Reklama
Reklama

Stredná Ázia
geopoliticky dospieva

Počet zobrazení: 1672

Vo štvrtok 7. apríla 2022 prijalo Valné zhromaždenie OSN rezolúciu o pozastavení práv Ruskej federácie vyplývajúcich z jej členstva v Rade OSN pre ľudské práva (UNHRC).

Slovenské média o tom bombasticky informovali, zabudli však dodať, že táto rezolúcia bola prijatá väčšinou hlasov (za – 93 členských krajín) a najmä však z informácií vypadlo, že 24 členských krajín bolo proti (napr. Čína, Irán, Sýria, Vietnam...) a 58 krajín sa hlasovania nezúčastnilo (mimo iné aj tie arabské krajiny, odkiaľ chceme doviesť „dobré“ energonosiče, ako náhradu za „zlé“ z Ruskej federácie).[1]
 

Proti všetkým

Z pohľadu nášho odborného záujmu je relevantný fakt, že ani jedna krajina Strednej Ázie rezolúciu nepodporila. Presnejšie proti hlasovali: Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan a Uzbekistan. No a Turkménsko, opierajúc sa o svoj štatút neutrality, sa hlasovania jednoducho nezúčastnilo.

fpwlbx-wyawpyt2.jpg

Plynie z toho, že priestor Strednej Ázie ide proti prúdu, podporil Moskvu, alebo si len v Nur-Sultane, Biškeku, Dušanbe, Ašchabade a v Taškente uvedomujú že geopolitická realita (a susedstvo s Ruskom, Čínou a Afganistanom...) je celkom iná?

Stály predstaviteľ Uzbekistanu v OSN Bachtier Ibragimov na margo hlasovania povedal: „... Uzbekistan sa pridŕža rovnovážno-neutrálnej pozície vo vzťahu k situácii na Ukrajine... sme však presvedčení, že ľubovoľné rozhodnutie podľa bodu 8 rezolúcie 60/251 musí byť postavené na záveroch podrobného vyšetrovania...“[2]

Turkménsko sa hlasovania nezúčastnilo, ale na druhý deň po hlasovaní sa uskutočnil telefonický rozhovor prezidentov Serdara Berdymuchamedova a Vladimira Putina pri príležitosti 30. výročia nadviazania diplomatických vzťahov medzi Ašchabadom a Moskvou. Z oficiálneho komuniké stojí ešte za zmienku „.. .že Turkménsko a Rusko pokračujú v posilňovaní partnerských vzťahov, čo v plnej miere zodpovedá záujmom priateľských národov...“[3]

Minister zahraničných vecí Kazachstanu Muchtar Tleuberdi pre televíziu Chabar 24 povedal: „... naša krajina tradične vystupuje proti používaniu sankcií ako nástroja tlaku v medzištátnych vzťahoch... preto sa Kazachstan nepripojí k sankčnému tlaku na Ruskú federáciu a nebude prijímať žiadne kroky, ktoré by akýmkoľvek spôsobom limitovali záujmy Ruska a protirečili duchu nášho partnerstva...“

Súbežne dodal, že: „... ochraňujúc svoje záujmy, Kazachstan nebude obchádzať už prijaté sankcie...“[4]
 

Ofenzíva diplomacie Spojených štátov

Po tomto hlasovaní okamžite vycestovala do Strednej Ázie námestníčka amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena. Zlé jazyky hovoria, že to je muž, ktorý vládne USA a staručký Joe Biden sa prepracoval, podobne ako kedysi Leonid Iľjič Brežnev, ku geriatrickému statusu.

uzra_zeya_a_muchtar_tleuberdi_800.jpg
Uzra Zeya, námestníčka ministra zahraničných vecí USA a minister zahraničných vecí
Kazachstanu Muchtar Tleuberdi. 
Foto: www.astanatimes.com

Pani Uzra Zeya, od 20. decembra 2020 námestníčka pre otázky občianskej bezpečnosti, demokracie a ľudské práva (Under Secretary for Civilian Security, Democracy, and Human Rights), ktorá bola predtým špeciálnym US koordinátorom pre Tibet, 11.-– 14. apríla 2022 navštívila najskôr Nur-Sultan a potom Biškek.

Jej cesta je jasným pokusom Washingtonu o alternatívny dialóg so Strednou Áziou s cieľom oslabiť tradičné vzťahy s Moskvou a tiež pokúsiť sa minimalizovať silnejúci prítomnosť Číny v priestore, ako aj naznačiť, že Washington sa nevzdáva konceptu cez Afganistan a Strednú Áziu otvoriť, po Ukrajine ďalší, tentoraz južný front proti Rusku.

