Reklama
Reklama

Taškent sa zodpovedne pripravil na predsedníctvo v Šanghajskej organizácii spolupráce

Počet zobrazení: 1360

Rok 2022 sa v časti Strednej Ázie nezačal najšťastnejšie a udalosti v Kazachstane sa dostali titulné stránky slovenských novín. Nur-Sultan pritom pár dní pred udalosťami (šokujúcimi) v mestách Žanaozen a Aktau a najmä Almaty[1], o čom sme na stránkach SLOVA niekoľkokrát písali, formálne prebral post predsedajúcej krajiny Spoločenstva nezávislých štátov – SNŠ (Содружестве Независимых Государств – СНГ).

Ako sa januárové udalosti v Kazachstane plus operatívny a efektívny zásah mierových síl Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti – OZKB prejavia na činnosti tohto postsovietského spoločenstva je veľmi ťažko prognózovať. Ale keď zoberieme do úvahy, že všetky členské krajiny OZKB sú aj členmi SNŠ, tak možno uvažovať o stmeľujúcej tendencii.

Lenže vstup do roku 2022 pre Strednú Áziu znamenal, okrem pokusu o kazašskú farebnú revolúciu, aj to, že jedna z rozhodujúcich a vplyvných krajín tohto regiónu prebrala predsednícky post v jednej z najvplyvnejších medzinárodných organizácii v Eurázii s globálnym presahom. Inak medzi jej členov patria aj jadrové mocnosti: India, Čína, Pakistan a Ruská federácia...

uz-prezident_mirzijojev.jpg
Foto: Prezident Uzbekistanu Š. Mirzijojev na návšteve operačného centra. Zdroj: www.president.kz

Dňom 1. januára 2022 Uzbekistan prevzal post a predsedá Šanghajskej organizácii spolupráce (Шанхaйская организация сотрудничества /ШОС/).[2]

V tejto pozícii nie je Uzbekistan novicom a počas svojej tridsaťročnej nezávislosti už v rokoch 2004, 2010 a naposledy v roku 2016 už ŠOS predsedal. Teda všetko v ére Islama Abdigunijeviča Karimova (zomrel v roku 2016).
 

Uzbekistan a jeho predsedníctvo

V rámci svojho predsedníctva v Šanghajskej organizácie spolupráce Taškent predpokladá zorganizovať viac ako 80 podujatí a najmä klásť akcent na vnútroregionálny biznis a (teraz pozor!) globálnu bezpečnosť!

Čo sa týka priorít predsedníctva v ŠOS, Taškent hovorí predovšetkým o aktivizácii ekonomickej spolupráce a upevnenie potenciálu organizácie v sfére bezpečnosti.

Ako? Napríklad vytvorením mechanizmov rozvoja IT technológií a inovácií alebo vo vzťahu ku COVID-u sa predpokladá rozšírenie dialógu v oblasti zdravotníctva.

Uzbecký minister zahraničných vecí Abdulaziz Kamilov, ktorý je najdlhšie slúžiacim ministrom v rámci ŠOS a je zahraničnopolitickým lišiakom par excellence, na margo vývoja situácie v Afganistane aktuálne hovorí o „... potrebe jednotného prístupu v rámci ŠOS k Afganistanu...“ Podľa neoficiálnych informácií priamo z vnútra ministerstva zahraničných vecí, ktoré má autor k dispozícii, Taškent zrejme navrhne počas svojho predsedníctva sfunkčniť a zregulárniť pravidelné stretnutia na najvyššej úrovni vo formáte ŠOS – Afganistan, tak aby sa prvý takýto summit konal v Taškente.

Čo sa týka organizačných záležitostí, hlavný uzbecký koordinátor predsedníctva v ŠOS Rachmatula Nurimbetov sa vyjadril: „... nie sú pochybnosti o tom, že všetky nami pripravované podujatia v rámci predsedníctva sa uskutočnia na profesionálnej úrovni...“ Inak jeho najnovšie názory si možno prečítať na stránkach v odbornej verejnosti ceneného a prestížneho časopisu Международная жизнь č.4/2021, kde v stati Úloha ŠOS v súčasných medzinárodných vzťahoch: pohľad z Uzbekistanu (Роль ШОС в современных международных отношениях: взгляд из Узбекистана), hodnotí úlohu ŠOS vo svete s fókusom na Strednú Áziu.[3]
 

Koncepčná príprava Taškentu

Samozrejme, že vo väčšine krajín, ktoré pracujú na svojej zahraničnej politike koncepčne, sa konajú rôzne stretnutie expertov, diskusie, kde sa posudzuje na lekárenských váhach všetko pre a proti.

Tak 30. decembra 2020 minister zahraničných vecí Kazachstanu A. Kamilov mal v Taškente kolégium (za účasti uzbeckých veľvyslancov a generálnych konzulov), kde posudzovali inovované kontúry novej Koncepcie zahraničnej politiky Uzbekistanu.

Podľa uzbeckých autorov[4] má ísť modernizačný prístup k zahraničnej politike Uzbekistanu,[5] ktorý je, či sa to niekomu páči, alebo nie, jednou z najvplyvnejších (spolu s Kazachstanom) najrozhodujúcejších krajín Strednej Ázie.

Uzbekistan v rámci svojho nového zahraničnopolitického konceptu (a v rámci svojich finančných možností) v roku 2022 plánuje – ako plynie z dikcie Cestovnej mapy k realizácii Stratégie rozvoja Uzbekistanu na roky 2022 – 2026[6] – napríklad otvoriť deväť nových Generálnych konzulátov Uzbekistanu v:  Astracháne, Samare, Tule, Kaliningrade a Nižnom Novgorode (Ruská federácia), Šymkente (Kazachstan), Pusane (Južná Kórea), Ottawe (Kanada) a v Prahe. Slovensko v tomto zozname nefiguruje.

Taškent ďalej plánuje zvýšiť počet vyslaných diplomatov na generálnych konzulátoch v Sankt-Peterburgu, Vladivostoku, Kazani, Rostove na Done, Novosibirsku a Jekaterinburgu (Ruská federácia), New Yorku a Frankfurte nad Mohanom.

Tiež sa personálne posilnia konzulárne oddelenia na uzbeckých veľvyslanectvách v Ruskej federácii, Poľsku a SAE.

V štádiu príprav v Taškente je koncipovanie nového uzbeckého prezidentského výnosu Янги Ўзбекистоннинг 2022 – 2026 йилларга мўлжалланган ривожланиш стратегияси тўғрисида (O stratégii rozvoja nového Uzbekistanu na roky 2022 – 2026).[7] Tu má ísť o reakciu na aktuálny a turbulentný vývoj vo svete a v regióne (Afganistan, Kazachstan...).

Čo sa týka Kazachstanu, kde OZKB nielenže Nur-Sultanu pomohla, ale najmä dokázala, to čo Západ nevie a nikdy nedokáže, v priebehu pár hodín nielen prijať rozhodnutie, ale najmä ho zrealizovať a pomôcť!


ŠOS nie je spolok záhradkárov

Takže, predsedníctvo v ŠOS pre Uzbekistan a pokračovanie vo „Veľkej hre“ o Strednú Áziu (novoročný pokus o deštrukciu nezávislosti Kazachstanu) posúvajú tému Strednej Ázie do popredia.

Ešte raz, ŠOS nie je spolok záhradkárov!

Ale diskutovať o téme by mali odborníci, len nie obskúrne figúrky a planktóny.

(Autor je vysokoškolský učiteľ)

 


[2] Pozri: www. sectsco.org/

[3] Pozri: https://spblib.ru/en/catalog/-/books/12745848-rol-shos-v-sovremennykh-mezhdunarodnykh-otnosheniyakh-vzglyad-iz-uzbekistana

[4] Teoretické zdôvodnenie pozri napr.: ОТАБЕКЖОНОВ, Р. О.: Внешнеполитическая деятельность Республики Узбекистан / Молодой ученый,  2021,  № 36 (326). Dostupné na: https://moluch.ru/archive/326/73422.

[5] K téme pozri aj: Stredoázijská diplomacia Taškentu – vzor 2021 https://noveslovo.sk/c/Stredoazijska_diplomacia_Taskentu_vzor_2021

[6] Podrobnejšie pozri: https://yuz.uz/ru/news/strategiya-razvitiya-novogo-uzbekistana-na-2022-2026-god-makroekonomicheskaya-stabilnost

[7] Návrh výnosu pozri: https://yuz.uz/news/20222026-yillarga-moljallangan-taraqqiyot-strategiyasining-yangi-loyihasi-muhokamaga-qoyildi

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama