Sulík - Forever? (Navždy?)

Zlá správa pre pravicu, dobrá pre Smer
Počet zobrazení: 4448

Ako sme už viackrát konštatovali, naša pravica sa nám v poslednom roku utešene delí na stále menšie a menšie segmenty. Hlavným dôvodom tohto delenia je jednak absencia sebareflexie starej generácie pravicových politikov, predovšetkým však ide o nezvládnuté egá samotných pravicových protagonistov. V prípade SaS je to kombinácia oboch faktorov. 

Richard Sulík je totiž aj v pravej časti politického spektra vnímaný ako veľmi kontroverzná osoba. Na jednej strane mu nemožno uprieť, že pravicovú scénu v roku 2010 výrazne oživil. Aj a predovšetkým vďaka razantnému vstupu SaS na politickú scénu ľavica stratila svoju väčšinu. Bol to práve Sulík, ktorý vytvoril SaS ako úspešnú protestnú stranu, a zároveň prišiel aj s ľahko zapamätateľnými heslami typu - odvodový bonus.

Dobrým marketingovým ťahom bolo aj to, že si strana do svojho názvu dala slovo solidarita. Keďže strana samotná bola tabula rasa (nepopísaný list), mnoho ľudí, nepoznajúc sociopatickú povahu Richarda Sulíka, naivne uverilo, že SaS bude aj stranou, v ktorej solidarita bude vnímaná ako veľmi dôležitá hodnota. Ako vieme, opak sa stal pravdou. SaS sa nakoniec profilovala ako libertariánska strana, v ktorej sa redistribúcia statkov či vynucovaná solidarita v rámci spoločnosti vnímajú ako ťažké ideové úchylky. Aj preto sa veľmi skoro po voľbách ukázalo, že čaro novej tváre rýchlo vyprchalo. Ak sa ešte začiatkom roka 2010 zdalo, že Sulík je oproti neskutočne skompromitovaným tváram slovenskej pravice (Dzurinda, Mikloš, Hrušovský a spol.) priam zjavenie, konkrétny výkon politiky ukázal, že v osobnostných vadách si Sulík s odpisovanými lídrami v ničom nezadá.

Richard Sulík sa veľmi skoro prejavil ako politický solitér. Nepotreboval sa s nikým radiť (ani s vlastnou stranou), často absentoval na koaličných radách, predovšetkým sa však ukázal ako politik, ktorý nedokáže prijať ťažké a nepopulárne rozhodnutia. V kauze euroval si hlúpo a naivne si myslel, že je možné takéto rozhodnutie beztrestne preniesť na svojich koaličných partnerov a on, resp. jeho strana by potom len poberala dividendy z neúčasti na takomto rozhodovaní. Paradoxne teda z účasti Sulíka vo vláde najviac profitovala vtedajšia opozícia, keďže vďaka synergii dvoch okolnosti - pádu vlády a kauzy Gorila sa pravica ocitla na samotnom dne svojej dôveryhodnosti a vplyvu.

Prvé náznaky štiepenia SaS bolo možné vnímať už v septembri 2011, keď sa na povestnom stretnutí koaličných poslancov v Častej – Papierničke jasne začali formovať dva prúdy v samotnej SaS. Skupina okolo Kollára, Krajcera a Miškova do poslednej chvíle chcela nájsť v otázke eurovalu kompromis, Sulík však všetky kompromisné návrhy zmietol zo stola, čím otvoril cestu k predčasným voľbám a fatálnemu debaklu pravice v nich. Verejnosť o tom veľa nevie, ale v tom čase bola SaS pred rozkladom. Viacero poslancov SaS si veľmi dobre uvedomovalo, čo takýto zaťatý a nerealistický postoj predsedu môže spôsobiť a aj vnútri poslaneckého klubu sa ozývali hlasy, aby SaS podporila euroval. Ako reakciu na takéto hlasy Sulík vyhlásil, že ak takto rozmýšľajú, nech si hľadajú nového predsedu. Od jesene 2011 bola teda SaS hlboko vnútorne rozdelená a len pud politickej sebazáchovy zabránil tomu, aby sa rozpadla pred voľbami.

Ako vieme, výsledky volieb boli pre SaS viac než tristné. Z politického skokana v roku 2010 sa stala najmenšou parlamentnou politickou stranou s ťažko poškodeným imidžom, v značnej miere ostrakizovaná ostatnými opozičnými stranami, a navyše aj s veľmi problematickým predsedom. Z tohto pohľadu bola iniciatíva Jozefa Kollára uchádzať sa o post predsedu SaS logickou. Kollár síce nedisponuje nejakou veľkou charizmou (ostatne, ktorý pravicový politik ňou disponuje), je však typom pracovitého, konštruktívneho a vypočítateľného politika. Nečudo teda, že väčšina politických partnerov prijala jeho kandidatúru s veľkými očakávaniami, dúfajúc, že pod jeho vedením sa zo SaS stane štandardná a vypočítateľná strana.

Ako vieme (aj keď veľmi tesne), nestalo sa. Pre SaS aj celú slovenskú pravicu je to zlá správa. Naopak, pre Smer nemohla byť správa z kongresu SaS lepšou.

Komentár vyšiel aj v SNN 11-12/2013

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984