Reklama
Reklama

Stanovisko k odstráneniu súsošia Žalujem na Dukle

V mene autora Jána Kulicha Mária Molčanová, dcéra, a Branislav Kulich, syn
Počet zobrazení: 6456


1_dukla_kulich.jpgJán Kulich: Súsošie Žalujem. Foto Peter Zelizňák / Creative Commons

O chystanom odstránení súsošia Žalujem sme sa dozvedeli náhodou vo štvrtok 25. septembra 2014. Informáciu sme sa snažili okamžite preveriť u primátora Svidníka i u riaditeľa Duklianského múzea. Keďže neúspešne, spojili sme telefonicky priamo s riaditeľom Vojenského historického ústavu ppl. M. Čaplovičom, ktorý nám informáciu potvrdil s dnes už verejne známym zdôvodnením.

Čo na to povedať, keď vám niečo takéto doslova vyrazí dych?

Odhliadnuc od nehorázneho porušenia autorského práva arogantným samozvaným jednaním, znehodnotila sa národná kultúrna pamiatka. Jednoznačne by mala konať pamiatková inšpekcia Ministerstva kultúry SR a vyvodiť dôsledky v zmysle zákona.

Pamätník ako celok spojeného, umelecko-historicky rešpektovaného výtvarného diela, niesol mravne záväzný odkaz medzinárodného a protifašistického významu 50 rokov.

Užívateľ VHÚ, ale aj vlastník (pravdepodobne Ministerstvo obrany SR) konali bez vedomia autora, ktorý dôrazne
protestuje proti takémuto postupu.

2_pamatnik_na_dukle.jpgPamätník na Dukle s Kulichovým súsoším. Foto: Ondřej Žváček / Creative Commons

Takýto postup je umelecko-historicky absurdný a protizákonný. Keďže došlo k mimoriadne závažnému neopráv­nenému zásahu do práv autora diela, domáhame sa kvalifikovať tento stav ako konanie v rozpore s paragrafom 56 platného Autorského zákona.

„Premiestnením“ do vyhliadkovej veže došlo k neadekvátnej a svojvoľnej zámene exteriérového pomníkového diela za disproporčný interiérový muzeálny exponát. Dielo Žalujem bolo od počiatku svojho vzniku priamo komponované do konkrétneho priestoru architektúry - pylónu prehnutého klinového tvaru. Umiestniť ho niekde v interiéri – tobôž v spomínanej vstupnej hale – a považovať to za adekvátne dôstojné miesto, je diletantské, nekonzekventné a zámerne znevažujúce.

To, že dielo zostalo nevyčistené v čase významného výročia, pričom povinnosť udržiavať a chrániť toto dielo vyplýva pre užívateľa z platného Pamiatkového zákona, to je len malá poznámka na okraj.

Dielo – súsošie Žalujem – je výsledkom dlhodobej, cieľavedomej a výnimočnej tvorivej činnosti autora Jána Kulicha, ktorý daný výtvarný motív prvýkrát zverejnil v roku 1955 (pozri Kultúrny život, 25. 6. 1955, č. 26, str.10). Ide o dielo, ktoré bolo vybrané ako víťazné v rámci vypísanej druhej výtvarnej súťaže, pričom v štúdii bolo na Dukle prvýkrát exponované v roku 1959 a ako dotvorené bolo slávnostne odhalené v máji 1962. Nadväzne, v roku 1964, boli na Dukle odovzdané a zverejnené ďalšie diela ako súčasti architektonického objektu pamätní­ka: dvere obradnej siene s reliéfmi spoluautorov Jána Kulicha a Viktora Holešťáka-Holubára a ďalšia statua Jána Kulicha v interiéri kolumbária. V danom období vznikla prirodzeným spôsobom autorsko-právna realita tzv. spojeného diela autorov architekta Josefa Grusa, sochára Jána Kulicha a architekta Viktora Holešťáka-Holubára.

3_dukla_vhu.jpgPamätník s pôvodnou sochou československého vojaka z roku 1949 od českého sochára Adolfa Víteka. Foto: Zdroj VHÚ

Pre úplnosť treba dodať, že záverečnej etape vzniku výsledného výtvarno-architektonického celku Duklianskeho pamätníka predchádzala prvá etapa riešenia sochárskej časti, a to osadenie plastiky s názvom K pocte zbraň! v roku 1949, ktorej autorom bol český sochár Ján Adolf Vítek. Môžeme sa už len domnievať, prečo už čoskoro bola vypísaná ďalšia súťaž na ústrednú plastiku pamätníka. Víťazom sa stal neskorší národný umelec, akad. sochár prof. Josef Malejovský. Jeho dielo – súsošie sovietskeho a československého vojaka a dievčatka – bolo na Dukle odhalené v roku 1954, avšak vzápätí nebolo akceptované ako definitívne riešenie (!).

Dukliansky pamätník v podobe, v akej sme ho poznali do 27. septembra 2014 bol poctou Karpatsko-duklianskej operácie ako takej, poctou najkrvavejšiemu miestu oslobodzovania našej vlasti, kde padlo niekoľko desaťtisíc životov – najviac Červenoarmejcov, príslušníkov 1. Čs. armádneho zboru v ZSSR i Nemcov.

4_dukla_1_malejovsky.jpgV poradí druhé sochárske výtvarné dotvorenie pamätníka so súsoším českého sochára Josefa Malejovského z roku 1954. Foto: Archív L. S.

Súsošie Žalujem nenesie žiadne znaky a obsah, či posolstvá, ktoré by rozporne vplývali na všeobecnú mravnosť. Predstavuje slovenskú matku, ktorej žiaľ tíši vojak Červenej armády. Azda tento motív je v súčasnej politickej situácii taký závadný, že dielo bolo treba odstrániť?

Alebo je zase potrebné škandalizovať autora, ktorý mal v čase, keď vyhral túto súťaž, 29 rokov?  Autora, ktorý je napriek medzinárodne uznávanému dielu systematicky a dlhodobo verejne napádaný politizujú­cou rétorikou s urážlivým obsahom a na tieto neodôvodnené agresie až doposiaľ nereagoval právnou formou.

V Bratislave 30. septembra 2014

SÚVISIACE:
Načo je nám Kulich?
Výmenou súsošia na Dukle porušili práva autora, tvrdia Kulichovci
Pri pamätníku na Dukle bude stáť socha československého vojaka
Pamätník na Dukle rozdeľuje aj obyvateľov regiónu

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     

Komentáre

Obrázok používateľa PeterPeter
#1
Peter Krumpál
05. október 2014, 16:37

Odstránenie súsošia nie je prekvapením. Je súčasťou trendu oslabovať význam oslobodenia Československa Červenou armádou.

Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama