Reklama
Reklama

Strašidelná realita druhého piliera

Počet zobrazení: 2410

Ministerstvo práce chce ústavne „zabetónovať“ existenciu tzv. druhého piliera dôchodkového systému. Pravicová vláda potvrdzuje svoju vieru v jeho spásonosnosť bez akejkoľvek kritickej analýzy. Možno je na ňu po 15 rokoch priskoro, lenže práve preto a pre doterajšie chabé výsledky je to čisto ideologické rozhodnutie. S potenciálom devastácie penzií i verejných financií.

Už základné údaje o výkonnosti druhého piliera vyznievajú hrôzostrašne. Podľa údajov Sociálnej poisťovne (SP) si do súkromných fondov vložili pracujúci na Slovensku doteraz 10,032 mld. eur. Všetky dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS) vykazujú hodnotu spravovaného majetku vo výške 10,232 mld. eur, čo by znamenalo, že za 15 rokov ľudia „zarobili“ 200 miliónov eur. Pri veľmi zjednodušenom prepočte na aktuálny počet klientov DSS (1,641 mil.) by každý získal 122,29 eur. Za 15 rokov! Čiže ročný „zisk“ z peňazí, ktoré si ľudia „ukladajú“ na penziu, predstavuje od vzniku II. piliera nominálne 8,15 eura!
 

Väčšina zatiaľ prerobila

Percentuálne zhodnotenie vyzerá na prvý pohľad predsa len lepšie. Ročný priemer je 4,19 %, čo prevyšuje priemernú ročnú infláciu od r. 2015 – 2,419 %, čiže reálne sa vložené peniaze v priemere zhodnotili o 1,77 % za rok. Lenže jednotlivé fondy prinášajú výrazne rozdielne zhodnotenie a dve tretiny sú v najmenej výnosných fondoch.

image001.jpg

Dve tretiny ľudí sú teda v skutočnosti vystavené strate reálnej hodnoty vložených peňazí, pretože konzervatívne dlhopisové fondy priniesli za 15 rokov nižší výnos, než bola inflácia.

image002.jpg

V tomto momente sa treba zastaviť pri vari najčastejšom argumente stúpencov II. piliera, keď sa hovorí o nízkych výnosoch: väčšina „sporiteľov“ zostáva zbytočne pasívna v konzervatívnych (dlhopisových) fondoch, hoci by v iných „zarobila“ viac. Minister Krajniak preto navrhuje povinný vstup nielen do II. piliera, ale aj do rizikových a výnosnejších fondov. Táto rétorika pritom v skutočnosti najviac odhaľuje, akým veľkým podvodom II. pilier je. Pripomeňme si, že zákon, ktorým ho Ľudovít Kaník vytvoril, sa nazýva „o starobnom dôchodkovom sporení“. Ešte raz – sporení. Preto aj ľudí v II. pilieri nazývajú sporitelia. Ešte raz – sporitelia.
 

Grandiózna lož o sporení

Sporením sa nazýva konzervatívny finančný produkt, ktorý sporiteľ aktívne neovláda a sporiteľňa (finančná inštitúcia) garantuje jeho bezpečnosť – garantuje nielen vklad, ale aj zhodnotenie (dohodnutý úrokový výnos). V princípe môže aj sporiteľňa skrachovať, ale pravidlá pre jej narábanie s peniazmi sú zvyčajne také prísne, že je to veľmi nepravdepodobné. Zväčša za vložené peniaze (prípadne aj s garantovaným výnosom) navyše ručí štát. Klient má v systéme sporenia jedinú „úlohu“: pravidelne vkladať dohodnutú sumu (periodicita, možnosť mimoriadnych vkladov a variabilita vloženej sumy sú na dohode medzi bankou a klientom). Inak sa o nič nestará. Sporiteľňa zasa garantuje výnos a dostupnosť finančných prostriedkov klientovi. Nás, ktorí si pamätáme na „knižku“ v sporiteľni, síce ubúda, ale takéto finančné produkty existujú aj dnes.

A retailové banky ich prísne oddeľujú od investičných, pri ktorých sa očakáva aktívny prístup klienta (minimálne v podobe pravidelnej komunikácie s investičným poradcom), a pri ktorých banka negarantuje nielen výnos, ale ani zachovanie výšky investovaných prostriedkov. Preto je pri každom investičnom produkte upozornenie, že je to riziková operácia a ani len doterajšie výnosy negarantujú to isté do budúcnosti. Banky (či už retailové alebo investičné) viditeľne a zrozumiteľne upozorňujú, že sporenie a investovanie nie je to isté. Ako napr. ČSOB na svojom webe.

