Reklama
Reklama

Tisovec ostáva Clementisov

Počet zobrazení: 2819

Na nedávnom výročnom zhromaždení Klubu Nového slova národná umelkyňa Mária Kráľovičová prevzala za svojho zosnulého manžela Miroslava Procházku Čestné uznanie za rozvoj kritického myslenia na Slovensku in memoriam. Tento významný publicista, básnik a prekladateľ na začiatku 21. storočia mimoriadne aktívne pôsobil vo vedení týždenníka Slovo.

9_mozno_by_mal_clementis_radost_keby_vedel_ze_jeho_pomnik_sluzi_ako_na_detske_radovanky._kazdemu_sa_to_vsak_nepaci.jpg
Možno by mal Clementis radosť, keby vedel, že jeho pomník slúži aj na detské radovánky. Nie každému sa to však páči.

Na podujatí som predložil aj správu o bohatej činnosti nášho občianskeho združenia v minulom roku. V tejto súvislosti som si uvedomil, že sme čitateľom tohto portálu dlžní informovanie o našej tradičnej účasti na akciách sprevádzajúcich Clementisove dni v Tisovci. O to viac, že v tomto malohontskom mestečku došlo po komunálnych voľbách k zásadnej zmene v samosprávnych orgánoch.
 

Sedemkrát suverénny víťaz

Peter Mináč, ktorý sa už v roku 1986 ako 30-ročný stal tajomníkom tamojšieho Mestského národného výboru, od roku 1990 sedemkrát suverénne zvíťazil vo voľbách primátora. Najprv za KSS, potom za SDĽ a napokon za Smer-sociálnu demokraciu.

Prvý raz som sa s ním stretol v septembri 1991, keď redakcia Nového slova a Nadácia Vladimíra Clementisa zorganizovali autobusový zájazd na 10. ročník turistického pochodu Clementisovou cestou. Spolu s básnickou omladinou Vojtecha Kondróta nás ubytovali na chate Zbojská. A tam nás v piatok večer privítal štíhly, tmavovlasý muž s fúzikmi a šibalskými očami – Peťo.

10_peter_minac_pocas_prihovoru_na_namesti_dr._vladimira_clementisa_v_centre_tisovca.jpg
Peter Mináč počas príhovoru na Námestí Dr. Vladimíra Clementisa v centre Tisovca.

Odvtedy sa z neho stal skutočne profesionálny komunálny politik, doplnil si vysokoškolské vzdelanie, pôsobil i vo funkciách regionálnych organizácií ZMOS, zvolili ho aj do krajského samosprávneho zastupiteľstva. Postupne začal suverénne, empaticky vystupovať pri každej príležitosti.

Okrem rozvoja svojho mesta sa nielen vďaka politickým kontaktom, ale najmä svojej húževnatosti zaslúžil o zásadnú rekonštrukciu štátnej cesty zo Zbojskej smerom do Tisovca, o zachovanie železničného spojenia s Breznom, kde v sezóne cez víkendy premáva aj historická zubačka. Pomohol k tomu, že sa zo Zbojskej stáva významné turistické centrum. Niektoré z pomníkov tisovských rodákov v centre mesta financoval zo svojho vrecka.
 

Dôsledky sankcií proti Rusku

Nepochybne k úspechom, ktoré Peter Mináč v komunálnej politike dosiahol, prispievalo aj to, že sa tomuto mestečku s vyše štyritisíc obyvateľmi roky vyhýbala vysoká nezamestnanosť. To bola v Gemeri a v jeho širšom okolí rarita. Miestny priemyselný podnik, ktorý vznikol z bývalých ZŤS (Peter Mináč tam kedysi pracoval ako majster a potom technik) – Cestné a stavebné mechanizmy zabezpečoval vyše pol tisícky slušne platených pracovných miest. Žiaľ, po tom, čo Európska komisia zaviedla ekonomické sankcie proti Rusku bez toho, aby to dajako finančne kompenzovala, táto akciová spoločnosť sa dostala do konkurzu.

Šibalské oči Peťovi, samozrejme, ostali, ale vlasy i fúziky za tie tri desaťročia nabrali strieborný melír. Už pred piatimi rokmi uvažoval o tom, že prejde na politický odpočinok, no definitívne sa rozhodol až v minulom volebnom období. Cítil po tých dlhých rokoch určité osobné vyhorenie a chcel dať šancu novým, mladším. Preto už vlani na funkciu primátora nekandidoval. Tradične tretí septembrový víkend nás však rovnako srdečne privítal.

3_uvod_koncertu_venovanom_obetiam_represalii_v_50._rokoch_odstartoval_muzsky_spevokol_dr._samuela_daxnera_z_tisovca.jpg
Úvod koncertu venovaného obetiam represálií v 50. rokoch odštartoval Mužský spevokol Dr. Samuela Daxnera z Tisovca.

V piatok 21. septembra sa konal 17. ročník slávnostného koncertu venovanom obetiam represálií 50. rokov, v prípade Tisovca jednému z jeho najslávnejších rodákov  – Vladimírovi Clementisovi (narodil sa tu 20. septembra 1902). Aj toto podujatie v rámci krajín Vyšehradskej štvorky inicioval pred rokmi primátor Mináč.
 

Prisľúbili pokračovať v tradícii

Tentoraz sa v evanjelickom chráme predstavili umelci zo Slovenska, Česka a Maďarska. Podujatie tradične odštartoval Mužský spevokol Dr. Samuela Daxnera z Tisovca pod vedením Gabriely Rufusovej. Nemohla chýbať ani Clementisova obľúbená zbojnícka pieseň Čieže to ovečky. Po príhovore zborového farára ECAV Radoslava Naďa nasledovalo fenomenálne vystúpenie organistu Aleša Tománka z družobného severomoravského mestečka Ludgeřovice.

Predstavili sa tiež talentovaní žiaci zo základných umeleckých škôl z Tisovca a maďarského Putnoka. Koncert uzavreli Banskobystričania Andrej Turčin a František Kubiš z Dua antico moderno, ktoré sa špecializuje na modernú prezentáciu hudby z obdobia baroka a klasicizmu.

Pán primátor nás pozval na čašu vína, kde som oslovil aj dve nezávislé uchádzačky o primátorské kreslo – Irenu Milecovú a Hanu Homoľovú. Obe ma na otázku, či mienia pokračovať v organizovaní akcií venovaných pamiatke Vladimíra Clementisa, ubezpečili, že rozhodne áno. Magistra Milecová dodala, že ak vyhrá voľby, nepovolí doterajší skateboarding na Clementisovom pomníku v centre mesta.
 

Fašisti pod Hradovou neprešli

Posledného, tretieho kandidáta som neoslovil. Jednak sa na tomto podujatí pochopiteľne nezúčastnil a jednak s chlapíkmi tejto politickej orientácie (ĽSNS) nekomunikujem. To som netušil, ako sa kotlebovci budú snažiť v nastávajúcich komunálnych voľbách zamiešať karty.

Prihral im po troch týždňoch od mojej návštevy mesta pod vrchom Hradová prepad 60-ročného muža a jeho ženy na dvore pred ich letnou kuchynkou 20-ročným Nicolasom T. a dvoma maloletými chlapcami. Dvojici manželov spôsobili viaceré zranenia, muž na druhý deň zomrel. Ukázalo sa, že útočníkmi boli Rómovia a oheň bol na streche. Pravicoví extrémisti zavetrili krátko pred voľbami príležitosť. Na mítingu pred radnicou rečnil ich celý stranícky „výkvet“. Keby sme mali aspoň jedného primátora... Napokon ich kandidát Pavel Cibuliak získal vo voľbách 419 hlasov (nestal sa ani poslancom mestského zastupiteľstva).

Za inžinierku Hanu Homoľovú hlasovalo 504 a za magistru Irenu Milevcovú 684 Tisovčanov. Volebná účasť dosiahla len 51,2 percenta. Pokiaľ ide o poslancov mestskej samosprávy, nezávislí kandidáti sú štyria (vrátane H. Homoľovej), po troch má Smer a Strana zelených Slovensko, KDH sa ušiel jeden.
 

Turistický pochod v roku 2018

Vráťme sa k podujatiu v Tisovci. V sobotu 22. septembra 2018 doslova odpískal 37. ročník pochodu Clementisovou cestou príchod historickej zubačky s parným rušňom z Tisovca na Zbojskú. Napriek upršanému počasiu z vláčika vystúpilo niekoľko desiatok, hádam až dve stovky turistov. Samozrejme, na zdolanie asi 20-kilometrovej trasy sa vydali z chaty Zbojská aj členovia niekdajšej Mladej demokratickej ľavice, na čele s jej exprezidentom, súčasným štátnym tajomníkom ministerstva práce a sociálnych vecí Branislavom Ondrušom, ako aj Horehronci z Pohorelej a Závadky.

6_ucastnici_pochodu_clementisovou_cestou_vystupuju_z_parnej_zubacky_v_sedle_zbojska.jpg
Účastníci pochodu Clementisovou cestou  vystupujú z parnej zubačky v sedle Zbojská.

Po výstupe na prvý vŕšok Kučalach skalní účastníci tohto podujatia zosmutneli, keď prechádzali okolo bývalého gazdovstva Adámkovcov. Kedysi ich pri tejto príležitosti vždy vítali s koláčom, ovčím syrom a žinčicou. V maštali nechýbali kravky a teľce, na priľahlej lúke sa pásli kone a ovce. Určite chovali aj hydinu či králiky. Po tom, ako ujo i teta zomreli, usadlosť minulú jar ľahla popolom. Takto si údajne dediči vyrovnávajú svoje účty... Zato na chate vyššie, z terasy ktorej je za pekného počasia krásny výhľad až na pohorie Matra v Maďarsku, ponúkali Dobiášovci horúci čaj.

Na sedle Burda v pri obnovenom zrube, ktorý tiež ktosi pred rokmi podpálil,  som si pochutnal na vynikajúcom guláši. Zastavil som sa aj na chate u Vraniakovcov z Košíc. Tam som sa dozvedeli zlú správu. Po tom, čo zomrel ujo Štefan, ktorého sme pre jeho spontánny vzťah k prírode nazývali Nevesta hôľ, vlani na jar posledný raz vydýchla i jeho manželka Helena a vzápätí aj ich druhá dcérka. Na chate nás však vítala ich tretia dcéra s manželom a obaja tvrdili, že budúci rok nás určite privítajú s vlastným gulášom. Dobrá správa, tradícia sa zachová.
 

Osud advokáta chudobných

Účastníci pochodu sa napokon zišli na pietnom akte na Námestí Dr. Vladimíra Clementisa. Pripomeňme, že pochádzal z druhého manželstva skalického rodáka Ľudovíta Clementisa, učiteľa na evanjelickej, v tom čase jedinej slovenskej školy v Tisovci. V roku 1945 vítal pod Hradovou prezidenta Eduarda Beneša. Vladimírov starý otec Václav Vraný (je pochovaný na tamojšom cintoríne) pochádzal z českej protestantskej rodiny z okolia Kolína. Prišiel študovať na evanjelické gymnázium vo Veľkej Revúcej a potom zostal na Slovensku. Dopracoval sa na významného prírodovedca, pôsobil ako kustód v Národnom múzeu v Turčianskom sv. Martine.

1_rodny_dom_v._clementisa_s_pamatnou_tabulou._v_pozadi_vlavo_radnica.jpg
Clementisov rodný dom s pamätnou tabuľou. V pozadí vľavo radnica.

Na jeseň 1913 Vladimír Clementis odišiel študovať na osemročné gymnázium v rodisku svojho otca – v Uhorskej Skalici. Maďarizačné snahy učiteľov zanechali v mladom Clementisovi trvalé stopy. Spomínal na „roky strávené v nenávidenom ovzduší maďarskej strednej školy“. Ako dobrý študent mal opakovane na vysvedčení jedinú trojku z jazyka maďarského.

Po tom, čo vyštudoval Právnickú fakultu Karlovej univerzity v Prahe, pôsobil ako koncipient a v rokoch 1931 až 1939 ako advokát v Bratislave. V rokoch 1935 – 1938 bol poslancom Národného zhromaždenia za KSČ. Po rozbití republiky zložitým spôsobom emigroval do Francúzska a potom do Veľkej Británie. V rokoch 1941 až 1945 pôsobil pod menom Peter Hron v londýnskom rozhlase vo vysielaní pre Československo. V apríli 1945 sa stal štátnym tajomníkom ministerstva zahraničných vecí a po tragickej smrti Jana Masaryka v marci 1948 ministrom.

V januári1951 Clementisa po návrate z Valného zhromaždenia OSN v New Yorku zatkli a po politickom monsterprocese 3. decembra 1952 popravili. V roku 1963 ho síce rehabilitovali, ale až do novembra 1989 bol považovaný za „podozrivého“. Vrátane turistického pochodu Clementisovou cestou, ktorý od roku 1982 organizoval „nepreverený komunista“ Milan Vojtko. Vtedajším režimom bola táto akcia trpená a celoslovenské médiá o nej ani nemohli informovať.

4_primator_tisovca_peter_minac_a_banskobystricky_zupan_jan_lunter_prvy_a_druhy_zlava_na_koncerte_v_evanjelickom_kostole.jpg
Primátor Tisovca Peter Mináč a banskobystrický župan Ján Lunter (prvý a druhý zľava) na koncerte v evanjelickom kostole.

5_pomnicek_masarykovej_cesty_postavenej_v_rokoch_1923_-_1926_a_rekonstruovanej_v_rokoch_2013_-_2015_na_zbojskach.jpg
Pomníček Masarykovej cesty postavenej v rokoch 1923 – 1926 a rekonštruovanej v rokoch 2013 –2015 na Zbojskách.

7_pre_hmlu_sme_tentoraz_z_kacalachu_nevideli_az_na_pohorie_matra_v_madarsku._ale_aj_v_dazdovom_pocasi_tam_bolo_krasne.jpg
Pre hmlu sme tentoraz z Kačalachu nevideli až na pohorie Mátra v Maďarsku. Ale aj v dažďovom počasí tam bolo krásne.

8_clenovia_niekdajsej_mdl_a_ich_deturence_na_na_terase_chaty_dobiasovcov.jpg
Členovia niekdajšej MDĽ a ich deti na po ceste výstupu na Burdu obdivujú výhľady z terasy na chate Dobiášovcov.

11_skupina_ucastnikov_37._rocnika_pochodu_clementisovou_cestou_pred_chatou_zbojska.jpg
Skupina účastníkov 37. ročníka pochodu Clementisovou cestou pred chatou Zbojská.

Foto: Martin Krno a archív

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama