Tetovania: od smiechu po ľútosť
nedeľa 09. január 2022Vládna športová agentúra v Číne sa rozhodla vymiesť z národných futbalových tímov tetovania. Reprezentantom prísne zakázala dávať si nové a odporučila im odstrániť už existujúce.
Na dobu, v ktorej žijeme, je to zaujímavý prístup, pretože v demokracii sa to vníma ako zásah do základných ľudských práv a slobôd. Ale mne sa žiada trochu polemizovať. Určite nemožno zvrátiť chod dejín, no návratu k overeným hodnotám a normám by som sa v niektorých prípadoch ani veľmi nebránil.
Keď som na potulkách svetom v rôznych zemepisných dĺžkach i šírkach videl niektoré „kerky”, na jazyk sa mi tisla otázka: „Akú stávku asi prehral?” Videl som ich veru dosť a mnohé výberom i prevedením vyvolávali rôzne emócie: od smiechu až po ľútosť. Po čase sa z toho stalo hobby, a tak som viditeľné tetovania využíval ako vstupný impulz na rozhovor. Kým časť debatujúcich bola neskutočne pyšná a stotožnená s doživotným údelom putovnej galérie či nedomyslenej marketingovej kampane, boli i takí, čo by už do rovnakej rieky druhýkrát nevstúpili. Veľmi živo si pamätám na stretnutie s hrdým tridsiatnikom, ktorého chrbát zdobila hlavná postava (aj so samopalom) z filmu „Scarface” (Zjazvená tvár, pozn. red.) Umelecké prevedenie by znieslo isté kritériá, o výbere samotnom je však dosť odvážne tvrdiť rovnakú vec. Nemyslím si, že by sa Al Pacino potešil, skôr by sa azda pousmial a zaklopal na čelo. IQ toho fešáčika bolo porovnateľné s vonkajšou teplotou. Boli sme síce v trópoch, no aj keby ju merali vo Farenheitoch, veľmi by si veru nepolepšil. Ochotne zapózoval a ja som fotku neskôr využil ako odstrašujúci výchovný moment v rozhovore s mojím starším synom.
V živej pamäti mám i rozhovor s vitálnym sedemdesiatnikom, ktorého hruď zdobili veľké písmená mena „Jessica”. Nedalo mi, a tak som sa opýtal, kde je dnes. Spoločne sme sa pousmiali. Pochopil iróniu v mojom hlase a pripustil, že nemá ani poňatia a nepočul o nej 54 rokov... Zavše si tiež spomeniem na nášho nemenovaného futbalistu, ktorý za desať rokov svojej hráčskej kariéry vystriedal 12 mužstiev. Na jednej zo sociálnych sietí sa hrdo pýšil ďalším prírastkom vo forme loga nového klubu. Na rozdiel od znaku Spartaka tam vydržal len polsezónu... A napokon 30. ročník Oktagonu, kde divákom počas váženia pred turnajom neunikla vytetovaná podobizeň fašistu „Dolfiho” na jednom zo zápasníkov, ktorého následne vylúčili.
Iste, každý si môže do svojím telom robiť, čo chce. No pri pohľade na niektoré indivíduá si nemôžem pomôcť. Zdá sa mi, že by potrebovali pomôcť prekonať okamih „skvelého nápadu”. Možno by ich niekto mal ochrániť samých pred sebou... Uznávam, že niektoré tetovania môžu mať pre svojich nositeľov hlbší význam a môžu byť nenápadnejšie a vkusnejšie ako tie spomenuté vyššie. Mne sa to však zdá zbytočné; isté udalosti si nosím v hlave a v srdci a nemám potrebu pokryť telo mapou svojho života.
(Autor je futbalový tréner a mentor, žije na Sunshine coast, Queensland, Austrália.)
