Sviatok ústavy

Pre nás, deti v socialistickom Československu, bol 1. september vždy magickým dátumom. Jedni sme sa už tešili na svojich spolužiakov po „kratučkých“ letných prázdninách, iní sa hrozili nastávajúcich školských povinností.

Po rozdelení federácie a vzniku samostatnej Slovenskej republiky prišli naše vnúčatá o čaro 1. septembra v škole. Dovtedy, kým nedospejú. Lebo občania vnímajú tento dátum ako štátny sviatok a voľný deň, vďaka ktorému nemusia ísť do práce. A čo v rokoch, ako je tento, keď vyšiel na sobotu? Vôbec sa nad obsahom nezamýšľajú, mladí ho neriešia, niektorých to vlastne ani nezaujíma... Snáď iba v súvislosti so všetkými televíziami, ktoré do jesennej vysielacej štruktúry nasadzujú nové formáty, záplavu premiérových programov, štartujú neľútostný boj a preteky o divácku priazeň.  

Vlasteneckí Slováci si však ctia sviatok ústavy. No darmo by sme to očakávali od našej verejnoprávnej televízie. Ešte máme všetci v živej pamäti, ako nás pred pár dňami (21. augusta na 50. výročie vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR) zaplavilo množstvo programov všetkých možných aj nemožných žánrov i kvality, spomienkami na stratu ilúzií po Pražskej jari v roku 1968. Výstrely tankov, samopalov, pušiek a pištolí spred troch dní, keď nás verejnoprávna televízia „prekvapila“ zaradením vari všetkých povstaleckých a partizánskych filmov (počas výročia vypuknutia Slovenského národného povstania), mi znejú v ušiach dodnes.

  Fotozdroj: ta3.com

Hríby nerastú, hoci práve dnes na Záhorie privial vietor konečne dažďové mraky! Ako platiaci koncesionár, predpokladal som, sediac pred obrazovkou, obdobný scenár na interpunkčnej Jednotke alebo Dvojke i k sviatku základného zákona štátu. Chyba lávky... Verejnoprávneho vysielateľa (ako už trinásťkrát tohto roku) zastúpila súkromná televízia TA3. V čase, keď táto spravodajská televízia vysielala naživo Slávnostnú akadémiu pri príležitosti 26.výročia prijatia Ústavy SR, verejnoprávna RTVS vysielala na Jednotke „Trpaslíkov“ a na dvojbodkovej Dvojke ironizujúcu „Noc v archíve“. Pritom na podujatí vystúpili s prejavmi predseda NRSR Andrej Danko, predseda Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR Radek Vondráček, bývalý trojnásobný premiér vlády SR Robert Fico i dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda.

Šéf parlamentu okrem vyzdvihnutia významu Ústavy pre štát kritizoval opozičné strany, ktoré podľa neho už nepotrebujú ani členov, stačia im sociálne siete. "Štát by mali riadiť vyzreté politické strany, ktoré spolu súťažia programami, a nie facebookovými stránkami,“ zdôraznil Danko. Odmieta, aby vládli mafiáni či fašisti. "Vážme si obe naše štátnosti, rozvíjajme našu spoluprácu tak, aby bola na prospech našich občanov," vyzývala hlava českého parlamentu Vondráček. Zároveň vyzdvihol pokojné rozdelenie Československa. "Dôležité bolo, že k nášmu rozdeleniu došlo pokojne, že sme si zachovali vzájomnú dôveru, rešpekt a že naši občania, politici sa medzi sebou neodcudzili," doplnil a zablahoželal Slovensku k výročiu prijatia ústavy. Robert Fico poukázal na zvrátený mediálny obraz, ktorý vytvárajú niektorí tvorcovia, vysielatelia a médiá prekrucovaním historických faktov, favorizovaním falošných morálnych a spoločenských hodnôt, šírením lží a nenávisti.   

Suchopárny glosátor politiky a mediálnej scény by to nazval „čarom nechceného“... Vrátane toho priameho prenosu, ktorý predsa len programový riaditeľ RTVS v Mlynskej doline ponúkol divákom ešte predpoludním. Nešlo však o prenos z tradičného Dňa otvorených dverí v slovenskom parlamente z hlavného mesta republiky. RTVS nachystala i vysielala Eucharistickú svätú omšu z košického letiska s účasťou Bélu Bugára.  

A čo môj osobný vzťah k spomínanému dátumu? Keďže som bol vtedy poslancom Federálneho zhromaždenia ČSFR, nemôžem zabudnúť, že 1. septembra 1992 havaroval na diaľnici pri Humpolci bývalý predseda federálneho parlamentu a predseda Sociálno-demokratickej strany Slovenska Alexander Dubček. Symbol osudových rokov 1968 aj 1989, ktorého následný skon ovplyvnil politický vývoj vtedy ešte v spoločnom štáte.

Štátny sviatok si pripomenul aj prezident republiky Andrej Kiska. Ako inak – na Facebooku. „Rešpekt k ústave, k ústavným tradíciám vytvoríme iba pokorou pred jej obsahom, duchom a hodnotami, na ktorých stojí. Nie ohýbaním základného zákona štátu pre potreby politického marketingu, ani jeho zapĺňaním vatou a deklaráciami, ktoré základy fungovania právneho štátu nijako nezlepšujú“.

Výnimočne s ním musím súhlasiť, k čomu ma vedie moja osobná skúsenosť z roku 2010. Sezónna vláda Ivety Radičovej s rozbehnutým valcom pomstychtivej SaSanky znásilnila Ústavu i právo. Nehanebne a pred očami celého národa. Protiústavne prijala Zákon o RTVS, ktorým priamo pošliapala princíp demokracie, slobody, práva na prácu a dopustila sa tiež porušenia ľudských práv. Vôbec týchto liberálnych demokratov, žiaľ, aj s pomocou hlasov poslancov za SNS nezaujímalo, že Ústava SR nedáva parlamentu právo rušiť nejakú organizáciu, nieto ešte novú zakladať.

Dnešnou témou na zamyslenie je teda Ústava, štát, štátnosť. A nielen v historickom kontexte. Mali by sme byť rozumní aj odvážni, aby sme jasne i nahlas odsúdili hlúposť kreatívcov reklamných agentúr, ktorí sa nám aktuálne snažia v televíznych či v rozhlasových spotoch vnucovať „storočné“ oslavy československého štátu, čs. letectva, čs. kadečoho... I toho, čo by správne malo byť iba a len české. Veď iba zamrznutý ignorant ši duševný maloroľník môže vo svojom čechoslovakistickom presvedčení presviedčať verejnosť o tom, že niet žiadnej Slovenskej republiky, že stále pokračuje Československá štátnosť a to už 100 rokov. Tuším sa vraciame do minulosti, k zvyklostiam mlčiacej väčšiny.

Slovensko očakáva veľká ústavná kríza, súvisiaca s voľbou ústavných sudcov. No čakajú ho i veľké zmeny. Jednou z nich by mohol byť zmenený postoj k mediálnej scéne na Slovensku. Za mainstream sa totiž neoprávnene, lebo samozvane, označujú aj sektárske redakcie. V rebríčku čítanosti (z výsledkov národného prieskumu spotreby, médií a životného štýlu Market & Media & Lifestyle – TGI za prvý a druhý kvartál 2018, ktorý zrealizovala spoločnosť Median SK) patria posledné priečky denníku SME s čítanosťou päť percent, Korzáru, Hospodárskym novinám a Denníku N, ktoré majú čítanosť zhodne po tri percentá.

Skúste hádať priatelia, s kým sa ale prídu na Slovensko radiť a diskutovať o médiách a postavení novinárov poslanci Európskeho parlamentu?