Superveľmoc potrebuje nového RAMBA...
Ako si môže Amerika vylízať rany z ťažkej prehry v Afganistane?
Terapia je jednoduchá.
Hollywood by mal čo najrýchlejšie natočiť sériu víťazných filmov so staronovým alebo najlepšie s úplne novým hrdinom no s nehynúcou marketingovou značkou.
RAMBO.
Keďže sa „slávnej a hrdinskej“ US Army nepodarilo ani v priebehu dvadsiatich rokov zahnať partizánov Talibanu do hlbokých jaskýň temného pohoria Tora Bora a držať ich tam navždy na uzde, osvedčeným a jediným receptom na zmiernenie boľačky môže byť práve super hrdina s týmto energickým menom.
Ako hovorí Joe Biden: America is back /Amerika je späť/ a teda aj Rambo is back... Veď jediná superveľmoc planéty Zem sa teraz bez hrdinu ďalej nepohne, keďže sa jej americký sen aj v Kábule premenil na nočnú moru.
Predsa na nadpozemskú odvahu Ramba si veľmi dobre pamätáme.
Po historickom kolapse vo Vietname, keď tamojšie pomery nezvládol ani prezident John Kennedy a ani jeho nástupca Lyndon Johnson a ani ďalší „výtečník“ Richard Nixon, lebo projekt „zadržiavania komunizmu“ hanebne skončil, sa Amerika ocitla na pokraji vlastného kolapsu. Búrili sa univerzity, herečka Jane Fondová organizovala jeden míting za druhým, prihlásila sa politická vedkyňa Angela Davisová aj jej sestra Fannie – tá bola demonštrovať proti vojne aj v Bratislave –, ale ani to na vyliečenie z psychického otrasu nepomáhalo. Vtedy sa ozval aj najčítanejší a najvplyvnejší politický komentátor Walter Lippmann. Američanom sa snažil vysvetliť, prečo to nešlo, prečo nemohla technologicky vyspelá americká armáda vyhrať nad malými „rákosníkmi“, ako väčšina US novinárov vtedy známkovala oddaných bojovníkov Ho Či Minovho Vietkongu.
Lippmann doslova napísal: „Slony nemôžu vyhnať komáre z močiara.“
Možno, že táto veta trochu Američanov upokojila, ak už nie všetkých, tak aspoň vysokých dôstojníkov, stratégov a analytikov. Začali zdôvodňovať svoju historickú prehru a panický útek zo Saigonu, len aby upokojili vystresovanú krajinu. Veľmi to nepomohlo.
Ale v Los Angeles sa o pár rokov objavil jeden už na prvý pohľad dosť nápadný mladý muž.
Volal sa Sylvester Stallone.
Mal veľmi dobre znejúce vlastné meno, nemusel si vymýšľať umelecké heslo, ako napr. Marylin Monroe či neskôr Madona alebo aj taká lady Gaga... Meno mal teda sľubné, no mal ešte niečo, na čo sa začal veľmi spoliehať. Jeho matka Jackie bola známou astrologičkou. Vo svojej maličkej temnej miestnosti mala zázračnú guľu a z nej deň po dni veštila. V okne visela nenápadná reklama: za päť dolárov vám vyveštím budúcnosť...! A aj keď maličký, ale predsa len biznis postačil na slušné živobytie. No pre syna chcela viac. Napokon ako každá matka. Navyše byť v Amerike astrologičkou nie je na zahodenie, ani na smiech.
Len si spomeňme na inú astrologičku: volala sa Nancy a bola druhou manželkou slabého herca Ronalda Reagana. Zakaždým, keď mal pochybnosti o svojej hereckej kariére, pribehla k nemu a vykladala mu z kariet a veštila z gule. A hviezdy klamať nemohli. Jedného dňa si všimla zvláštnu deklináciu astrologickej predpovede. Ukazovala na inú kariéru, politickú. A Nancy manžela presvedčila, aby predpovedi uveril. Vstúpil na politickú scénu a po krátkom čase sa stal guvernérom Kalifornie, najväčšieho a najbohatšieho amerického štátu. No Nancy sa to málilo. Chcela ísť ďalej. A tak jedného dňa prišla znovu za Ronniem a ukázala mu novú predpoveď: máš sa vydať na cestu do Washingtonu, rovno do Bieleho domu, tam patríš...! A guvernér poslúchol. Keď to vyšlo po prvý raz, prečo nie aj teraz. Znovu sa spoľahol na neúnavnú a zvlášť energickú manželku. A predpoveď sa vyplnila. Ronald so svojím politicko-hereckým prejavom a westernovým fyzickým zjavom à la John Wayne Ameriku tak „zmákol“, že ho dva razy posadila do najvyššieho mocenského kresla v Bielom dome.
A niečo podobné sa prihodilo aj Sylvesterovi Stallonemu.
Jemu vykladala záhady hviezdneho osudu matka. Vyšlo jej, že napriek neveľkému hereckému talentu bude z neho jedného dňa veľký herec. A nielen to. Zachráni Ameriku po prehre vo Vietname pred pádom do psychickej priepasti. S matkou žil v losangelskom okrsku Orange County a do Hollywoodu mal odtiaľ dosť ďaleko. A tak v niektoré dni zostával na trávniku cestnej križovatky a robil to, čo mnohí uchádzači o herecké výkony vo fabrike na sny: na kus kartónu napísal jednoduché slová.
Volám sa Sylvester Stallone a hľadám prácu herca.
Ale darmo tam vysedával a dvíhal kartón do výšky očí vodičov drahých áut, za volantmi ktorých sedeli filmoví režiséri, producenti, scenáristi. Jedného dňa si kúpil noviny Los Angeles Times a v športovej rubrike uvidel fotografiu mladého a veľmi mocného muža. Na hranatej tvári svietila z jeho očí fascinujúca sila. Ten muž bol bodybuilder, kulturista a Hollywood ohúril svojimi svalmi. Prišiel z Európy, aby dobyl Ameriku. Mal nezvyčajné meno. Volal sa Arnold Schwarzenegger. Sylvester sa dočítal, že vlastní telocvičňu a tam trénuje mladých mužov, ktorí chcú vyzerať ako on. Stallone vycítil, že ide o ďalší úsek vo vysnenej kariére. Ak sa nejakému Arnoldovi z Európy podarilo dobyť Hollywood, prečo by sa to nemalo podariť jemu, rodenému Američanovi. A začal u Arnolda cvičiť a neustále si opakoval, že keď bude mať jedného dňa také svaly ako on, v Hollywoode si ho všimnú.
Ale to nestačilo.
A tak zasa pri čítaní správ o americkej prehre vo Vietname a o psychickej úzkosti, ktorá postihla Ameriku dostal zvláštny nápad. Čo tak napísať filmový scenár o nezlomnom hrdinovi, ktorý sa nevzdal vietnamským partizánom a dokázal neuveriteľnými kúskami merať si s nimi vo vietnamskej džungli, v močiari s hustým rákosím plnými komárov, víťaznú silu. Dej filmu sa síce odohrával v Thajsku a v Barme, ale prostredie a akčné kúsky vytvárali dojem víťazstva nad Vietnamcami. A napadlo mu aj dobre znejúce meno takého hrdinu.
Bude sa volať Rambo a túto rolu stvárni on sám.
O dva mesiace mal scenár hotový a vypravil sa s ním do Hollywoodu. Mal šťastie. Prišiel s takým scenárom, aký nik z profesionálov nepredložil. Priam veštecké načasovanie. O pol roka išiel do kín prvý diel Ramba a Amerika ani nedýchala. To je predsa náš muž, takého hrdinu potrebujeme. V rýchlom slede sa natočili ďalšie dva diely a vo všetkých Rambo bodoval. Víťazil. Pre Ronalda Reagana už ako prezidenta sa Rambo movies stali splnením vlastného hereckého sna. A pre celú Ameriku zázračnou terapiou. A od čias Ramba tak vo všetkých amerických filmoch vyhráva napokon zakaždým americký hrdina!
Teraz po prehre v Afganistane by ťažko zranená Amerika potrebovala podobného super hrdinu.
Ilustračné foto: Pxfuel.com
Nového Ramba!