image003.png

Konzervatívne správanie ľudí v II. pilieri je teda úplne prirodzeným, keďže pravicoví (a vlastne aj sociálnodemokratickí) politici im neustále omieľajú falošnú mantru o sporení, ale pritom od nich chcú, aby sa správali ako investori. Lenže je jasné, že ak by Ľ. Kaník a po ňom všetci ostatní od začiatku hovorili, že v II. pilieri pôjde o investovanie, ktoré je spojené s rizikom a nikto v ňom nič negarantuje, nikdy by si tento systém nezískal (hoci falošnú) popularitu. Je to ironické o to viac, že práve v investovaní sú kľúčovými podmienkami úspechu presné a správne informácie a dostatočná kvalifikácia. Ľudia v II. pilieri sa nesprávajú podľa želaní jeho architektov, správcov a apologétov, lebo tí im dávajú zlé a nesprávne informácie. Presne tak, ako sa taká situácia končí pri investovaní, to dnes vyzerá aj s II. pilierom: jeho výkonnosť a prínosy sú hlboko pod očakávaním. A tí, ktorí o pravidlách investovania dobre vedia, sa zrazu čudujú, že tie pravidlá naozaj fungujú. Hoci im to nehrá do kariet.
 

Ďalšia grandiózna lož o výške penzií

Aby to nemuseli priznať, opakujú svoju druhú mantru: ešte je priskoro na hodnotenie, sporiť/investovať treba aspoň 30 – 40 rokov. Lenže podľa zákona má človek nárok na penziu z II. piliera už po 15 rokoch. A keďže takých už máme, vieme povedať, ako to s ich penziami vyzerá. Človek, ktorý si dokázal v DSS „nahonobiť“ 9000 eur, dostane penziu vo výške od 27 eur do 31 eur. Mesačne, nie denne! Toto sú reálne prípady. Takýto človek by teda musel poberať dôchodok 25 až 28 rokov, aby všetky „nasporené“ peniaze z II. piliera dostal späť v podobe penzie. Lenže u nás žijú muži v penzii priemerne 8 rokov a ženy 18.

Ďalšou prezieravou lžou o II. pilieri je totiž komunikácia výlučne o výnosoch. Lenže tie samotné nemajú žiadny význam, majú len slúžiť k čo najvyššej penzii. Avšak Ľ. Kaník celkom zámerne v roku 2004 (a nikdy potom) v zákone nestanovil pravidlá pre výplatu dôchodkov. Hoci systém nastavil tak, že to mohol urobiť hneď. Neurobil to však zámerne – úplne rovnako ako falošné označenie systému za „sporenie“ mu aj táto kľučka slúžila na získanie verejnej podpory. Ak by totiž priznal, ako sa napokon ľudia dostanú k penziám, nielenže by do II. piliera nikto nevstúpil, ale ešte by milého Kaníka aj s tútormi Dzurindom a Miklošom ľudia vidlami vyhnali prinajmenšom za hranice kontinentu.

Systém totiž funguje tak, že dôchodková spoločnosť penziu nevypláca, robia to životné poisťovne. Obrátite sa na jednu, druhú či tretiu, oznámite im výšku svojej „nasporenej“ sumy a oni vám navrhnú výšku doživotnej penzie. Ako vidíte na konkrétnom príklade, ponuka sa môže líšiť, ale vždy to urobia tak, aby na tom zarobili, aby mali istotu, že ak budete žiť o dačo dlhšie, než ukazujú štatistiky, nebudú vám musieť doplácať z vlastného. A, pochopiteľne, rovnako ako DSS (podobne ako Sociálna poisťovňa) si ešte trhnú nejaké poplatky.

Nečudo, že porovnanie priemernej výšky penzie a toho, čo dostávajú dôchodcovia z II. piliera (od životných poisťovní), je až šokujúce.

image004.jpg
 

Väčšina penziu z II. piliera nedostáva

Pre presnosť však treba uviesť, že vysoké stĺpce vpravo predstavujú celú penziu, keďže v I. pilieri sme povinne všetci. A tí, ktorí sú aj v druhom, majú penziu dvojzložkovú. Avšak, zároveň sa im hlavná zložka z I. piliera trochu kráti, keďže doň neposielajú celé svoje poistné dôchodkové odvody, takže ďalším odstrašujúcim výsledkom je, že penzie výlučne z I. piliera sú v konečnom dôsledku vyššie než tie dvojzložkové. Dokazuje to porovnanie dvoch ľudí, ktorí rovnako dlho pracovali a rovnako počas života zarábali a líšia sa len v tom, že jeden zostal výlučne v I. pilieri, kým druhý bol posledných 10 rokov svojho pracovného života aj v druhom.

image005.jpg

Rozdiel je 19 eur každý mesiac až do konca života v neprospech dvojzložkového dôchodku.

