Štát sa prestal starať
streda 27. november 2013Po sobotňajšom úspechu slávi extrémna pravica v utorok ešte väčší. Jediná ako-tak ľavicová strana v parlamente prebrala časť jej agendy.
Dvadsiateho šiesteho novembra 2013 o piatej hodine a ôsmej minúte zákonodarcovia Slovenskej republiky rozhodli, že niektorí občania tejto krajiny v podstate môžu zomrieť od hladu. Inými slovami, človek, ktorý si nemôže zarobiť, nemá žiaden majetok a z nejakých dôvodov sa nezúčastní na verejno-prospešných prácach, nedostane od štátu žiadne peniaze, za ktoré by si mohol kúpiť jedlo potrebné na to, aby prežil.
Poznám veľmi dobre všetky argumenty, ktoré sa ma snažia presvedčiť o tom, že je to vlastne pre ich dobro, že kto nepracuje, ten nech neje, a podobne. Smutné je, že som tieto argumenty doteraz počúval od ľudí s pravicovými a neonacistickými názormi. Tento zákon však, s výnimkou Viery Tomanovej (ďakujem vám) a troch neprítomných, podporil celý klub Smeru-SD.
Áno, ušetríme tým. Áno, niektorí ľudia s takto priloženým nožom na krku budú pracovať viac. Je to ekonomické. Nie je to ľudské.
Prečo by sme mali dávať peniaze niekomu, kto nepracuje? – pýtajú sa (zväčša) pravičiari. Pretože za tou jednoduchou nálepkou sa skrývajú zložité príbehy. Ak je také lákavé dostávať peniaze „za nič“, tak si to skúste – nepracujte a vyžite zo 60 eur mesačne. Pritom dnešná produktivita práce tak obrovsky vzrástla, že nie je problém uživiť aj tých, ktorí nepracujú (produkcia jedného farmára v devätnástom storočí uživila štyroch ľudí, dnes ich jeden farmár uživí sto). Moja pravicová kamarátka mi vravela, že by radšej celý deň ležala na pláži, než by mala pracovať. Ja osobne pracujem rád a nemám problém s tým, ak časť mojich peňazí ide tým, ktorí nepracujú.
Problém je skôr v tom, že bohatstvo, ktoré vyprodukujeme, nejde všetkým, ale najmä tým najbohatším (a Smer sa stále obáva zvýšiť daň pre bohatých, pomocou ktorej by financoval sociálny rozvoj). Ako povedal jeden môj známy – štát sa už prestal starať dávno, ale čoraz viac ľudí zisťuje, že sa to týka práve ich. A potom sa im nemožno čudovať, ak voči tejto spoločnosti prestanú byť lojálni.
PhDr. Ing. Marek Dobeš, PhD., je ekonóm, psychológ a dlhoročný ľavicový aktivista
Reagujte na článok
Komentáre
Konkrétne súhlasím s týmto:
"Problém je skôr v tom, že bohatstvo, ktoré vyprodukujeme, nejde všetkým, ale najmä tým najbohatším "
...a tu si rozumieme: ako hovoria "bratia" s Occupy Wall Street a profesor Schweickart, stačilo by ubrať tým s najvyššími príjmami päť percent a bolo by financií na celý ten "bohatý" sociálny štátny program. Nuž, ale, ktorá politická sila nájde odvahu?...
...a polemizujem s článkom v bode o "pravicovosti" agendy o podmieňovaní vyplácania sociálnych dávok ľuďom v hmotnej núdzi:
Po prvé - budú pravdepodobne vykonávacie nariadenia, v ktorých sa dá presne špecifikovať, ktorí ľudia budú mať nárok na vyplácanie bez nutnosti odpracovania si verejných prác - alebo nie? Tu nebude platiť, že nevládny, nemocný, neschopný nemôže pracovať? Bude záležať na doktoroch takisto ako záleží od nich pri každom z nás, ktorí nakoniec tiež pracujú kvôli mzde - aby vyplatili účtty, najedli sa, mali strechu nad hlavou - a nie" kvôli láske k vlasti" - tam sú posudkári prísni a ak nie sú prísni, mali by ich (a aj ich!!!) poisťovne kontrolovať.
Po druhé - môžem si to dovoliť, nie som politik ani verejne činná osoba: -nielen mnohým Rómom, ale aj mnohým "bielym" slovenským občanom "sa nechce" pracovať aj keď sú zdraví a keď môžu - viem to zo skúsenosti pohybu v teréne slovenskej pracovnej praxe - pretože VEDIA, že sa dá dostať k peniazom aj bezpracne a "majú nárok" pretože im to sociálny systém založený na "nediskriminovaní prácou" už 24 rokov dovoľuje... a aby ste ma neukameňovali - mám v rodine takých vzdialených príbuzných a známých, ktorí sa vedia vyhnúť práci boli v invalidnom dôchodku alebo na dlhodobých péenkách alebo jednoducho sa pretĺkali úradmi práce až do staroby, ako sa len dalo - lebo veď..." kto by pracoval vonku v snehu... alebo ... fuj, kto by sa staral o tej sajrajt"... alebo "čo som šiši makať? hodím sa na maródku"..."veď je demográcia"...
a to som vyberal z vlastnej skúsenosti ľudí, ktorých som poznal a neboli to Rómovia...
PO TRETIE A TO NAJDôLEŽITEJŠIE - ak ponecháme celé ročníky mladých generácií v sociálnom systéme, kde budú "odkázaní" a nezamestnaní - kedy a kto ich naučí pracovať? Bol by som rád, aby sa ozvali aj ľudia, ktorí to poznajú z misijných pobytov v Afrike, Ázii - keď ľudia už celé generácie "nevedia" pracovať, sedia vedľa neobrobenej pôdy, neprispôsobujú si okolie, nervú sa o vodu z hlbín, už rezignovali a len sedia, čakajúc na "pomoc" humanitárnych pracovníkov. Viem, tí majú veľmi dobré skúsenosti, že sa i takí ľudia dokážu "rozhýbať" - za podmienky schopného organizátora a metodika, ktorý ich to naučí ----
to chceme vážne o 15 - 25 rokov mať na Slovensku také enklávy, kde budú ľudia "sedieť", poberať raz za mesiac dávky a inak rezignovane hovoriť "pánBOh tak chce...? InšAllah?...
Preto si myslím, že adekvátne samozrejme možnostiam, podmienenie dávok odpracovaním si verejnoprospešných prác neuškodí nikomu, pokiaľ nejaký snaživý horlivec na miestnom úrade nebude vyháňať nemocných do mrazu čistiť chodníky od snehu a nebude nútiť ženičky nosiť kmene stromov či tehly na stavbu obecného domu... mimochodom, uvedomujete si, že organizovanie verejno-prospešných prác by malo zabezpečiť aj to, že naše obce začnú vyzerať trochu inak ako teraz, upravenejšie, krajšie...?
pán autor, pochopili sme sa, kde sú hranice ľudskosti a ekonomiky? a to nie som ani Smerák, ani autor zákona...
Tak aj možno kôli tomu bol prijatý ten zákon o zaslúžení si dávky v hmotnej núdzi:http://zivot.azet.sk/clanok/11237/klamu-stat-o-bohacoch-ktori-beru-davky-v-hmotnej-nudzi.html
Koľko ich však takýchto bedárov je?