Stanislav Harangozó: Bonjour vo Francúzskom inštitúte
Akademický maliar Stanislav Harangozó je nesporne náš najčastejšie vystavujúci výtvarník: a to aj v dnešných časoch. Skôr stihne do roka osem až desať výstav, ako by sa uspokojil s jednou či dvoma. Len čo vlani 5. decembra otváral výstavu v Košiciach (Obrazy), tohto roku už 9. januára bola vernisáž jeho výstavy Bonjour vo Francúzskom inštitúte v Bratislave. (A 15. januára sa Obrazy presunú do Trebišova...) Výstavu, ktorej spoluorganizátorom bola Umelecká beseda Slovenska, otvoril riaditeľ Francúzskeho inštitútu na Slovensku Michel Pouchepadass. Autora a jeho dielo priblížil kurátor výstavy Ľubomír Podušel. Z jeho vystúpenia sme vybrali časť, ktorá vysvetľuje prečo výtvarník ponúka pohľad na výsek svojej tvorby – a na ktorý – práve vo Francúzskom inštitúte, ako aj čo ponúka vo svojej najnovšej tvorbe.
Ľubomír Podušel: „V roku 2007 absolvoval Stanislav Harangozó krátky študijný pobyt vo Francúzsku. Okrem Paríža navštívil Clermont-Ferrand s jeho zaujímavými architektonickými pamiatkami. Zaujala ho najmä gotická katedrála známa svojou tmavou fasádou a tajomným vzhľadom. Počas tohto pobytu vytvoril niekoľko pastelov, štúdií uhlom, rudkou, kresieb perom, tušom, ktoré sa stali základom jeho budúcich samostatných diel. Na jednej strane je to permanentný nepokoj, ktorý „vládne“ v jeho pasteloch, na druhej vznešená citlivosť a elegancia, ktorá presvedčivo dotvára jeho umelecký profil.
Tento rozmer tvorby, psychológia vzťahu k zobrazenému motívu spolu s brilantným remeselným majstrovstvom v krajinách a figurálno-nefigurálnych kompozíciách, sú charakteristickým znakom Harangozóových doteraz posledných diel, ktoré predstavil na výstave v galérii Francúzskeho inštitútu v Bratislave. Je to súbor obrazov založený na výrazovej tendencii posúvajúcej do popredia problematiku maliarskeho gesta. Uvedomujeme si pritom, že človek môže veľa ráz poznať nejakú vec, jav, ideu, príbeh, ale až ponor do vnútra, tichá určitosť súznenia ľudského bytia a vedomia spôsobí, že poznané patrí 
jemu, že mu ho nikto nemôže vziať. Že namiesto všeobecnej pravdy musí hľadať vlastnú konkrétnu pravdu. Lyricko-expresívny kontrapunkt jeho malieb, ktorý z týchto obrazov vyviera, kráča ruka v ruke s fantáziou, sklonom k nadsádzke prevtelenej do podtextu zobrazených motívov. Tieto umelcove obrazy naznačujú všetko, čo ho ako maliara charakterizuje: vstup do zdanlivo neukončeného diela, štylizácia a deformácia, nadsádzka a zmeny vo významoch motívu, ich variabilita a rekonštrukcia (nie raz v odklone od pôvodného zámeru). Je to maľba, ktorá disponuje prvkami redukcie a tvaru, minimalizáciou použitých tvárnych prostriedkov, sublimáciou (prchavosť) formy a línie, konštruktívnym vnímaním priestoru a maliarskej organizácie plochy, čo sa premieta do dvoch základných polôh: farebnej znakovej a geometricko-konštruktívnej. Dôraz pritom kladie na zážitok, ktorý stojí v centre jeho pozornosti, z ktorého čerpá energiu a sumu informácií potrebnú pre vznik každého nového diela.“
Akademický maliar Stanislav Harangozó sa narodil 19. novembra 1946 v Komjaticiach. V rokoch 1967 – 1973 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u profesorov Millyho, Hložníka a Dubaya. Do roku 1990 pedagogicky pôsobil na VŠVU v Bratislave. Od roku 1990 pôsobí na PdF UK v Bratislave.
Realizoval rozsiahly súbor monumentálnych maliarskych diel v architektúre. Vystavuje doma i v zahraničí. Individuálne zahraničné výstavy mal napríklad v Ríme, Florencii, Padove, Forli, Lisabone, Mazamete, Bonne, Londýne, Moskve, Varšave, Prahe, Budapešti, Belehrade, Novom Sade, Splite, Opatiji, Záhrebe, Clermont- Ferrande, Soule, Pekingu, Ostrihome, Bad Homburgu a na EXPO 2010 v Šanghaji. Je členom Umeleckej besedy slovenskej, Spoločnosti voľných výtvarných umelcov a Klubu výtvarných umelcov a teoretikov.
1. Inšpirácie z Clermont-Ferrand
2. Bratislavská spravodlivosť.
3. Koncert pre husle a organ.
4. Nedeľné sólo.
Fotografie z vernisáže výstavy Bonjour si môžete pozrieť na stránke Francúzskeho inštitútu.