V Kazachstane sa Urza Zeya o. i. zúčastnila prvého dialógu na vysokej úrovni Kazachstan – USA, pričom vysoko ocenila politické reformy v krajine, tak ako ich manažuje prezident Kasym-Žomart Tokajev. Otvorila aj tému sankcií voči Rusku a zdôraznila, že Kazachstan je dôležitý partner USA pri realizácii jeho strategických plánov v Strednej Ázii: „... Kazachstan je kriticky dôležitý pri budovaní stabilnej Strednej Ázie, kde nezávislé štáty môžu realizovať svoje suverénne záujmy...“[5]

Téma sankcií bola na stole aj v Kirgizsku, kde mal prezident Sadyr Žaparov pár dní po začatí operácie na Ukrajine pomerne jasne kladnú pozíciu. Neskôr sa korigoval a Biškek sa prepracoval k neutrálnej pozícii.

rokovanie_u._zeya_v_biskeku.jpg
Rokovanie americkej námestníčky v Biškeku
Foto: Under Secretary Uzra Zeya (@UnderSecStateJ) / Twitter

Americká diplomatka o. i rokovala s podpredsedom vlády Kirgizska Edilom Bajsalovom, pričom deklarovala, že Spojené štáty si želajú upevniť vzájomné vzťahy s Kirgizskom. Washington je vraj pripravený podpísať novú dohodu o spolupráci... Na ponuku reagoval E. Bajsalov tým, že Biškek je tiež pripravený k aktivizácii spolupráce s USA.
 

Zmení Stredná Ázia svoje pozície k Moskve?

Otázkou je, či možnosti samostatnej a mnohovektorovej zahraničnej politiky jednotlivých krajín Strednej Ázie sa v kontexte konfrontácie Ruska s USA na pôde Ukrajiny sa zužujú, alebo ostanú Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Turkménsko a Uzbekistan pri svojej tradičnej orientácii.

Vidíme, že krajiny Strednej Ázie zatiaľ v rámci svojej „stredoázijskej chytrosti“ pristupujú k reaktívnemu manévrovaniu a situačno-taktickej reakcii.

Nakoniec Jevgenij Maksimovič Primakov vždy, využijúc repliku z legendárneho sovietskeho filmu Biele slnko púšte (Белое солнце пустыни, 1969, s piesňami legendárneho Bulata Okudžavu), hovoril „vostok delo tonkoe“.

Takže môžeme predpokladať, že v Nur-Sultane, Biškeku, Dušanbe, Ašchabade a Taškente síce pracujú na novelizácii svojich stratégií a koncepcií, ale v rámci historických, geografických, geopolitických a geoekonomických reálií, ktoré si na rozdiel od niektorých malých štátov v Európe plne uvedomujú.

Totiž globálna transformácia svetového systému medzinárodných vzťahov sa už nenachádza v polohe viac neznámych, ale viac známych. Je jasné, kam sa presúva magnetické pole.

Bezzubá Európska únia to nebude a garant za Atlantickým oceánom má svoje vnútorné starosti, aby sa mohol venovať reálnej geopolitickej a geoekonomickej mnohopolarite vo svete. V tomto konštatovaní nie je žiadne nóvum a plne kopíruje klasickú dialektiku.
 

Strategické zmeny

Ruská zahraničná politika voči regiónu sa v ostatných rokoch transformovala na strategický prístup s akcentom na ekonomickú spoluprácu so smerovaním na bezpečnosť Ruska. Inak povedané – zabezpečenie svojho „mäkkého podbruška“ tak, aby mala Moskva platformu smerom do Ázie.

Nezabúdajme, že dôležitú úlohu pri budovaní nového svetového poriadku zohráva a bude zohrávať geografia. Nakoniec N. Spykman (zakladateľ klasického realizmu v geopolitike) písal: „... geografia je základný faktor v zahraničnej politike...“[6]

No a geografia, ako aj historická skúsenosť poukazujú na to, čo a ako objektívne konajú krajiny Strednej Ázie a kde majú zahraničnopolitické majáky. Je to južná Ázia, Stredný východ, Čína a Rusko. Pritom zatiaľ len Čína a Rusko sú geopolitické fenomény svetovej úrovne, kam sa časom zaradí aj Irán a India.

Sumarizujúc, je v záujme krajín Strednej Ázie vytvárať a udržiavať stabilitu v regióne a rozvíjať regionálnu spoluprácu.

S kým? No samozrejme s Čínou, historicky Ruskom, Iránom, Indiou a pri ostražitosti aj s Tureckom.

Teda s krajinami, ktoré majú čo regiónu dať a nesnažia sa tam exportovať abstraktné „hodnoty“ a svoje „poriadky“.

Stredná Ázia sa po januári 2022 (udalosti v Kazachstane) a po 24. februári 2022 zmenila, resp. zjavne geopoliticky dospela, čo aj potvrdzuje hlasovanie na VZ OSN 7. apríla 2022.

Autor je vysokoškolský učiteľ

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama