Tendenčná výstava v priestoroch Univerzitnej knižnice v Bratislave

Počet zobrazení: 3988

Pravdepodobne je to len čaro nechceného, ale súčasne, keď sa v iných priestoroch  Univerzitnej knižnice v Bratislave prezentovala výstava Roky bojov, obetí a nádejí, ktorá mala slovenskej verejnosti pripomenúť roky poroby slovenského a českého národa a aj ich spoločného boja proti nej a vznik Československej republiky v roku 1918, v inom priestore tej istej knižnice inštalovali výstavu, ktorá čiastočne úsilie Nadácie Milana Rastislava Štefánika a aj jej partnerských organizácií takmer úplne nivelizovala.

rozdelene_spomienky.jpgZatiaľ čo výstava Roky bojov, obetí a nádejí mala zabúdajúcim Slovákom pripomenúť zásluhy aj Slovákov o vytvorenie demokratickej Československej republiky v roku 1918, kde našli svoje občianske, ekonomické, kultúrne a politické uplatnenie a vyžitie aj Nemci, Maďari, Poliaci a príslušníci ďalších národností, ktorí ani vo svojich susedných národných štátoch nemali to, čo mali v Československu, výstava v jej susedstve o „rozdelených spomienkach“ chce priamo návštevníkom nanútiť niečo celkom iné. A toto sa propaguje aj v istých novinách, ktoré už dávno nemajú za cieľ ani informovať slovenskú verejnosť, ale iba pokriviť jej historické povedomie (článok vychvaľujúci výstavu nájdete tam pod iniciálami I. K.).

Nebudem tu rozoberať podrobnejšie to, že po roku 1945 nešlo o žiadne vyhnanie Nemcov, ako sa nám to výstava snaží nahovoriť bez toho, aby sa tam uviedlo, že to bolo po prehratej vojne, ktorá mala za cieľ vyhnať Slovanov z Čiech a aj zo Slovenska. Ako hlavný vinník je na výstave predstavovaný Beneš – ten to vraj spôsobil. Naozaj? Beneš zavinil „vyhnanie“ Nemcov z Maďarska, Poľska, Holandska?... Tomu môže dnes 70 rokov po vojne veriť len niekto chudobný duchom. O odsune Nemcov nielen z Československa, ale aj ďalších krajín rozhodli spojenci na svojich konferenciách. Beneš tam nebol, tak, ako nebol ani v Mníchove.

Vráťme sa k výstave, k tomuto zlému propagandistickému kroku, ktorý môže pomýliť mnohých neinformovaných občanov a, žiaľ, hlavne mladých ľudí a študentov. Na výstave sa stručne spomína Mníchov zo septembra 1938, ale nespomína sa s ním súvisiace vyháňanie Čechov a  Slovákov, ktoré nasledovalo, hoci vtedy Nemecko žiadnu vojnu nevyhralo, nespomína sa Viedenská arbitráž z novembra 1938, keď sa z južného Slovenska vyháňali Česi, Slováci a Židia, hoci Maďarsko žiadnu vojnu nevyhralo...

Na výstave nie je ani len zmienka o tom, že veľká väčšina nemeckej, maďarskej a poľskej menšiny nenávidela Československo a chcela ho zničiť.

Spojili sa za týmto účelom s humanistom Hitlerom. Netreba sa podrobnejšie týmto pahistorickým paškvilom zaoberať.

Ale hádam postačí, že je tam obraz pomníka civilných obetí Nemcov zo Skleného, nad ktorými sa každý človek aj dnes len zľutuje – boli tam ženy, deti.., ale organizátori nepotrebovali súčasne predstaviť mnohonásobne väčší počet slovenských, českých, židovských a aj amerických, anglických, francúzskych, maďarských obetí, Ženy, deti, starcov, nevinné obete... vypálené slovenské obce  – Tokajík, Kalište, Kľak, Ostrý Grúň, Kremničku, Nemeckú...

Vedenie Univerzitnej knižnice by sa malo zamyslieť nad koncepciou a obsahom inštalovaných výstav, ktoré vo svojich priestoroch umožní. Takáto výstava neprispieva k zmiereniu a k historickému poznaniu, ale slúži politickým záujmom a deformovaniu historického poznania.

Uvedená výstava skresľuje slovenské a československé dejiny, obviňuje Slovákov a Čechov, a je zameraná aj proti Slovákom, Čechom a Československej republike 1918 – 1938, vďaka ktorej však prežili aj mnohí nemeckí a maďarskí antifašisti. A na to organizátori skresľujúcej výstavy celkom zabudli.

Túto expozíciu si máte možnosť ešte niekoľko dní  pozrieť a posúdiť na vlastné oči a uši, ako sa falšujú dejiny.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984