Sýrska kríza a utečenci

Sýrska kríza, ktorá vypukla počas arabskej  jari, trvá už vyše štyri a pol roka. Potom, ako do nej začali zasahovať externí aktéri, získala globálny charakter a stala sa jednou z najväčších bezpečnostných komplikácií súčasného sveta. Navyše sa zdá, že v nej kulminuje negatívne pôsobenie USA a ich spojencov (ktorých zloženie i ich vzájomné vzťahy sa menia) na svetovú bezpečnosť po rozpade bipolarity.

Nezápadný svet (možno už „ne-prowashingtonský“, lebo prestíž a autorita USA upadá aj na Západe) nie je spokojný so stavom krízy a spôsobom jej riešenia. USA so spojencami totiž nie sú už schopné sýrsku krízu vyriešiť. Pokračujú však v postupe, ktorý len zhoršuje bezpečnostnú (aj sociálno-ekonomickú) situáciu v regióne a má aj globálne následky.

Na prvom mieste ide o fenomén Islamského štátu (predtým Islamského štátu Iraku a Levanty – ďalej len IŠIL) – teroristickej organizácie, ktorá sa za necelé dva roky od svojho výraznejšieho etablovania na Blízkom východe vo všeobecnosti pokladá za najväčšiu hrozbu bezpečnosti pre Západ. Ako však mohla v tieni boja s al-Káidou (Severoameričanom priam pod nosom) vzniknúť ešte horšia organizácia, ktorá neočakávane rýchlo a pomerne pevne  získala moc nad časťou územia Sýrie a Iraku? Nenapomohla tomu aj nebezpečná hra USA a ich spojencov vo vypočítavej politike po medzinárodnoprávne spornej invázii do Iraku v roku 2003, ako aj pri postupe v sýrskej kríze?

Na degenerujúce sa bezpečnostno-politické uvažovanie NATO v priestore „out of area“ v prípade (vtedy ešte) IŠIL, naznačuje aj hlavný dokument summitu paktu zo septembra 2014 vo Walese. V článku 37 uvádza, že režim B. Asada pomohol formovaniu IŠIL a jeho rozšíreniu mimo Sýrie. Ak však hľadáme – zdôrazníme, že to bolo pred rokom (!) – čo tam je o hrozbe utečenectva (nelegálnej migrácie) z regiónu či aj všeobecne – nenájdeme v dokumente nič! Zato sa spomína prínos Stredomorského dialógu. Cez more sa preplavujú denne tisícky utečencov!

Ešte pred konaním waleského summitu NATO sa začala formovať koalícia proti Islamskému štátu. Výpočet aktivít zhruba po roku pôsobenia je síce bohatý, ale výsledky sú úbohé. Neefektívny výcvik bojovníkov proti IŠ, dodávky zbraní a vojenskej techniky, tisíce náletov a tisícky ton zvrhnutých bômb (to sú však skôr cesty podpory zvyšovania ziskov vojensko-priemyselno-finančného komplexu USA), neurčité údaje o počtoch zabitých bojovníkov IŠ, vajatanie všelijakých analytikov a „expertov“ o oslabovaní IŠ atď.

Silnie však utečenecká vlna. Rozdielne kruhy však dochádzajú k protirečivému záveru. Za dramatickým nárastom utečeneckej vlny do EÚ sa vidí ako jedna z jej hlavných príčin  politika USA na Blízkom východe, ktorá vytvára „organizovaný chaos“ v mnohých štátoch v pásme od západu severnej Afriky cez Blízky východ až po juhovýchodnú Áziu.

Zatiaľ nie sú dôkazy, že výrazný nárast počtu utečencov najmä zo Sýrie je organizovaný. Ako však vysvetliť, že po rokoch bojov v rozvrátenom štáte sa nájdu státisíce ľudí s úsporami v desiatkach tisícov dolárov, ktoré zaplatia, aby sa dostali do strednej a západnej Európy? Okrem toho „presuny“ týchto osôb za krátky čas na tisíckilometrové vzdialenosti (a to nielen mladých mužov) vrátane preplavenia cez more si vyžadujú prvky priam vojenskej organizácie, ktoré sa používajú len vo vojne. Teroristické organizácie na Blízkom východe na to nemajú ani prostriedky ani skúsenosti. Nehľadiac na to, že do Európy sa zatiaľ dostala len malá časť sýrskych utečencov.

Načo sú tisíce dnes „jalových“ agentov (príslušníkov, špecialistov a pod.) bojujúcich s terorizmom v štátoch NATO a prečo absentujú pri boji s organizovaným zločinom, keď vlna utečencov vraj hrozí väčším nebezpečenstvom rozvrátenia západnej civilizácie ako terorizmus? Slaboduché NATO však len ďalej straší – s utečencami idú aj teroristi. A majú naporúdzi aj zlovestný údaj – do Európy prišlo v tejto vlne už asi 4 000 bojovníkov IŠ.

Iný charakter má ostrý výrok ruského ministra zahraničných vecí S. Lavrova z posledných dní: Kto ľúbi bombardovať, nech ľúbi aj utečencov. Jedinou cestou riešenia sýrskej krízy zostáva zastavenie neúčinných západných vojenských akcií, v prvom rade bombardovania, ktoré ani tu neprinesie mier. Predpokladá to aj ukončenie podpory vybraných skupín vyhovujúcich len Západu a iných prejavov jeho dvojakého metra v boji s terorizmom v Sýrii i v regióne.

Do riešenia sýrskej krízy budú musieť byť primeraným spôsobom zapojení aj tí aktéri, ktorých záujmy sa dosiaľ prehliadali. A nejde o Moskvu, ktorá v prípade Sýrie prvý raz po rozpade bipolarity svojím postojom v Bezpečnostnej rade OSN zabránila vojenskému zásahu USA a ich spojencov v štáte, ktorý si zobrali na mušku. Musí sa uznať najmä právo legitímnej vlády B. Asada na účasť na riešení krízy a treba rátať aj s rastúcou váhou Iránu.

A na záver takmer utopická myšlienka. K útlmu utečeneckej vlny by veľmi prispelo, ak by sa skončilo narastanie asymetrie bohatstva, ktoré v globalizácii nadobudlo kruté podoby a nadmieru gniavi Afriku i veľkú časť Ázie (samozrejme aj Latinskej Ameriky a Karibiku).

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave

Vyšlo v Literárnom týždenníku 31 - 32/2015