Reklama
Reklama

Svedectvo zloduchov

Počet zobrazení: 2268

Dvaja obvinení z hrdelných zločinov majú už vyše týždňa titulné správy vo všetkých médiách. Dialóg obsahuje úškrny, chvastanie, no podstatná má byť zvesť, že nie riadne zvolené orgány, ktoré vzišli z demokratických volieb, ale temná štruktúra so sídlom v Komárne riadila štát. Zabíjali a ešte sa z toho aj smiali, to má napovedať zverejnená komunikácia.

O podozreniach z nezákonnosti sa písalo veľa a takmer vo všetkých médiách. Zatiaľ nevieme, prečo padla voľba zavraždiť na novinára, ktorého dovtedy takmer nikto nepoznal. Svedčí o cynickej zbabelosti obvinených.

Jána Kuciaka spoznal svet až po jeho smrti. Ale obchodník s informáciami sa na trhu bez prívlastkov pohyboval skoro tridsať rokov, je to súčasť systému, veď vďaka nemu zbohatol. Obvinená Alena Zs. sa v tej aktuálnej lektúre čuduje, že je Kočner s Bélom na tom ostrove a že to by sa ani naplánovať nedalo (čiže potvrdzuje, že je to náhoda). A on sa pred ňou chvasce, čo všetko s ním zariadil. V čase, keď bol už Kočner po raňajkách so Sulíkom úplne toxický, tak si skúsený Béla Bugár s ním sadne na súostroví Maldivy a preberá najdôležitejšie problémy štátu…

Ach! Aspoň že v tej hystérii prezidentka republiky nestratila súdnosť a svojou autoritou pokarhala Richarda Sulíka a Igora Matoviča, že si utreli ústa o Bugára. (A zároveň ich kopla do členkov, konkurentov strany, v lone ktorej sa narodila. Zíde sa.)

Marian Kočner sa do povedomia znalcov politiky zapísal pri vyšetrovaní únosu syna prezidenta Michala Kováča. Bol to on, kto dodával muníciu pre články Petra Tótha v Sme, bol to on, kto korunnému svedkovi Oskarovi Fegyveresovi poskytol milión šilingov, aby mal na úteku z čoho žiť so svojou priateľkou, dcérou vysokého dôstojníka tajnej služby Dezidera Kóňu. Pohyboval sa na pokraji zločinu, zato v žiari reflektorov a kamier tridsať rokov, nie niekoľko mesiacov.

Spriatelil sa s bývalým novinárom a bývalým dôstojníkom tajnej služby Petrom Tóthom, podľa doteraz zverejnených informácií (od štátnych orgánov) dal nezákonne sledovať novinárov. Tóth mal pravdepodobne zmapovanú sieť príslušníkov bývalej paralelnej tajnej služby, ktorá pomohla poraziť Vladimíra Mečiara. Tí sa neprepadli pod zem. Vynoria sa podľa potreby?

Mladý, ambiciózny a talentovaný Peter Tóth si ako novinár „užil“ sledovanie aj zastrašovanie. Mal ho pohrýzť pes, mali naňho vystreliť (nezabiť, lebo to by štát nevydýchal), vypustili mu do bytu potkana, pribili o dvere mačku, zložili ho dobre mierenou ranou v temnej noci…

O všetkom napísal knihu Bežec. Prečo on nezákonne sledoval svojich kolegov novinárov – to sa nedá pochopiť. A prečo mu už obvinený Marian K. zveril auto, mobily a čo všetko? Je to len spravodajská hra?

Z Gorily sa už roky servíruje iba kola. Kto čítal celý spis, vie, aká strašná je to manipulácia. Bude to prípad aj tej aktuálnej komunikácie obvinených z odporného zločinu? Ak skutočne spis existuje, tak by sme mali vyjsť do ulíc a žiadať všetkých 600 strán. Nie iba vytrhnutú „kolu“.

(Text vyšiel na Pravda.sk 22. 8. 2019)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama