Svätý Urban, ochraňuj vinohradníkov

Počet zobrazení: 6377

Vinohradníctvo a vinárstvo pod Malými Karpatmi má bohatú tradíciu. Vínna réva sa tu pestuje oddávna, naši predkovia zúrodňovali na svahoch pôdu, sadili vinič, zberali kamene, ktoré nakladali na kopy, vznikali tak kamenice. Počas slnečného leta kamenice v noci vyžarovali teplo a tak napomáhali vyššej cukornatosti hrozna a kvalite vína. Žiaľ, výmery obrábaných vinohradov sa v súčasnosti znížili v regióne približne na tretinu.

modra_strasiaky.jpg

Pohľad na mesto Modra a vinohradnícke strašiaky proti operencom.

Dovážame do siete supermarketov lacné nekvalitné, ale dotované vína zo zahraničia, ktoré likvidujú domácich pestovateľov vínnej révy. Neobrábané vinohrady zarastajú burinou a kríčkami červených šípok. Vinohrady sa neobrábajú najmä preto, že sa to ekonomicky nevypláca. Vstupy do vinohradníckej výroby narástli, cena hrozna sa však nemenila. Štát a neomylné trhové hospodárstvo nastavilo pravidlá pomoci pre poľnohospodárov tak, že tradičné plodiny - zelenina, ovocie, hrozno, cukrová repa a ďalšie sa na Slovensku vyrábajú ojedinele, dovážajú sa zo zahraničia, kde sú podporované štátom a i vyššími dotáciami z EÚ. Podobná situácia je aj v živočíšnej výrobe, kde sa podstatne znížili stavy hospodárskych zvierat – kráv, ošípaných, oviec, hydiny a ďalších. Polovicu všetkých spotrebovaných potravín na Slovensku, často pochybnej kvality, dovážame zo zahraničia prostredníctvom nadnárodných obchodných sietí supermarketov. Ľudia na slovenskom vidieku stratili prácu a míňajú svoje ťažko zarobené peniaze na zahraničné potraviny, ktoré sa v minulosti tradične na Slovensku vyrábali. Jednotlivé vidiecke regióny na Slovensku sa stali po likvidácii poľnohospodárskej družstevnej či štátnej veľkovýroby a zatvorení priemyselných a potravinárskych podnikov hladovými dolinami, odkiaľ odchádzajú predovšetkým mladí vzdelaní ľudia za prácou do zahraničia.

svaty_urban.jpgSocha svätého Urbana pri Horných Orešanoch.


Vráťme sa však ku ochrane kultúrneho dedičstva – vinohradníckej výroby pod Malými Karpatmi. Vinohradník z Bratislavy prirovnal súčasné nepriaznivé obdobie pre vinohradníkov k obdobiu pustošenia „fyloxéry“, choroby viniča, ktorá na prelome 19. a 20. storočia zničila na Slovensku vinohrady. Vinohradníci museli pred sto rokmi vinič lopotne obnovovať na amerických podpníkoch, vysádzaných do kamenistej svahovitej pôdy pod Malými Karpatmi. Práve v tomto období, v roku 1915, vyrástla pred vstupom do Horných Orešian od Modry na ľavej strane oproti benzínovej pumpe vo vinohradoch farebná socha svätého Urbana, patróna vinohradníkov. Sochu dali postaviť americkí Slováci na počesť slovenským vinohradníkom, ktorí dokázali obnoviť poškodené vinohrady. Tento už historický pamätník je však aktuálny i pre súčasnú obnovu vinohradov na Slovensku, najmä preto, aby budúce generácie nespomínali na nás v zlom, že sme nedokázali zachovať vinohrady pod Malými Karpatmi.

Kŕdle škorcov oberajú vinohrady pod Malými Karpatmi.

skorce.jpgPre súčasné krízové obdobie v agrosektore sú poučne i skúsenosti z činnosti Slovenského vinohradníckeho družstva (SVD), ktoré vzniklo v roku 1935 s cieľom prekonať vo vinohradníctve hospodársku krízu. Družstvo vykupovalo od vinohradníkov hrozno, ktoré spracovalo a následne finalizovalo na trhu. SVD malo prevádzky v Rači, Svätom Jure, Pezinku, Modre a ďalších mestách. V roku 1948 bolo SVD znárodnené, vznikli Vinárske závody, ktoré v období socializmu zabezpečovali spracovanie slovenského hrozna z výmery viac ako 30 000 hektárov viníc. Slovenské vína sa vyvážali najmä do Čiech, kde bol nedostatok vína. Na Morave obrábali v tomto období len okolo 10 tisíc hektárov, dnes však majú až 20 tisíc, t. j. výmera stúpla o 100 percent. Na Slovensku dnes obrábame iba 8-9 tisíc hektárov vinohradov, t. j. tretinu pôvodnej výmery. Dovážame lacné dotované mušty a vína zo zahraničia a tak likvidujeme domácu vinohradnícku výrobu. V súčasnosti chýbajú na Slovensku odbytové družstva, ktoré by plnili funkciu niekdajšieho SVD alebo vinárskych závodov. Poľnohospodárska, vinohradnícka prvovýroba pod Malými Karpatmi správne požadovala užšie prepojenie na spracovateľský potravinársky priemysel, t. j. vinársku výrobu. Pri privatizácii nepochodili so svojimi zámermi, podobne bola neúspešná i obnova činnosti SVD a navrátenia majetku prvovýrobe, ktorá sa podieľala na vzniku a financovaní  majetku Slovenského vinohradníckeho družstva.

Domáci a zahraniční turisti prechádzajú počas Otvorených pivníc na Malokarpatskej vínnej ceste cez mestá a obce regiónu. Ochutnávajú kvalitné malokarpatské vína v pivniciach vinohradníkov. Majú povznesenú náladu, obdivujú zručnosť pivničných majstrov pod Malými Karpatmi. Akosi nevnímajú spustnuté vinohrady popri ceste na stráňach Malých Karpát. Naskytá sa im príležitosť zastať pri soche svätého Urbana pri Horných Orešanoch, v tichosti rozjímať, poobzerať sa po zarastených niekdajších vinohradoch a zamyslieť sa nad  odkazom amerických Slovákov pre súčasnosť. Sochu svätého Urbana by si mali pozrieť i politici, ktorí rozhodujú o osude nášho agrosektora. Obnovenie vinohradníckej, zeleninárskej a ovocinárskej výroby je prioritou súčasnej vlády. Žalostná je situácia aj v živočíšnej výrobe, kde stavy zvierat poklesli na minimum a tak slovenské pasienky sú často opustené a zarastajú náletmi.

obercka_1.jpg
Zber hrozna v modranských vinohradoch.

Pri obnove vinohradníckej výroby by mali viac spolupracovať i profesijné samosprávne zväzy, ktoré musia jednotne presadzovať záujmy nielen vinárov, ale najmä vinohradníkov ktorí vyrábajú prvotnú surovinu. Bez hrozna nebude na Slovensku existovať vinárska výroba, ktorá už dosiahla úspechy na svetových výstavách vín. Vinárska výroba v rámci agrokomplexu získala najvyššie ocenenia vo svete a právom si zaslúži najvyššiu pozornosť štátnych inštitúcii. Pozitívne výsledky dosiahla i Malokarpatská vínna cesta, ktorá propaguje vinohradnícku a vinársku výrobu v regióne. Potešiteľné je, že nová poľnohospodárska politika na roky 2014 – 2020 pamätá na podporu poľnohospodárov, ktorí budú vyrábať produkty na pôde, čo je záruka rastu poľnohospodárskej výroby na Slovensku.

plagat_mvc_c._2.jpg
Malokarpatská vínna cesta. Autor František Mach a Alenka Kadlečiková.

V Bratislavskom samosprávnom kraji si vážnosť zlej situácie vo vinohradníctve začínajú uvedomovať. Už v roku 2010 zorganizovali konferenciu pod názvom „Vinohradníctvo vec verejná“, pod vedením župana Pavla Freša pripravili stretnutie primátorov a starostov miest a obcí Malokarpatského regiónu, na ktorom všetci podpísali Memorandum o ochrane malokarpatských vinohradov. Vytvoria sa tak podmienky pre rozvoj vínnej turistiky a ochránia vinohrady pred developérmi, ktorí posúvajú výstavbu obytných domov do vinohradov, ako sme svedkami v samotnej Bratislave alebo i v Limbachu pri Pezinku a ďalších obciach. Vytvorenie nových pracovných príležitostí na slovenskom vidieku, konkrétne aj vo vinohradoch pod Malými Karpatmi, je dôležitou úlohou dneška. Obnove vinohradov by mali pomôcť i dotácie pre mladých farmárov na nové technológie i nákup pôdy pre výsadbu vinohradov z Programu rozvoja vidieka SR na obdobie rokov 2014 – 2020.

Ing. František Mach je čestným prezidentom Slovenského zväzu vidieckej turistiky a agroturistiky.   

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984