Terorizmus v Rusku

Počet zobrazení: 5657

Jedným zo štátov silne zasiahnutých terorizmom po rozpade bipolarity sa stala Ruská federácia. Teroristický akt uskutočnený 3. apríla v petrohradskom metre znovu ukázal na zložitosť tohto problému a núti nanovo sa zamyslieť nad príčinami, následkami a súvislosťami terorizmu v ostatných rokoch v ruskom, ale aj širšom medzinárodnom či globálnom rozmere.

Hrozba terorizmu v Rusku je vyššia ako na Západe. Má to svoje historické príčiny, ktoré sa špecificky dynamizovali predovšetkým v dôsledku nekoncepčnej politiky v jeľcinovskom období, vrátane jej bezpečnostnej dimenzie. Súčasná vlna terorizmu sa tam zjavila začiatkom deväťdesiatych rokov a výraznejšie sa prejavila v ich druhej polovici po prvej čečenskej vojne (1994 – 1996). Na terorizmus v ruskom prostredí od začiatku 21. storočia protirečivo vplývajú aj viaceré aktuálnosti bezpečnostno-politických i sociálno-ekonomických procesov, ktoré prebiehajú vo vnútri štátu, v niektorých jeho okolitých oblastiach, ako i vo vzdialenejších regiónoch sveta. Najvážnejší problém predstavujú podmienky a okolnosti, ktoré vedú k narastaniu extrémizmu a do určitej miery sú aj výsledkom deformovaného spôsobu riešenia bezpečnostno-politických i sociálno-ekonomických problémov sveta v podmienkach dominancie (viazanej hegemónie) USA. Existuje veľké nebezpečenstvo negatívnych vplyvov vo veľkom regióne tzv. organizovaného chaosu, ktorý sa vytvára v dôsledku rozpínavej politiky USA a ich spojencov (zo Západu, ale aj z islamského sveta). Ide takmer o súvislé pásmo nestability a rozvratu, ktoré sa začína v severnej Afrike, pokračuje cez Blízky východ a juh Strednej Ázie až po Afganistan a Pakistan. Vývoj v priestore ohrozuje samo Rusko tým, že pôsobí na islamských radikálov, ktorí v ňom žijú, alebo sa doň vracajú z týchto oblastí (cudzinci prichádzajúci do Ruska s rôznymi úmyslami).

Nájsť jednoznačné príčiny vlny terorizmu v Rusku je veľmi ťažké. Ide totiž o veľký počet rôznorodých akcií, ktoré sú zamerané proti rozličným objektom v odlišných prostrediach – uskutočňujú sa rozdielnym spôsobom a páchajú ich rozmanití ľudia (skupiny). Azda nikde inde na svete sa nestretneme s takou pestrosťou a krutosťou teroristických činov ako v Rusku v ostatných dvoch desaťročiach. Sťažuje to obranu pred touto pliagou, rovnako i zásahy bezpečnostných zložiek v jednotlivých prípadoch a v konečnom dôsledku celkovú protiteroristickú politiku štátu. Na výpočet všetkých veľkých teroristických útokov na území Ruska v tomto storočí, ktorý je sám osebe nesmierne desivý, by nestačil celý rozsah príspevku. Obmedzíme sa len na stručný kvantitatívny prehľad počtu teroristických útokov, pri ktorých zahynuli najmenej traja ľudia.

Podľa tohto kritéria došlo v tomto storočí na území RF k vyše 60 veľkým teroristickým útokom, po ktorých zomrelo okolo 1 500 osôb (často sa v počtoch obetí zaratúvajú aj sami teroristi – ide o takmer 200 ďalších osôb). Najtragickejšie je, že medzi obeťami sa ocitlo viac ako 200 detí. Presné údaje o počtoch obetí sa v rôznych zdrojoch rozchádzajú.

Zaútočilo sa viackrát na metro (v Moskve a v Petrohrade), ale aj na iné dopravné prostriedky – lietadlá, vlaky, autobusy, trolejbus, vozidlá silových rezortov, spravodajských služieb a ozbrojených síl. Z hľadiska objektov to boli vládne budovy, budovy polície, spravodajskej služby, kasáme, letiská, železničné stanice, zastávky mestskej hromadnej dopravy, divadlo, dom tlače, televízna veža, trhoviská, obchody a iné. Najneľudskejšími sa stali útoky na nemocnicu a školu.

Najhoršou bola beslanská masakra spojená s rukojemníckou drámou pri slávnostnom otvorení školského roka v septembri 2004. Jeho výsledkom bolo 293 mŕtvych civilistov, z toho 186 detí a 10 príslušníkov bezpečnostných zložiek. Pri akcii zabili vyše 30 teroristov. Druhým útokom s najväčším počtom obetí bol útok na Divadlo na Dubrovke v Moskve, kde prišlo o život 129 civilistov (z toho opäť aj 10 detí). Zahynulo 40 teroristov.

Veľmi smutným konštatovaním je, že Západ dlhodobo akoby nechcel počuť volanie z Ruska, aby sa prestalo s jeho obviňovaním z rozličných vymyslených hrozieb a začalo sa s ním skutočne účinne spolupracovať v boji proti terorizmu. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí M. Zacharovová to už po atentáte v Nice vyjadrila výstižne: „Prestaňme už bojovať s hybridnými hrozbami a sústreďme sa na tie reálne. Spravme to spolu, všetci sme na jednej lodi, umierame rukami teroristov a extrémistov. Je čas povzniesť sa nad naše nezhody, keď čelíme takejto tragédii.“

Príkladom neochoty Západu spolupracovať s Ruskom v boji proti terorizmu je vojna v Sýrii. Nová administratíva D. Trumpa dosiaľ nepodnikla nijaký konkrétny krok v tomto smere, hoci sa rôznym spôsobom na Blízkom východe angažuje. Hovorí sa o zmene stratégie boja Washingtonu proti Islamskému štátu, ale zatiaľ nič nové nie je. (Pozn. Slovo: Uzávierka komentárovej strany v LT bola ešte pred americkým útokom na Sýriu.)

Komentárov k takým teroristickým útokom ako v petrohradskom metre sa vynorí v súčasných médiách veľké množstvo, pritom neraz majú, žiaľ, neprimeraný charakter. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v tejto súvislosti označil vyjadrenia niektorých médií o tom, že výbuch v petrohradskom metre je pomstou za akcie Ruska v Sýrii, za cynické a podlé.

Ukazuje sa, že stopy činu vedú k Islamskému štátu. Pokiaľ sa však neprijme jednotná stratégia i taktika boja proti nemu, nebude môcť nikto predvídať, kde môže dôjsť k ďalšiemu krviprelievaniu.

Jediným účinným nástrojom v boji proti terorizmu zostáva spoločný postup všetkých ohrozených. A treba dodať, že sa musí zabrániť aj podmienkam a okolnostiam, ktoré umožňujú prežívanie takýchto organizácií, vytváranie situácií, v ktorých nachádzajú dôvody na svoje pôsobenie.

(Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave.)
 Komentár vyšiel v Literárnom týždenníku 13 –14/2017

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984