_gabcik.jpgpreukaz_j._gabcika.jpg

Vľavo: Najznámejšia fotografia Jozefa Gabčíka. Foto: Archív

Vpravo: Časť vojenského preukazu Jozef Gabčíka (z knihy Miroslava Ivanova  Atentát na Reinharda Heydricha).

 

 

 

 




Odpoveď nepoznám. Bolo by načim odborne sa popýtať jeho hlasovateľov. Napriek tomu sa pokúsim načrtnúť aspoň pre mňa uspokojivé dôvody. Prvý súbor. Gabčík bol od začiatku na československej strane. Priľnul k Československu. Vojnová slovenská svojprávnosť ho neoslovila. Napriek otcovým aktivitám v prospech Slovenskej ligy v Amerike. Pritom to nepovažujem za paradox ani za kontroverznosť. Dobrý Slovák mohol byť aj dobrým Čechoslovákom, prinajmenej Čecho-Slovákom. Preto nedlho po hitlerovským Nemeckom sponzorovanom zániku republiky odchádza do odboja. Cez poľské Bronowice a Francúzsko už v júli 1939 pochodoval v cudzineckej légii v Alžírsku. Po septembri 1939 sa stihol aktivovať v československom vojsku vo Francúzsku. Po jeho porážke v lete 1940 zakotvil v našich vojenských jednotkách v Británii. Tam absolvoval výsadkársko-spravodajský kurz a dva dni pred koncom roka 1941 pristal padákom neďaleko Prahy. A 27. mája 1942 spolu s J. Kubišom „spáchal“ atentát na ríšskeho protektora Heydricha. Nemci počas represálií zlikvidovali aj strojcov odbojového činu, ktorí vrátane Gabčíka zahynuli 18. 6. 1942. „Atentát mal veľký ohlas v pokrokovej svetovej verejnosti a ukázal, že sa český národ nezmieril s nacistickou okupáciou.“ Stal sa predmetom trvalej pozornosti politikov, neskôr historikov, literátov, filmárov a iných umelcov najmä v českej časti spoločného štátu, neskôr v Česku. Gabčík tak vstúpil trvale do pamäti. To je jeden prameň Gabčíkovej popularity pretrvávajúcej dodnes.

informacny_text_o_meste_bez_zmienky_o_j._gabcikovi.kopia_.jpg
Informačný text o meste bez zmienky o J. Gabčíkovi.

Druhým možným zdrojom súčasného vysokého rejtingu Gabčíka je premenovanie obce Béš na Žitnom ostrove na Gabčíkovo. Udialo sa to v roku 1948. Treba podotknúť, že napriek zrodu vyhlášky po víťaznom februári, túto pripravovali už v roku 1947 pod egidou politikov Demokratickej strany. Slovenská politická scéna bola v otázke slovakizácie a nacionalizácie zemepisných mien jednotná. Koniec koncov politici v českej časti republiky počeštili takmer raz toľko zemepisných názvov ako u nás a nevšimol som si, že by im za čechizáciu krajiny nadávali do českých nacionalistov. Gabčíkovo sa vyvíjalo v podobnom tempe socialistického rozvoja ako iné mestá a obce. S malou výnimkou. My starší si pamätáme Lasicovu a Satinského baladu o vodných stavoch s „Gabčíkovom nivó bez“. Až prišiel rok 1977 a s ním výstavba Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros. Meno Jozefa Gabčíka prostredníctvom obce Gabčíkovo sa dostalo až na Medzinárodný súdny dvor v Haagu. Poznajú ho veľmi dobre v Maďarsku, ale i v celej Európe a hádam i vo svete. Možno aj v Novom Yorku.

nevyhnutny_turul.jpgNevyhnutný turul.

Trochu som pátral, ako to vyzerá s odkazom Gabčíka dnes. Zopár ulíc. Doslova. Pamätná tabuľa a pamätník v rodisku Poluvsie pri Žiline, tam tiež Pluk špeciálneho určenia našej slovenskej armády nesúci jeho meno. A Gabčíkovo, ktoré je od 1. januára 2016 mestom. Ako sa cíti J. Gabčík vo svojom meste dnes? Ako doma, ale len v slovenčine. V maďarských textoch jeho meno nevezmú do úst, či nedajú na papier ani náhodou. Tabule podľa cestného zákona informujú motorizovaného návštevníka, že vstupuje do Gabčíkova, ale s rovnocennou doplnkovou tabuľkou, na ktorej nestojí Gabcsikváros, ale Bos. Informačné tabule osadené na viacerých miestach v slovenčine, maďarčine, angličtine a v nemčine ani náznakom nespomenú, podľa koho nesie meno mesto. Žiaden Gabčík z kovu, kameňa alebo aspoň z dreva. Na druhej strane majú pamätnú tabuľu Otta Habsburského, ktorá informuje svet, že je čestným občanom – mesta. Ako sa mesto volá, to nenapísali! Prečo je čestným občanom? To si iba domýšľam. Možno preto, že sa traduje, že v miestnom kaštieli sa narodil Márii Terézii syn, neskorší cisár Jozef Druhý a tým prapraprastrýko Otta. Alebo preto, že bol proti výstavbe vodného diela Gabčíkovo? Verím na slovensko-maďarský zázrak, verím, že v dohľadnej budúcnosti vznikne pamätný objekt, hmotný či nehmotný, venovaný J. Gabčíkovi v Gabčíkove...

mestsky_urad_s_habsburgovou_tabulou.jpgotto_habsburg_cestny_obcan.jpg

Mestský úrad s tabuľou Dr. Otto Habsburg, čestný občan mesta.








Je na počudovanie, že pri takmer minimálnej frekvencii pripomienky životného príbehu Jozefa Gabčíka v slovenskom prostredí – je finalistom Najväčšieho Slováka. Gabčíkov osud nesie v sebe posolstvo, ktoré niečo vraví aj dnešnému Slovákovi.

povysenie_na_mesto_gabcikovo.jpg
Osvedčenie o vyhlásení za mesto.


pohlad_z_vodneho_diela.jpg

Pohľad z vodného diela.

zaujimava_tabula_na_vodnom_diele.jpgZaujímavá tabuľa na vodnom diele.

Foto: Autor

 

Priemer: 5 (1 hlas)
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama