Strany kvitnú – budú aj rásť?

Počet zobrazení: 4275

Prichádza jeseň, čo je vždy čas pre rozkvet politických strán. Ich náčelníci získali cez dovolenky životnú silu a tak ju dávajú najavo. Množia sa verbálne prejavy známych, aj málo známych osôb. Médiá si z nich vyberajú „osobnosti“ a presviedčajú verejnosť o ich genialite. Jednoducho povedané, strany rozkvitli – prázdne kvetnaté reči zapĺňajú mediálny priestor, ale aj bilbordové plochy. Síce ide o zbytočné reči, zato v spojitosti s tvárami majú byť príťažlivými pre voličov. Tak sa odrazu dozvedáme o korupcii, kšeftovaní s pozemkami (najmä cudzími), stretávaní sa s rôznymi typmi asi podvodníkov a o vlastnej bezúhonnosti (ak som kradol, pritom aj sa stretával s grázlami, to nevadí, lebo som v podstate dobrým a čestným človekom).

megafon_strany.jpg
Ilustrácia: Pixabay.com

Kvetnatosť vyjadrení akoby nemala hraníc – jedinými hranicami je menšia kultúrna úroveň predvádzajúcich sa ľudí.

Slovensko – teda štát a jeho obyvatelia – by potrebovali, aby strany výrazne podrástli. Ide o to, aby ponúkli nejaké užitočné programy pre vyše 5 miliónov obyvateľov. Na to však nemajú silu. Sú malé, a preto aj slabé. Ak by sme vychádzali z príkladov v liberálnom svete, tak by mali mať nosné strany na Slovensku asi 30 000 členov, tie doplnkové asi 10 000 členov. Prečo toľko?

Slovensko má jeden parlament, osem krajov a asi 3 000 obcí. Do všetkých sú volení zástupcovia „ľudu“. To má byť ponuka strán – no kde vziať ľudí? Okrem toho by títo ľudia mali mať nejaké programy rozvoja oblasti. Keď sú strany maličké, aj ich ponuka bude maličká a teda aj výber nebude stáť za veľa. A tak sa začínajú predvádzať ako zásadoví kritici iných strán a ich politikov. No a občania pristali na túto hru – zlo sa nezačalo divokou privatizáciou a personálnymi čistkami, ale až celkom nedávno – odkedy „naša“ strana nemá moc v rukách. Objavili sa nové kvietky – prázdni ľudkovia homunkulovia – ktorí sa politicky narodili včera, niektorí už predvčerom, takže žiadne darebáctva ešte nestihli urobiť.

Štát aj občania potrebujú nejakú víziu budúcnosti, nestačí iba záväzok, že nová moc povyhadzuje doterajších úradníkov a dosadí tam svojich kamarátov a príbuzných. Už Max Weber pred storočím napísal, že volební víťazi sa k štátu správajú ako ku koristi, teda snažia sa ju ohlodať až na kosť. Nuž keď im to voliči dovolia ...

Politické strany by sa mali zamyslieť nad úlohou stredných vrstiev a v ich rámci aj nad úlohou inteligencie. Len tam je zakotvená myšlienka progresu. Opierať sa o menej vzdelané húfy ľudí je síce pre straničky efektívne, ale pre národ zničujúce.

Prekonanie tohto stavu nazývam stranícky rast. Kvetnaté reči sú prirodzenou súčasťou medzistraníckeho boja, no mali by byť podložené schopnosťou vládnuť. Predstavte si, že za volant mestského autobusu si sadne nejaký okoloidúci, v podstate vie, čo je autobus, aj kam by mal isť. Hrôza však? No a takto to vyzerá so straníckym nazeraním na riadenie štátu – náhodní okoloidúci sa dostanú do štátnych mocenských kresiel a začnú „dirigovať“. Len sa pozrite, kto všetko už bol ministrom – čohokoľvek. Keď prestal ministrovať, stal sa pre médiá „nezávislým kritikom-analytikom“. Tára hlúposti a nikto ho v médiách nezastaví. Stranícka rastlinka je v zajatí buriny, nevie, či ju nechce prerásť a ukázať sa verejnému svetu, že je nielen utáraná, ale aj užitočná. Tomu výrazne pomáhajú médiá, napríklad otázkou, kto by mal byť predsedom vlády. Naozaj ktokoľvek? Už netreba mať organizačné schopnosti, byť vizionárom a načúvať hlasu (celej) verejnosti?

Ako napísal jeden americký odborník – sme odsúdení žiť v ére trpaslíkov. Mal na mysli politických trpaslíkov, ktorých je plno v celom liberálnom svete. Majú rôzne čiapočky, aj gate, ale hlavičky sú sadrové, alebo duté.

Rast politickej strany je dlhodobý proces. V podstate ide asi o dvadsať rokov, po ktorých by mala prísť nová generácia lídrov, už pripravených na riadiace procesy a pre ktorých je pripravené aj organizačné prostredie. Od novembra 1989 už prešlo viac rokov, no strany sa neprispôsobili občianskym požiadavkám, ani vonkajším podmienkam. Jednoducho prežívajú. Zopár jednotlivcov ešte prežíva aj vo funkciách, no tí, ktorí sa na ne tlačia, sú opäť iba ambicióznymi človiečikmi, ktorí chcú funkciu, moc a patričné majetkové zisky, ale nie sú schopní užitočnej práce pre verejnosť. To vidíme na vrcholovej úrovni, ale aj na regionálnej či miestnej. Občas niekde v obciach sa objavia seriózne typy, no na celkový obrat, ani na stranícky rast to nestačí. Potrebná je zásadná premena strán, čomu pochopiteľne mocní budú hrdinsky brániť. Vznik nových strán? Bez peňazí a podpory médií to nemá šancu na úspech, ale za pokus by to stálo – aj vytváranie pozitívnych oáz je krokom vpred.

Potrebná je zásadná transformácia celého straníckeho systému. Najprv musí byť idea ako základ pre politické uvažovanie, zároveň nejakí jej nositelia, následne podobne zmýšľajúci ľudia a organizátori strany. Až potom si majú rozdeliť medveďa, teda funkcie. Zatiaľ však budú existujúce straničky občas prudko kvitnúť, ale žiadny ich rast nenastane. Takže zdanie ukáže pestrofarebnosť, no skutočnosť je tragicky šedá.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984