Štefánik – vodca protisovietskej intervencie?

Počet zobrazení: 5003

m.r.stefanik.jpgPríchod československého ministra vojny generála M. R. Štefánika, šiesty sprava, a hlavného veliteľa spojeneckých vojsk Dohody na Sibíri generála M. Janina, štvrtý sprava, do Vladivostoku. Na lodi v prístave, koniec novembra 1918.

Je až neuveriteľné, koľko nezmyslov, poloprávd a klamstiev dokázal uverejniť .týždeň iba v jedinom krátkom článočku, ale v podstate je to aj logické, že toto periodikum nezostalo nič dlžné svojej „dobrej“ povesti na Slovensku. Nedá mi však, aby som s odstupom niekoľkých mesiacov predsa len nezareagoval, pretože mi pripadá priam neskutočné, že aj po 25 rokoch, keď sa už o Štefánikovi môže aj na Slovensku písať pravdivo a objektívne, prichádza ešte stále niekto s tvrdením, že Štefánik organizoval „protisovietsku“ intervenciu, ako to v 50. rokoch tvrdil Ľudovít Holotík, neskôr Ján Kvasnička, Štefan Štvrtecký a ďalší vtedajší stranícki historici. Mám tu na mysli článok, na ktorý sa podstatne viac hodí výraz „zlátaniny“,  Jozefa Majchráka so zavádzajúcim titulkom Keď sme vládli v Rusku a ešte viac zavádzajúcim podtitulkom Spoločný štát česko-slovenských legionárov na Sibíri, uverejnený v .týždni, ročník 10/2013, č. 44, s. 32 – 41. Príznačné je, že už na obálke tohto čísla .týždňa je fotomontáž Štefánika v akejsi podivnej baranici, akú nikdy nenosil, že sa na strane 3 uvádza, že idea je od Róberta Csere (!) a realizácia od Róberta Csere, Vladimíry Pčolovej a ilustrácia od Natálie Ložekovej. Majchrákove riadky, spájajúce piate cez deviate bez logických súvislostí a patričného vysvetlenia, dopĺňajú ilustrácie z podivnej zbierky „Mary Evans Picture Library/Profimedia, Hulton-Deutsch Collection/Corbis/Profimedia atď., hoci keby mal tento realizačný tím aspoň minimálnu orientáciu v problematike, do ktorej tak neodborne zasiahol, mohol siahnuť po bežne prístupných ilustráciách z Vojenských historických archívov v Bratislave alebo v Prahe, alebo aj po desiatkach či stovkách slovenských a českých publikácií o dejinách légií. Nuž, odbornosť sa naozaj nezaprie!

cs_legie.jpgPredovšetkým niečo také, ako že légie niekedy vládli Rusku, vôbec neprichádza do úvahy, ovládali vždy len jednu jeho časť, aj keď vzhľadom na ich početnú veľkosť (maximálne 59 000) to bol aj tak úctyhodný výkon. A také niečo, že by na Sibíri niekedy existoval nejaký „štát česko-slovenských legionárov“ je číro-čistý výmysel hraničiaci s fatamorgánou. Veľmi plocho je vykreslený čeľabinský incident, kde vraj maďarský vojak (nie je celkom isté, že to bol vojak maďarskej národnosti) „pohol dejinami“. Celá udalosť bola podstatne zložitejšia a bola len vyvrcholením celého radu boľševických provokácií, ktoré cieľavedome sledovali vyvolanie ozbrojeného konfliktu výdatne živeného nemeckým vyslancom v Rusku Mirbachom.  Čeľabinsk a rozhodnutie ruských légií prebiť sa do Vladivostoku „vlastným poriadkom“ boli už len logickým zavŕšením tohto vývoja a svojou dokumentárne podloženou výskumnou prácou to už dávno dokázal aj ruský historik Victor Fic, ale to by ho Majchrák musel poznať. Ruský chaos sa celkom iste nezačal v roku 1917, ako nám to tvrdí Majchrák,  a tak isto československí legionári neboli len zbehovia z  rakúsko-uhorskej armády, ale aj dobrovoľníci (podnikatelia, inžinieri, učitelia, roľníci atď.), ktorí ešte pred vojnou žili v Rusku! Nemeckých a rakúsko-uhorských zajatcov neboli v Rusku desaťtisíce, ako to sebavedome tvrdí autor, ale státisíce (veď len Čechov a Slovákov tam bolo viac ako 250 000!). Pochopiteľne sa Majchrák musel otrieť aj o myšlienku, že légie sa zmocnili ruského štátneho pokladu, ktorý vraj mali „istý čas pod kontrolou“. Podstatne presnejšie by bolo, keby uviedol tak, ako to naozaj bolo, že ruský štátny poklad mali neustále pod kontrolou úradníci ruskej Štátnej banky (okrem epizódy v Kazani, keď si z neho čo-to ukoristili aj obyvatelia Kazane) a legionári tam boli len ako ozbrojený sprievod. Veď o mnohom svedčí aj skutočnosť, že po odovzdaní ruského pokladu boľševikom sa za to vedeniu légií poďakoval aj sám Vladimír Iľjič Lenin. Veľavravné je aj to, že Sovietske Rusko ani Zväz sovietskych socialistických republík nikdy od Československa za „odcudzený“ ruský štátny poklad žiadnu náhradu nepožadovali. Majchrák tu len opakuje tvrdenia boľševickej a komunistickej propagandy, hoci sa zmieňuje aj o „niekoľkých baniach a továrňach“, ktoré légie v Rusku vlastnili. Tých „niekoľko“ bolo v skutočnosti okolo osemdesiat – 15 baní a vyše 60 podnikov...

Bolo by zbytočné ďalej sa zaoberať Majchrákovým článkom, keby... keby na Slovensku nebola taká situácia, že o légiách na rozdiel od Čiech takmer nič seriózne nevychádza, že slovenské orgány sa takmer nijako nepripravujú – opäť na rozdiel od Českej republiky – na sté výročie vzniku légií a pripomenutie si tohto naozaj významného kroku nášho prvého zahraničného odboja. Za zmienku však stojí ešte záverečné autorovo konštatovanie, podľa ktorého by vraj Československo vzniklo aj bez vojenského vystúpenia légií... Nepochybne mal tu Majchrák na mysli hlavne to, že Československo vzniklo iba „vďaka“ Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii... veď jeho tvrdenie, že Štefánik bol organizátorom protiboľševickej intervencie tomu aj plne zodpovedá! Záverom mu možno iba poradiť, aby si o Štefánikovi prečítal, ak zase bude chcieť niečo napísať o légiách, aj niečo iné, nielen Holotíkovu ideologicky zameranú obžalobu légií a Štefánika. A najmä, aby si preštudoval aj nejaké dokumenty v našich alebo ruských archívoch. Veď dnes už aj Rusi zmenili svoj pohľad na to, že légie boli akousi imperialistickou intervenciou a Štefánika aj úlohu československého armádneho zboru v Rusku pripomínajú skôr v pozitívnom ako negatívnom zmysle.

Foto: Archív autora a Wikimedia Commons

PhDr. Ferdinand Vrábel (*1948), absolvoval Filozofickú fakultu Karlovej univerzity, odbor archívnictvo. Venuje sa novším dejinám – slovenskému národnému obrodeniu, I. svetovej vojne, československým légiám, medzivojnovému Československu, vzťahom medzi Čechmi, Slovákmi a národnosťami.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984