Stanislav Harangozó: Obrazy
Galéria Mikuláša Galandu v Turčianskych Tepliciach a Umelecká beseda slovenská pozývajú na výstavu Stanislava Harangozóa.
Matka a dieťa, 2015, 70 x 100 cm, pastel-akryl.
Miroslav Bartoš: Stanislav Harangozó – Obrazy
Na prvý pohľad vás zaujme dekoratívnosť obrazu, vzápätí si uvedomíte jeho výraz: expresivitu, farebnú skladbu a súčasne s ňou sledujete, ako je osnovaná – na výstreloch čiar a plôch, ale to už musíte sledovať údery štetca, rozbehy predĺženej ruky po ploche. Čo zaznamenáva? Vietor nad Dunajom, nad oravskými horami, vzostupné prúdy hmiel alebo ostré lúče slnka zabodávajúce sa do záhrad, do striech, do bochníčkov polí... Aj krivky ženského tela, vecí a vecičiek v našej blízkosti. A či sa obdoba týchto rýchlych dejov neodohráva v mysli či v podvedomí ktoréhokoľvek z nás? Ako by mohol umelec o tom nevypovedať, keď on je tým nástrojom, cez ktorý sa prelieva prijatá energia do kompozície diela (!), do nášho oka a spája sa s našimi vlastnými zážitkami a životnými skúsenosťami, so stretnutiami s umením, maľbou, poéziou, hudbou. Lebo vo výbere Harangozoových obrazov si to môže nájsť a vychutnávať každý podľa vlastnej citlivosti.
Čítať vystavený obraz však znamená odkrývať vrstvu po vrstve, vyhľadávať znaky, tvary, symboly a spájať si ich do významového celku, pretože názov, námet, môže síce otvárať dvere do obsahu kompozície, ale v jeho priestoroch sa už musí percipient pohybovať sám. Stanislav Harangozó pozýva návštevníka do dialógu, provokuje jeho myseľ i emócie. Sila zážitku spočíva na jeho aktivite, senzibilite, reflexii a iste aj na vklade vlastnej skúsenosti. Lebo hľadajúci návštevník, o to viac znalec umenia, je svojou vnímavosťou i poznatkami v príbuzenstve s tvorcom.
Mnohí teoretici či milovníci vyslovili charakteristiku diela Stanislava Harangozóa, vyzdvihli niektorú jeho črtu: poetickosť, hudobnosť, ornamentálnosť, abstrahovanosť..., majú pravdu, ale len potiaľ, pokiaľ už slová napriek vlastnej obraznosti alebo aj pregnantnosti nestačia, pretože aj ony sa musia zastaviť pred divom maliarskej výpovede.
V diele Stanislava Harangozóa nájdeme mnohé žánre od krajiny a veduty cez akt, zátišie až k abstraktným kompozíciám a realizáciám monumentálnych diel v architektúre. Ale aj ony vyšli z reálneho podnetu vizuálneho, hudobného, myšlienkového.
Harangozó je, nechceme pritom obchádzať jeho intelektuálny ani umelecký rozsah aktivít, maliarom hudby, preniká do jej výsostných sfér prostredníctvom farby, komponuje skladby, ktorými vyjadruje to, čo je nad predmetnosťou, čo možno vnímať, cítiť, poznávať, ibaže v aktuálnej chvíli sa prejaví len v efemérnom skupenstve – ako záchvev, dotyk neznáma, citu, vzruchu, rodiacej sa novej myšlienky, objave nasledujúceho poznania. Toho, čo sa potom vďaka umeleckej výpovedi stáva skutočnosťou presahujúcou obraz ako artefakt blízky abstraktnému lyrizmu. Alebo aj ako uvedomenie si vlastného bytia. Ako radosť.
Dvaja, 2006, 70 x 100 cm, pastel-akryl.
Tikot hodín, 2015, 84 x 59 cm, akryl, olej. Vpravo: Nedopovedaná veta, 2015, 86 x 63 cm, akryl, olej.
Ružový anjel, 2016, 70 x 100 cm, pastel-akryl.
Oddanosť, 2015, 75 x 105 cm, olej.