Ale keďže doba je už nová, podstatne sa zmenila. Už nestačí čelenka na čele so svalnatým telom a v mocných rukách s ľahkým guľometom, z ktorého trčí pás s hrubými nábojmi... Či v inej scénke, v ktorej útočí šípom nie síce otráveným, ale na špici s malým granátom... No a vďaka prefíkanej lži sa zakaždým ocitá v tyle nepriateľskej línie a tak klame nepriateľa. Dnešná US Army má síce super technológiu a v boji v horách a údoliach Hindukúšu zabíjala talibanských partizánov aj dronmi, pričom sa osvedčili najmä útoky na svadby, nový hrdina by mal zodpovedať tejto novej dobe. Vlastne ani nemusí jestvovať ako fyzická postava. Hollywood totiž takých hercov teraz ani nemá.
Takmer všetci supermani zostarli.
Stallone má už po sedemdesiatke, Schwarzenegger tiež, špecialista na ázijské bojové umenia Steven Seagal prchol do Ruska a osobne od Putina dostal aj ruský pas, ďalšie eso Jackie Chan nemá síce sedemdesiat, ale už ako Kung Fu Panda stratil dosť na pružnosti. Ale to by ešte nebola až taká chyba, lenže vraj vstúpil do čínskej komunistickej strany /taká správa sa naozaj objavila/, takže kádrovo-ideologicky nevyhovuje. No a nepoužiteľný je aj ďalší „ázijský“ zabijak pôvodom Belgičan Jean-Claude Van Damme, má síce iba šesťdesiat, ale jeho sila sa vybila v častých milostných akciách... A Rambo predsa nemôže so svojou silou tak ľahkovážne narábať...
Takže.
Takže čo?
Možno, že by zatiaľ postačil aj hrdina virtuálny.
Na počítači sa predsa dajú robiť skutočné zázraky. S takým umelo navrhnutým hrdinom, pravdaže, musí byť vysoký a mocný, ale už nemusí byť kulturistom, no výrazne potetovaný... Natočí sa s ním nádherné video, ako ďaleko v horách afganského Hindukúšu nebojácne likviduje celé základne nepriateľského Talibanu. A nielen to, odváži sa priamo odstrániť bradatých vodcov hnutia. Taký hrdina môže osloviť aj etických hakerov , ktorí sa dokážu vlámať aj do ópiových polí v afganských údoliach. Virtuálne sa dnešný Rambo ocitne aj na kábulskom letisku a tie pochmúrne scény z panického úteku amerických vojakov, diplomatov a afganských mužov, ktorí americkej armáde dvadsať rokov tak nadšene pomáhali, sa pomocou super aplikácie vráti obraz späť v čase a všetci, ktorí v tieto dni z krajiny ušli, sa navrátia. A podobne, ako nie tak dávno taký Dick Cheney, bývalý US viceprezident, keď vyhlasoval, že v Iraku po zvrhnutí Saddáma Husajna budú Iračania amerických vojakov vítať ako osloboditeľov s kyticami kvetov, to isté sa udeje aj v Kábule.
A všetky tieto scény sa ocitnú aj na Instagrame v sérii nádherných fotografií či reklamných vetičiek na „fasabuku“, ale aj na twiteri. No a všetky tie platformy vrátane „youtube“ budú mať v priebehu hodín milióny „lajkov“, teda pochvalných „zhliadnutí“ a internetoví giganti ako Google, ale aj jedinci, ako majiteľ „fasabuku“ Mark Zuckerberg či šéf Amazonu Jeff Bezos si budú mädliť ruky novým dolárovým mydlom a Amerika sa dostane z psychickej traumy a tie staré scény z Kábulu sa vymažú aj z archívu.
Nový Rambo si však bude klásť zrejme dve podmienky.
Na celom území Ameriky bude chcieť mať nerušený signál pre milióny smartfónov.
A bude musieť byť povinne nezaočkovaný proti covidu!
Predsa, podobne ako nehynúci hrdina Texas Ranger, alias Chuck Norris sa nejakého vírusu nezľakne...
No a Hollywood bude musieť pochopiť, že pokým by jeho tvorcovia natočili celovečerný trhák o víťaznom hrdinovi, trvalo by to najmenej pol roka.
To by teraz mohlo byť neskoro, veľmi neskoro, lebo tá guľa neveští nič dobrého...!