A tak sa nemožno čudovať, ako sa ľudia, ktorí vlani išli do penzie a „sporili“ si v II. pilieri, zachovali. Z 3 236, ktorí požiadali o výplatu penzie, zmluvu o jej výplate s niektorou životnou poisťovňou podpísalo iba 505. Čiže iba 16 % „sporiteľov“ je spokojných, alebo aspoň ochotných akceptovať výšku svojej penzie. Ďalších 1 317 si peniaze vybralo jednorazovo, alebo na viac krát priamo z DSS. Či ich naozaj použijú na „zabezpečenie (seba) v starobe“, nie je vôbec jasné. Môže ísť o boháčov, ktorí na mizernú penziu z II. piliera nie sú odkázaní, ale aj o ľudí, ktorí „prilepšia“ svojim deťom, prípadne zaplatia potrebnú zdravotnú starostlivosť sebe alebo príbuzným a neskôr budú sociálne odkázaní na ďalšiu pomoc zo strany štátu. Na dočasnej penzii sa dohodlo 69 ľudí a 193 malo na svojom „účte“ v II. pilieri tak málo peňazí, že im namiesto penzie budú každý mesiac vyplácať mizerných 12,60 eura – lenže nie doživotne, iba kým si neminú to málo, čo si dokázali „nasporiť“. A potom už budú musieť žiť z krátenej penzie z I. piliera.
 

Vyvrátený mýtus o neudržateľnosti štátneho systému

Až 36% penzistov z II. piliera nespravilo vlani so svojim nárokom celkom nič – nechali peniaze nedotknuté. Možno veria, že im ešte úroky v ďalších rokoch dačo prinesú, možno sa rozhodli ďalej pracovať a „sporiť si“, možno žijú z iných zdrojov a takto zabezpečili, že keď raz zomrú, deti ich peniaze zdedia.

Aby bol obraz situácie kompletný, treba dodať, že tých vyše 10 miliárd eur, ktoré doteraz natiekli do súkromných DSS v I. pilieri chýba a tak ich štát dopĺňal z daní nás všetkých. Ľudia, ktorí sa tešia, koľko už majú na svojich dôchodkových účtoch peňazí si ani nevšimli, že zároveň im štát berie, aby vykryl dieru, ktorú v dôchodkovom systéme II. pilier spôsobil. A navyše berie aj tým, ktorí za to vôbec nemôžu, lebo nepodľahli lákavým klamstvám o „švajčiarskych dôchodkoch“ a do II. piliera nevstúpili.

V posledných rokoch nastala zaujímavá situácia: lepší výber poistného (nielen na penzie) - spôsobený najmä rastom miezd a počtu pracujúcich ľudí – zmenšoval rozpočtovú dieru SP. Na jednej strane to znamená, že štát posielal SP z našich daní čoraz menej peňazí, vlani dokonca nemusel poslať ani euro.

image006.png

Lenže na druhej strane to vyvracia tvrdenie, že štátny dôchodkový systém je finančne neudržateľný. Naopak, keby neexistoval II. pilier, minulý rok by SP mala na dôchodky takmer o miliardu (737 miliónov) eur viac. A v roku 2018 by jej zvýšilo pol miliardy (522 miliónov). V skutočnosti teda kľúčovým faktorom udržateľnosti dôchodkového systému nie je existencia II. piliera, ale vysoká zamestnanosť a vysoké mzdy. A keď nie je ani jedno, ani druhé, II. pilier dobré penzie nezachráni.
 

Fatálne zlyhania politici ignorujú

Hoci výsledky privatizácie dôchodkového systému sú po 15 rokoch jeho fungovania otrasné, pravicoví politici zaslepení svojou ideológiou chcú jedinečnú ústavnú väčšinu vlády zneužiť na jeho zabetónovanie v dôchodkovom systéme. A to ešte aktéri, ani kontrolóri nezverejňujú, koľké desiatky miliónov si z celého systému zobrali dôchodkové spoločnosti, pre nich pracujúci obchodníci s investíciami, sprostredkovatelia a životné poisťovne. Avšak len výpočet tých, ktorí sa na systéme priživujú, nedáva pochybovať, že ľudia v druhom pilieri už z princípu prichádzajú o veľké peniaze.

Ak by sme mali prijať argumentáciu, že je priskoro na objektívne hodnotenie II. piliera, tak je to opäť len argument proti tomu, čo navrhuje Milan Krajniak. Ani len nepripustil zásadnejšiu debatu na túto tému, hoci je fakt, že ani slovenskí sociálni demokrati a odborári, na rozdiel od svojich kolegov v iných vyspelých štátoch, existenciu II. piliera nikdy férovo neanalyzovali a seriózne neohrozili.

Verejne dostupné fakty však hovoria jasnou rečou: neohroziť II. dôchodkový pilier znamená ohroziť budúcnosť budúcich penzistov a vôbec štátu. Lebo keď tu budeme mať vyše milióna chudobných a nahnevaných dôchodcov, politici budú ignorovať varovania Rady pre rozpočtovú bezpečnosť i makroekonómov a bez ohľadu na stabilitu verejných financií zatnú do štátneho rozpočtu akúkoľvek sekeru, len aby tých penzistov nenechali v biede. A to nie je predpoveď, ale skúsenosť z krajín, kde sa to už stalo.

Autor je bývalý štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny za Smer-SD

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama